Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-137-2012.pdf
PDF · 109.43 KB
No categories available
37P/137/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci navrhovateľa: L. právne zastúpený Mgr. Ing. Miroslavom Babeľom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Centrum 27/32 proti odporkyni: Z. právne zastúpená JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu: O., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX. X. XXXX v Bytči . a zapísané v knihe manželstiev O. vo zväzku X ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Mal. O. sa po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je p o v i n n á po rozvode manželstva prispievať na výživu mal. O. sumou 35 € mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca.
Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. O.
- v párnom týždni od štvrtka 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- v nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
- cez zimné prázdniny
- začínajúce v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do 26. 12. do 10.00 hod. a od 2. 1. od 10.00 hod. do 6. 1. do 18.00 hod. a
- začínajúce v párnom roku od 26. 12. od 10.00 hod. do 2. 1. do 10.00 hod. ,
- cez jarné prázdniny od stredy 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- cez veľkonočné prázdniny od štvrtka 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod.,
- cez letné prázdniny
- od 1. 7. od 10.00 hod. do 16. 7. do 10.00 hod. a
- od 1. 8. od 10.00 hod. do 16. 8. do 10.00 hod. Matka maloletého p r e v e z m e a o d o v z d á v bydlisku otca. Otec je p o v i n n ý maloletého na stretnutie pripraviť a odovzdať ho matke v mieste svojho bydliska.
U k l a d á maloletému O. a jeho rodičom, aby sa podrobili poradenstvu v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie Žilina so sídlom na Predmestskej ulici 1613 v Žiline, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov psychológa po dobu 8 mesiacov od vykonateľnosti tohto rozsudku.
V y s l o v u j e predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku v odseku II., IV. a V. výroku tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 28.3.2012 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva z dôvodu alkoholizmu odporkyne, v dôsledku ktorého odporkyňa nepracovala, robila dlhy, nestarala sa riadne o domácnosť; v dôsledku uvedeného stratil navrhovateľ úplne citové väzby k odporkyni. Ďalej navrhovateľ poukázal na neprimerane úzky vzťah odporkyne s mal. O., v dôsledku ktorého je maloletý izolovaný od spolužiakov a kamarátov, pričom odporkyňa sa snaží minimalizovať čas strávený so synom aj navrhovateľovi. Na základe uvedeného žiadal navrhovateľ zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určiť výživné matky v sume 26 € mesačne, vzhľadom na nepravidelný príjem odporkyne.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Poukázala, že aj odporca požíval alkohol, rodine sa nedostatočne venoval, voľný čas trávil veľakrát mimo domu s kamarátmi. Uviedla, že prácu si hľadí intenzívne, avšak sa jej nedarí zamestnať. O domácnosť sa podľa jej názoru riadne stará, rovnako aj o deti.
Poukázala tiež na to, že maloletý O. je citlivý, situácia v rodine na neho zle vplýva, má zo svojho otca strach. Preto navrhovala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti a výživné otca určiť v sume 200 € mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, lekárskou správou psychiatričky a zároveň vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých za účelom zistenia, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť lepšie a stabilnejšie výchovné prostredie pre maloletého.
Súd následne o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
- ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa; súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívajú v strate dôvery a úcty navrhovateľa k odporkyni v dôsledku jej alkoholizmu, ktorý bol sprevádzaný jej nepravidelným pracovným zaradením a robením dlhov. Toto vyústilo do následného citového ochladenia, odcudzenia až fyzického odporu navrhovateľa voči odporkyni, ku vzájomným konfliktom a v závere k uviaznutiu vzájomnej komunikácie.
Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie účastníkov konania vyplynulo z ich prednesu, pričom nie je predpoklad zmeny ich postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletého dieťaťa, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi v domácnosti nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie. Alkoholizmus odporkyne bol v danej veci okolnosťou, ktorá mala podstatný vplyv na rozvod manželstva, ale aj na rozhodnutie o zverení mal. O. do starostlivosti toho -ktorého rodiča. Súd považuje alkoholizmus odporkyne za preukázaný viacerými dôkazmi vo vzájomnej súvislosti; v prvom rade tvrdenia navrhovateľa o skrývanom alkoholizme odporkyne potvrdzuje skutočnosť, že niekoľko rokov nemala stabilné zamestnanie, nezodpovedne sa správala - robila vysoké účty za telekomunikačné služby, neplatila si zdravotné poistenie počas obdobia, keď bola dobrovoľne nezamestnaná (pričom túto skutočnosť zatajila navrhovateľovi). Požívanie alkoholu ani samotná odporkyňa nepoprela, avšak nepovažovala ho za neprimeraný.
