Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-36-2013.pdf
PDF · 98.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu, Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: L. G.-V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, zast. T.. J. J., advokát, so sídlom XXX XX Q. XXX, proti žalovanému: F. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX, konateľ obchodnej spoločnosti B., s. r. o. L., so sídlom: F. B. č. XX, XXX XX L., zast. T.. L. Pavlík, advokát, Š. B. XX, XXX XX L., o zaplatenie 820,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. XXCbi/X/XXXX-XX zo dňa 24.6.2013 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 59,26 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 820,98 eur s 8,5%- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 820,98 eur od 31.08.2007 do zaplatenia to všetko, do 15 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň nahradiť trovy súdneho konania, vedeného pod sp. zn. XXRob/X/XXXX vo výške 172,07 eur a 49,19 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 117,72 eur, to všetko do 15 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 500,80 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu, do 15 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 500,80 eur. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 125,00 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I a to, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 820,98 eur s 8,5% - ným úrokom z omeškania ročne, nahradiť trovy konania vedeného pod sp.zn. XXRob/X/XXXX a zároveň nahradiť aj trovy tohto konania. Žalobca uzavrel so spoločnosťou B. s. r. o. L. pracovnú zmluvu a keďže žalobcovi nebola vyplatená mzda, domáhal sa svojho práva súdnou cestou. V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. XXRob/X/XXXX bol 25.3.2008 vydaný platobný rozkaz, ktorým uložil spoločnosti zaplatiť žalobcovi 24.733,00 Sk s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 31.8.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 5.184,00 Sk a súdny poplatok vo výške 1.482,00 Sk, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.4.2008. Ani po právoplatnosti platobného rozkazu si žalovaný povinnosť nesplnil, preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie Exekútorskému úradu Košice I súdnemu exekútorovi JUDr. J. R.. Exekútorský úrad však žalobcovi oznámil listom zo dňa 20.1.2011, že povinný (teda spoločnosť B. s.r.o. L.) nevlastní majetok, prípadne finančné prostriedky, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie. Z uvedeného má žalobca za nesporné, že spoločnosť je v úpadku s poukazom na ust. § 3 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení ( ďalej len ZKR ). Keďže si žalovaný - ako konateľ spoločnosti nesplnil povinnosť ustanovenú v § 11 ods. 4 ZKR, má žalobca za to, že mu zodpovedá za škodu, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Škoda predstavuje výšku jeho pohľadávky s príslušenstvom.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že z dikcie ust. § 11 ods. 4 ZKR o vzniku nároku na náhradu škody voči dlžníkovi je možné uvažovať jedine v prípade zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušenia konkurzného konania z tohto dôvodu, v iných prípadoch o nároku na náhradu škody nie je možné hovoriť. Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti nebol podaný z dôvodu, že na výkon exekúcií voči spoločnosti boli postúpené bonitné pohľadávky spoločnosti. Výška týchto pohľadávok bola 1.381.501,00 Sk (45.857,43 eur), pričom výška vymáhaných dlžných pohľadávok v exekučných konaniach bola 1.312.653,00 Sk ( 43.572,10 eur) Spoločnosti tak po vymožení pohľadávok malo zostať 2.285,33 eur. Listami zo dňa 16.11.2011 spoločnosť kontaktovala súdnych exekútorov, aby podali vyúčtovaciu správu vo veci postúpených pohľadávok.
Rozsudkom zo dňa 22.3.2012, č. k. 31 Cbi/X/XXXX-XX, súd prvého stupňa žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.1.2013, č. k. XCoKR/XX/XXXX-XX zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že pokiaľ v tejto súvislosti ide o náhradu škody podľa § 11 ZKR tak dôvody napadnutého rozsudku sú vecne správne a zodpovedajú tomuto ustanoveniu a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa pri aplikácii ust. § 11 ods. 4 ZKR. Súd prvého stupňa však pochybil, ak sa v konaní a pri rozhodovaní nezaoberal zodpovednosťou žalovaného na náhradu škody podľa ust. § 135 ods. 5 Obchodného zákonníka. Preto bude povinnosťou v ďalšom konaní zisťovať, či sú splnené podmienky požadované týmto ustanovením na náhradu škody proti žalovanému ako konateľovi spoločnosti, z majetku ktorej nemôže byť uspokojená pohľadávka žalobcu.