Zo svedeckej výpovede plnoletého syna účastníkov konania O.yplynulo, že pitie alkoholu u odporkyne si uvedomil s nástupom na základnú školu, samotná odporkyňa ho pritom poverovala kupovaním alkoholu (s odôvodneným, že jej to tak odporučil lekár), pričom abnormalitu tohto správania si svedok uvedomil vo veku 13 - 14 rokov a následné odmietanie zakupovania alkoholu zo strany svedka vyústilo do vzájomného citového odcudzenia. Vzhľadom na uvedené konkrétnosti vo výpovedi svedka túto súd vyhodnotil ako pravdivú, neovplyvnenú, vychádzajúcu z vlastných zážitkov a pocitov.
Ďalej súd tiež poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, v rámci ktorého odporkyňa priznala mierne užívanie alkoholických nápojov, avšak psychiatrické vyšetrenie za účelom preukázania, či ho neužíva nadmerne, po rozmyslení odmietla s tým, že občas si vypije víno; znalec síce skonštatoval, že závislosť odporkyne nie je možné objektívne preukázať, je však pravdepodobná. Psychiatrička, ktorá vyšetrovala odporkyňu za uvedeným účelom, síce jednoznačne nezistila symptómy svedčiace pre rozvinutý syndróm závislosti na alkohole, vychádzala však pri vyšetrení len z autoanamnestických údajov (len z údajov odporkyne) bez objektívnej anamnézy, nakoľko odporkyňa sa k realizácii laboratórnych odberov nedostavila.
Tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa skryte požíva alkohol, podporujú aj ďalšie dôkazy; konkrétne kolízny opatrovník prešetrujúci pomery našiel prázdne fľaše od alkoholu v izbe, ktorú obýva odporkyňa, a to jednak v škatuli ako aj ukryté za ošatením v skrini. Odporkyňa síce uviedla, že tieto mala odložené pre susedu na pálenie domáceho alkoholu, v spojení s ostatnými dôkazmi však uvedené tvrdenie odporkyne súd posúdil ako účelové. Rovnaké skutočnosti vyplynuli aj z vykonaného dokazovania videozáznamom z izby obývanej odporkyňou z mája 2012.
Pre úplnosť súd dodáva, že v konaní sa poukazovalo aj na požívanie alkoholu zo strany navrhovateľa; súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že požívania alkoholu navrhovateľom neprekračuje bežnú mieru konzumácie, znalec nevzniesol v tomto smere podozrenie, a požívanie alkoholu počas bežného pracovného dňa súd u odporcu nepredpokladá aj s poukazom na výkon povolania učiteľa autoškoly, čo podporuje aj tvrdenie odporkyne, že navrhovateľ býval celé dni v práci.
Z vykonaného znaleckého dokazovania súd zistil, že navrhovateľ je priemerne inteligentný s dobrou úrovňou sociálnych zručností a emočnou inteligenciou, je vodcovský typ citlivý na potreby a náladu iných ľudí. Kvôli závislosti na uznaní druhými, citlivosti na odmietanie a kritiku sa snaží riziko negatívnej spätnej väzby minimalizovať aj tým, že sa vyhýba zodpovednosti za niektoré rozhodnutia a situáciách, kedy nie je v roli vodcu, sa môže voči autorite javiť kritický a druhým ľuďom k sklonu vnucovať svoje pravidlá.
Z vykonaného znaleckého dokazovania súd zistil, že odporkyňa je nadpriemerne inteligentná, avšak s výraznými pocitmi menejcennosti a sklonom unikať do detských reakcií. Vo výkonových situáciách prejavuje nadmerné známky nervozity a v sociálnych situáciách má tendenciu selektovať informácie, ktoré podáva; v konfliktoch sa snaží jednať vo svojom záujme a s citovým odstupom, pričom vlastnú agresivitu a emócie potláča na úkor autentickosti. Rozhodnutia vzbudzujúce úzkosť má tendenciu odkladať na neskôr, respektíve prenechávať konečnú zodpovednosť za rozhodnutia na druhých.
Z vykonaného znaleckého dokazovania súd zistil, že mal. Martin Marek emočne výrazne preferuje matku, ktorej by chcel byť zverený a jeho vzťah k otcovi je ambivalentný. Je priemerne inteligentný, vyznačuje sa zvýšenou emočnou labilitou, napätosťou a úzkostnosťou, pričom širšej spoločnosti sa skôr vyhýba. Emočne je viac naviazaný na matku, ktorú vníma ako primerane trestajúcu a milujúcu, smerom k otcovi síce nevysiela nadmerné množstvo negatívnych emócií, ale hodnotí jeho záujem o seba ako nedostatočný. Tým, že sa maloletý výrazne identifikuje s matkou, dostáva sa až do úlohy jej spoločníka a spojenca, čím sa medzi nimi vytvára patologická väzba, ktorá je matkou posilňovaná.
Znalec vyhodnotil, že v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky je prognóza po stránke fyzickej priaznivá, avšak po stráne psychickej aj citovej môže byť prognóza skôr nepriaznivá, pretože vplyv matky spôsobuje vytvorenie jednostrannej a príliš silnej citovej väzby, ktorá nezodpovedá veku maloletého. Znalec tiež nevylúčil, že matka nepriamo ovplyvňuje maloletého vo vzťahu k otcovi tým, že maloletý preberá jej názory, s ktorými sa stotožňuje, pričom súd poukazuje na to, že vzťah obidvoch rodičov bol znalcom vyhodnotený ako výrazne negatívny. Ďalej znalec vyhodnotil, že v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, je prognóza po stránke fyzickej priaznivá, pričom po stráne psychickej a emočnej môže maloletý najprv reagovať zhoršením psychického stavu a zvýšením úzkostnosti, avšak neskoršie za predpokladu, že sa mu otec bude venovať, môže sa v jeho vývoji pozitívne prejavovať mužský vzor a psychický a emočný stav sa bude zlepšovať. Celkovo znalec vyhodnotil otca ako vhodnejšieho rodiča pre dlhodobú výchovu maloletého.
Najmä s poukazom na poslednú uvedenú skutočnosť súd dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do starostlivosti otca, keďže tento má lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého a ich vzájomný vzťah postráda známky patologickosti. Skutočnosť, že otec je lepšie schopný zabezpečiť maloletého po materiálnej stránke, bola len podpornou pre rozhodnutie súdu. Naopak vzťah medzi maloletým a jeho matkou má patologický charakter s predpokladom jeho progresie, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj navrhovateľ na pojednávaní uskutočnenom cca po 4 mesiacoch po vyšetrení znalcom tvrdením, že vzťah medzi ním a maloletým sa skôr zhoršil.
Vzhľadom na úzkostnosť maloletého súd mal za to, že jeho zverenie do striedavej starostlivosti oboch rodičov by z dlhodobého hľadiska vnútorné napätie u maloletého zvyšovalo, pretože pravidelne a dlhší čas by bol vystavovaný odlišnému výchovnému prostrediu, čo by narušovalo stabilitu potrebnú pre jeho zdravý psychický vývoj (dieťa má prirodzenú potrebu „domova“, miesta, kam patrí). Taktiež v prípade striedavej starostlivosti je nutný aj určitý predpoklad komunikácie a schopnosti dohody medzi rodičmi, čo však vzhľadom na výrazne negatívne vzťahy rodičov aktuálne je viac ako nepravdepodobné. V neposlednom rade aj predpoklady pre materiálne zabezpečenie rodiny (najmä po bytovej stránke) sú u odporkyne nízke. Súd si je vedomý, že prvotná reakcia dieťaťa na jeho zverenie otcovi môže byť negatívna, súd však predpokladá, že s ohľadom na výšku emočnej inteligencie otca bude tento brať ohľady na potreby maloletého, poskytne mu dostatočnú oporu a zvýšený záujem tak, aby maloletý preklenul počiatočné obdobie, aby ich vzájomný vzťah sa mohol prehlbovať a rozvíjať.
Súčasne, aby bolo zabezpečené aj pravidelné stretávanie sa maloletého s jeho matkou s ohľadom na ich citové väzby, súd rozhodol o úprave stretávania pomerne široko tak, ako je uvedené v odseku IV. výroku tohto rozsudku s tým, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt s matkou počas bežného roka a cez prázdniny a sviatky rovnocenne s druhým rodičom.
Podľa § 37 odsek 2 písmeno d/ a odsek 5 až 6Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže...uložiť mal. dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa umiestnené. Súd hodnotí činnosť výchovného opatrenia a po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného výchovného opatrenia, ak je to v záujme mal. dieťaťa.
- ods. 1/ Pri rozsudkoch predbežne vykonateľným plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
- ods. 2/ Predbežne vykonateľné sú rozsudku odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
- ods. 3/ Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.