Súd prvého stupňa viazaný podľa § 226 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) právnym názorom odvolacieho súdu doplnil v smere určenom odvolacím súdom dokazovanie a zistil, že platobný rozkaz sp.zn. XXRob/X/XXXX nadobudol právoplatnosť 23.4.2008, na základe čoho podal žalobca 14.5.2008 návrh na vykonanie exekúcie, pričom 20.1.2011 súdny exekútor T.. L.. J. R. oznámil žalobcovi, že ním bolo zistené, že spoločnosť nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá, žiaden hnuteľný majetok a nedisponuje žiadnymi cennými papiermi a podľa jeho predpokladov je toto exekučné konanie nevymožiteľné. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že žalovaný je štatutárnym orgánom spoločnosti. Z listu zo 16.11.2011 zistil, že spoločnosť žiadala súdnych exekútorov o zaslanie správ týkajúcich sa stavu exekučných konaní potom, čo postúpila na dobrovoľné plnenie záväzkov spoločnosti bonitné pohľadávky. Z uznesenia Okresného súdu Košice I z 11.12.2012, č. k. XXK/XX/XXXX-XXX vyplýva, že súd návrh navrhovateľa - dlžníka B., s.r.o. L., so sídlom: Š. B. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, odmietol pre nezaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Ďalej súd prvého stupňa z výsluchu žalovaného zistil, že spoločnosť B., s.r.o. L. riadil so svojím najlepším úmyslom. Peniaze na výplatu žalobcovi boli prichystané, no prišla blokácia účtov zo strany súdnych exekútorov. Po určitom čase, nielen žalobcovi, ale aj ostatným zamestnancom, ktorým nebola vyplatená mzda, spoločnosť ponúkla namiesto peňažnej náhrady za nevyplatenie mzdy tovar za výrobné ceny, čo podľa jeho vedomostí každý urobil, okrem žalobcu. Spoločnosť mala so žalobcom uzavretú pracovnú zmluvu. Dôvodom, pre ktorý žalobcovi od apríla, do októbra spoločnosť nevyplácala mzdu bolo jednak to, že spoločnosti dlhovali iné spoločnosti peňažné prostriedky a že účty boli blokované exekútormi. Na otázku súdu: „V akom štádiu sú jednotlivé exekúcie, voči dlžníkom spoločnosti“, žalovaný nevedel odpovedať.
Súd prvého stupňa citujúc ust. § 135a ods. 1, 2, 3, 5 Obchodného zákonníka, § 11 ods. 2, § 3 ods. 1 až 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii konštatoval, že na to, aby mohol žalobe vyhovieť, s poukazom na ust. § 135a Obchodného zákonníka, bol žalobca povinný jednak preukázať vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi, preukázať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti ako aj preukázať nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu musel teda žalobca preukázať porušenie povinnosti konateľom spoločnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp.zn. XXRob/X/XXXX mal súd za nepochybne preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu voči spoločnosti B. s.r.o. L., pričom spoločnosť si svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila riadne a včas. Dňa 14.5.2008 podal žalobca ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie voči spoločnosti, ako povinnému titulom právoplatného platobného rozkazu. Súdny exekútor, oznámil žalobcovi, že spoločnosť nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá, žiaden hnuteľný majetok a nedisponuje žiadnymi cennými papiermi a podľa jeho predpokladov je toto exekučné konanie nevymožiteľné. Z tohto mal súd nepochybne za preukázanú nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky žalobcom z majetku spoločnosti. Z výsluchu žalovaného síce vyplynulo, že spoločnosť ponúkala zamestnancom a teda aj žalobcovi namiesto peňažnej náhrady za nevyplatenie mzdy tovar za výrobné ceny, avšak nebolo povinnosťou žalobcu túto ponuku prijať. Účastníci totiž zhodne uviedli, že mal žalovaný so spoločnosťou uzavretú pracovnú zmluvu s dohodnutou mzdou, ktorá však žalobcovi vyplatená nebola.