Úlohou výchovných opatrení je v zásade odstránenie porúch vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, ktoré, pokiaľ budú včas odstránené, nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú negatívne, komunikácia medzi nimi je konfliktná, pričom dieťa je v súčasnosti silne emočne viazané na matku, a preto, aby dieťa dokázalo prijať skutočnosť, že zostane v starostlivosti otca, potrebuje určitý čas na adaptáciu; táto bude čiastočne zabezpečená tým, že rodičia zatiaľ žijú v jednej domácnosti, a teda nedôjde k odtrhnutiu z doterajšieho prostredia. Za daných okolností súd za účelom zníženia traumatizovania dieťaťa (vzniknutého patologickou väzbou s matkou) prikročil k uloženiu výchovného opatrenia, ktorého účelom je znížiť dieťaťu psychickú a emočnú záťaž spojenú s počiatočným obdobím vo výlučnej starostlivosti otca. Za adekvátne obdobie súd považuje 8 mesiacov, po uplynutí ktorých zhodnotí výsledky uloženého výchovného opatrenia.
Rodičia a dieťa sa podrobia poradenstvu v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bytča, v obvode ktorého účastníci konania bývajú, ktoré centrum poskytuje poradenské služby v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní vrátane psychologickej činnosti zameranej na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického a sociálneho vývinu detí a sú poskytované aj zákonným zástupcom mal. detí. Rodičia sú povinní dodržiavať pokyny psychológa pracujúceho v centre.
Vzhľadom na účel uloženého výchovného opatrenia považoval súd za potrebné vysloviť predbežnú vykonateľnosť uloženého výchovného opatrenia. Súčasne vzhľadom k tomu, že rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú priamo zo zákona predbežne vykonateľné a súd má za to, že výrok o platení výživného je viazaný na výrok o zverení maloletých dieťaťa do osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča, pričom súčasne pri určovaní výživného sa prihliada aj na to, v akej miere druhý rodič sa podieľa na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (úprava styku s maloletým), súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku aj v časti zverenia maloletého a úpravy stretávania tak, ako je uvedené v odseku VI. výroku tohto rozsudku, aj keď žiaden z účastníkov návrh na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku nepodal. Súd vychádzajúc z účelového výkladu vyššie uvedeného ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého vo veciach starostlivosti o maloletých môže súd začať konanie aj bez návrhu, predbežnú vykonateľnosť vyslovil z úradnej moci (ex offo), ako aj s poukazom na predchádzajúce odôvodnenie.
Podľa § 62 Zákona o rodine
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Pri určovaní výživného, ktoré bude odporkyňa povinná platiť po rozvode manželstva na výživu maloletého, súd prihliadol najmä k jej možnostiam a schopnostiam, keď počas posledných 20 rokov pracovala len sporadicky počas krátkych úsekov, pričom vyučená je krajčírka a v tomto odvetví priemerná mesačná mzda dosahuje v zásade minimálnu mzdu. Reálnym zárobkovým možnostiam odporkyne zodpovedá dosahovanie príjmu v rozsahu minimálnej mzdy (337,70 € brutto) až 330 € netto, ktorý táto dosiahla v zamestnaní v období 04-07/2013. Vzhľadom k tomu súd výživné vo výške 35 € vyhodnotil ako primerané s ohľadom na dosahovaný príjem odporkyne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi Mariánovi, ktorý v súčasnosti študuje na vysokej škole, keďže dosahuje približne 10 % z jej čistého príjmu.
Naproti tomu súd prihliadol ku skutočnosti, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 657 € mesačne, pričom súčasne pracuje ako inštruktor v autoškole; jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 03/2011 - 06/2012 činil 417 € (pričom súčasne v danom období, keď bol práceneschopný, poberal aj nemocenské dávky od 12/2011-05/2012 v priemernej výške 440 €), za obdobie 07/12 - 12/12 dosahoval priemerný čistý príjem 257 € a v mesiacoch 05-06/2013 dosahoval priemerný čistý príjem 42 €, pričom súčasne od 09/2012 do 05/2013 poberal aj nemocenské dávky v priemernej mesačnej výške 524 €. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne osobitné potreby maloletého, ktoré by prekračovali bežné potreby dieťaťa jeho veku a pohlavia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 OSP, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, nakoľko takéto pomery či okolnosti nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
§ 27 Zákona o rodine
- odsek 1, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
- odsek 2, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.