V konaní bola teda nepochybne preukázaná škoda, ktorá vznikla žalobcovi tým, že spoločnosť mu nevyplatila mzdu vo výške 820,98 eur s príslušenstvom tvoriacim 8,5%-ný úrok z omeškania z tejto sumy od 31.8.2007 do zaplatenia, rovnako mu vznikla škoda tým, že mu vznikli náklady spojené s uplatnením svojho nároku cestou súdu, pričom tieto náklady sú nesporne preukázané obsahom platobného rozkazu sp. zn. XXRob/X/XXXX vydaného Okresným súdom L. 25.3.2008. Rovnako bolo preukázané porušenie povinnosti spoločnosti tým, že sumu 820,98 eur s príslušenstvom a vzniknutými trovami konania vedeného pod sp. zn. XXRob/X/XXXX a tým aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Žalovaný, ako štatutárny orgán spoločnosti bol povinný pri plnení si svojich povinností postupovať s odbornou starostlivosťou. Aj, keď uviedol, že spoločnosť B., s.r.o. L. riadil so svojím najlepším úmyslom, toto tvrdenie riadne nepreukázal. Bolo totiž povinnosťou žalovaného urobiť všetko preto, aby pohľadávky spoločnosti voči jej dlžníkom boli vymožené. Rovnako nebolo žalovaným preukázané, že spoločnosť nebola v úpadku už v čase podania tejto žaloby žalobcom s poukazom na ust. § 3 ZKR. Vlastnou lustráciou súd zistil, že na majetok spoločnosti B., s. r. o. L. nebol podaný žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu a to až do 26.11.2012. Z uznesenia Okresného súdu Košice I z 11.12.2012, č. k. XXK/XX/XXXX-XXX vyplýva, že spoločnosť B. s.r.o. L., prostredníctvom žalovaného podala návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Týmto bolo v tomto konaní preukázané, že spoločnosti vznikol voči konateľovi nárok na náhradu škody, ktorú si v tomto konaní uplatnil žalobca.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca splnil všetky podmienky stanovené mu v zmysle ust. § 135a ods. 1, 2, 5 Obchodného zákonníka, s poukazom na ust. § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto bol žalovaný v tomto konaní povinný preukázať, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Žalovaný však, okrem svojho vyhlásenia, že spoločnosť riadil so svojím najlepším úmyslom, súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz. Dokonca aj návrh na vyhlásenie konkurzu bol uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 11.12.2012, č. k. XXK/XX/XXXX-XXX odmietnutý pre nezaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Rovnako nebolo žalovaným preukázané, že spoločnosť nebola v úpadku už v čase podania tejto žaloby žalobcom s poukazom na ust. § 3 ZKR. Vlastnou lustráciou súd totiž zistil, že na majetok spoločnosti B., s. r. o. L. nebol podaný žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu a to až do 26.11.2012. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 500,80 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovaním právnym zástupcom žalobcu z 24.6.2013, v celkovej výške 560,06 eur tvorí:
- odmena za 6 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie žalobcu k odporu z 10.12.2011, účasť na pojednávaní dňa 22.3.2012, , odvolanie proti rozsudku a účasť na pojednávaní 24.6.2013) á 51,45 eur, 3x režijný paušál po 7,41 eur, 3x režijný paušál po 7,63 eur, t.j. spolu 354,00 eur;
- cestovné náklady (§ 15 písm. a) cit. vyhl.) - zastúpenie na pojednávaní dňa 22.3.2012 za cestu Q.
- B. a späť 60 kmx2 = 120 km, 120 km x 0,183 = 21,96 eur, - zastúpenie na pojednávaní dňa 24.6.2013 za cestu Q. - B. a späť 60 kmx2 = 120 km, 120 km x 0,183 = 21,96 eur, cestovné spolu 43,92 eur a
- náhrada za stratu času - (§ 15 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 17 ods. 1 cit. vyhl.) - v roku 2012 - za deň 22.3.2012 = 12,71 eur za každú začatú polhodinu , Q. - B. 2 x 1 hod. = 2 x 12,71 eur = 25,42 eur, Košice - Q. 2 x 1 hod. = 2 x 12,71 eur = 25,42 eur; - v roku 2013 - za deň 24.6.2013 = 13,01 eur za každú začatú polhodinu za deň Q. - B. 2 x 1 hod. = 2 x 13,01 eur = 26,02 eur, B. - Q. 2 x 1 hod. = 2 x 13,01 eur = 26,02 eur, t.j. spolu 102,88 eur.
Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - stanovisko k použitiu ust. § 135a Obchodného zákonníka zo 17.6.2013, spolu vo výške 59,26 eur. Súd však tieto trovy právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal, nakoľko mal za to, že na tento úkon nemá nárok, keďže toto stanovisko bolo žalobcom doručené bez akéhokoľvek pokynu súdu, nebolo vyvolané ani konaním žalovaného a išlo o doplnenie dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu, ktoré mali podporiť argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní.
S poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
O povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania, súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na to, že žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov, avšak v konaní bol úspešný a štátu vznikli náklady, resp. trovy vo výške 125,00 eur titulom súdneho poplatku za návrh vo výške 62,50 eur a súdneho poplatku za odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa vo výške 62,50 eur, súd uložil neúspešnému účastníkovi konania, žalovanému povinnosť uhradiť trovy štátu v plnej výške.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný citujúc ust. § 135a Obchodného zákonníka uviedol, že nie je možné súhlasiť, aby konateľ spoločnosti nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, pretože pri ukončení pracovných pomerov s ostatnými 17-imi pracovníkmi využil všetky svoje možnosti, aby spoločnosti nevznikla škoda a všetci pracovníci boli uspokojení na svojich nárokoch a to aj spôsobom naturálneho plnenia ako náhradu mzdy. Skutočnosť uspokojenia mzdových nárokov ostatných 17 pracovníkov naturálnym plnením svedčí o tom, že obchodná spoločnosť B. mala dostatok majetku na uspokojenie nároku žalobcu. V tomto prípade je otázna činnosť súdneho exekútora, či tento vykonal všetky úkony voči spoločnosti B. s.r.o. ako povinného voči žalobcovi na uspokojenie jeho mzdových nárokov.
Súd prvého stupňa sa uspokojil s vyjadrením exekútora, že povinný (žalovaný - spoločnosť B. s.r.o.) nevlastní finančné prostriedky, ani majetok, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie, bez toho, aby sa objektívne zistil skutkový stav čo sa týka majetku B. s.r.o. a to či už napr. z daňového priznania, pohľadávok a stavov jednotlivých exekučných konaní.
O odbornej starostlivosti žalovaného ako konateľa spoločnosti svedčí aj ďalšia jeho činnosť a to, že pohľadávky B. s.r.o. voči svojim dlžníkom si riadne uplatnil, ktoré sa stali exekučným titulom.
Z toho je jednoznačne zrejmé, že výkon pôsobnosti konateľa konal s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitosti, o ktorých rozhodol. O tom, že v čase výkonu exekúcie obchodná spoločnosť B., s.r.o. nebola v úpadku a teda nebol ani dôvod na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, svedčí stav výšky vymáhaných pohľadávok B. s.r.o. v exekučných konaniach.
Žalovaný má za to, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože ide o nárok od 31.8.2007 a návrh voči nemu bol uplatnený žalobou z 28.11.2011, t.j. po všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, a preto zároveň vznáša námietku premlčania nároku žalobcu.
Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že ak žalovaný tvrdí, že obchodná spoločnosť B. s.r.o. L. mala dostatok majetku na uspokojenie nároku žalobcu, prečo ho nevyplatila, nebol by vznikol súdny spor.
Žalobca uzavrel so žalovaným ako konateľom firmy B. s.r.o. 13.4.2007 pracovnú zmluvu, na základe ktorej (čl. IV., bod 4.1.) minimálny mzdový nárok zamestnanca predstavuje 54,00 Sk brutto/hodina. Podľa bodu 4.2. pracovnej zmluvy, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do 30. Dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli na vyplácaní mzdy v hotovosti, teda v peniazoch a nie v naturálnej forme. Žalobcovi nebola mzda vyplatená za niekoľko mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, alebo konateľ spoločnosti nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a vyplácal len niektorých pracovníkov.
Taktiež žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že obchodná spoločnosť B. s.r.o. v čase výkonu exekúcie nebola v úpadku, a preto nebol dôvod na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je zavádzajúce, nakoľko konateľ spoločnosti B. s.r.o. Michalovce, podal na Okresný súd Košice I návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť, následne však súd prvého stupňa uznesením č.k. XXK/XX/ XXXX-XXX z 11.12.2012 návrh odmietol pre nezaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.
Čo sa týka tvrdenia žalovaného o tom, že nárok žalobcu je premlčaný, k tomu žalobca uviedol, že návrh (žaloba) bol na súd podaný dňa 28.1.2011, teda hneď potom ako sa žalobca dozvedel od exekútora, že pohľadávka od firmy B. s.r.o. je nevymožiteľná.
Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol ako neopodstatnené a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:
Neobstojí tvrdenie žalovaného, že ako konateľ konal s odbornou starostlivosťou. Okrem už uvádzaných skutočností o tom, že tak nekonal svedčí aj to, že nebol schopný zaplatiť preddavok na odmenu predbežného správcu, a preto návrh na vyhlásenie konkurzu bol súdom odmietnutý.
Nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože premlčacia lehota začala plynúť od oznámenia exekútora, že spoločnosť nemá majetok, a preto je pohľadávka nevymožiteľná.
Odvolací súd poznamenáva, že nesprávne súd prvého stupňa uviedol, že suma 125,00 eur predstavuje trovy štátu, pretože v danom prípade ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb..
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Neúspešný žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to za jeden úkon 51,45 eur a 7,81 eur režijného paušálu, spolu 59,26 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.