Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-42-2013.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/42/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou vo veci maloletej F. F., O.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Trebišov, dieťa rodičov: L. F., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, Ú., zastúpeného JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom Krivá 23, Košice, a L. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, Z., zastúpenej JUDr. Viktóriou Lučanskou Hajduovou, advokátkou so sídlom M.R.Štefánika 9, Trebišov, v konaní o zmenu úpravy styku, takto
rozhodol:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou F. F., nar. XX.X.XXXX
- každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. po dobu 12 týždňov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky
- od 13.týždňa každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky
s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi styk umožniť a otec je povinný v uvedené dni a v uvedenom čase dieťa prevziať a po ukončení styku dieťa matke odovzdať pred jej bytom.
Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k.8P/61/2012-52 zo dňa 10.10.2012 vo výroku o úprave styku otca s dieťaťom.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom vo veci samej domáhal úpravy styku s maloletou dcérou. Navrhol, aby súd upravil jeho právo tak, aby bol oprávnený stýkať sa s maloletou dcérou F.
- každý nepárny víkend v čase od piatku 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- počas letných prázdnin v mesiaci júl od 10.00 hod dňa 10.7. do 19.00 hod. dňa 20.7.,
- v mesiaci august od 10.00 hod. dňa 10.8. do 19.00 hod. dňa 20.8.,
- počas vianočných sviatkov v nepárnom roku vždy od 10.00 hod. dňa 24.12. do 19.00 hod. dňa 25.12.,
- v párnom roku vždy od 10.00 hod. dňa 26.12. do 19.00 hod. dňa 27.12.,
- počas veľkonočných sviatkov párneho roka od 8.00 hod Veľkonočného piatka do 18.00 hod. Veľkonočného pondelka,
s tým že si dieťa prevezme a matke ho odovzdá vždy v mieste bydliska dieťaťa a matka bude povinná dieťa na styk s otcom pripraviť.
V návrhu uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/61/2012-52 zo dňa 10.10.2012 sa má styk s dcérou realizovať na základe dohody rodičov, teda je upravený ako neobmedzený. Takáto úprava však vedie k tomu, že otcovi nie je umožňované stretávať sa s dcérou. Matka reálne neumožňuje styk, pod rôznymi zámienkami odkladá jeho návštevy a do dnešného dňa sa nestalo, aby mu zverila maloletú čo i len na pár hodín bez jej dozoru do starostlivosti. Matka už od narodenia dcéry korigovala styk otca podľa vlastných nálad a potrieb s odôvodnením, že len ona vie najlepšie, čo potrebuje. Otec ani počas manželstva, ani po jeho rozvode nikdy nebol s maloletou sám, nemohol a ani nemôže ju ani začleniť do svojho života. Matka zakazuje otcovi vziať dcéru z jej domácnosti, nedovolí, aby opustila priestory jej domácnosti, resp. aby ju navrhovateľ zobral k sebe domov, resp. do mesta na zmrzlinu, k starým rodičom alebo kdekoľvek inde.
Otcovi neumožnila stretnúť sa s dcérou ani na Mikuláša, ani na Vianočné sviatky. Nemohol dcére odovzdať darčeky, až niekedy po začiatku nového roka.
Matka svojim správaním podnecuje dcéru F. k nenávisti k otcovi, o čom svedčí aj skutočnosť, že ak sa otec s matkou pohádajú, na druhý deň s ním maloletá nechce rozprávať ani telefonicky.
Matka sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 5.3.2013. S tvrdeniami otca v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko dcéra nechce s otcom telefonovať, lebo podľa udania maloletej „ocko kričí“. Matka tvrdí, že nepodnecuje dcéru k nenávisti, no maloletá sa s ním nechce rozprávať ani sporadicky. Má zato, že maloletá je veľmi malá, silne na ňu citovo naviazaná a preto, najmä s prihliadnutím na zdraví psychický a duševný vývin maloletej bude v jej záujme, keď bude styk otca s dcérou upravený výlučne za prítomnosti matky. V tejto súvislosti podotýka, že zvlečenosť dcéry na matku je odôvodnená tým, že otec sa maloletej nikdy, nijak špeciálne nevenoval. Prakticky prvé tri roky života maloletej si ju nevšímal, ba dokonca tvrdil, že on ju ani nechcel, že ho matka ako aj matkina matka k tomu donútili. Nie je pravda, že by bránila otcovi v styku, práce naopak, ona sama ho podnecovala, aby sa s maloletou stýkal, pretože on vo väčšine prípadov riešil všetko cez sms-ky, s podtextom majúcim za účel ublížiť mi. Tak mu navrhla, aby prišiel a trávil s maloletou čas, no nestalo sa tak. Na základe uvedeného, no najmä preto, že jeho ďalšie tvrdenia ohľadne korekcie jeho vzťahu k dcére osobou matky, najmä jeho chabým argumentom ohľadne Vianoc, ktoré majú zavádzajúci charakter a nezakladajú sa na pravde, ba dokonca ju urážajú sa nebude vyjadrovať a preto navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh otca v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Kolízny opatrovník na základe výsledkov šetrenia v oboch rodinách skonštatoval, že vzhľadom k problémovej realizácii styku je nevyhnutné ho upraviť.
Vo svojej správe uvádza, že otec žije v obci Úpor, okres Trebišov, v osemizbovom dvojpodlažnom rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, ktorí sú vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Dom je riadne zariadený a udržiavaný. V tejto domácnosti má otec vytvorené vhodné podmienky na pravidelné stretávanie sa s maloletou dcérou. Otec je zamestnaný v spoločnosti H..F..F. M., F..E..D.., s miestom výkonu práce v Košiciach, s čistým príjmom cca XXX € mesačne.
Matka býva v Trebišove, v trojizbovom byte, ktorý má od r. 2008 v prenájme. Byt je zariadený novším, moderným nábytkom. Hygienické návyky v domácnosti sú na požadovanej úrovni. V čase šetrenia bol byt udržiavaný v čistote a poriadku. Opatrovník konštatuje, že aj matka má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin svojej dcéry. Matka je zamestnaná ako predavačka v obchode B. X. Z. s čistým príjmom 294,48 € mesačne.
Maloletá Sára navštevuje Materskú školu na ul. M. X. Z., ktorú z dôvodu nespavosti navštevuje iba doobeda. Maloletá je asi dva roky sledovaná v neurologickej ambulancii U.. F. v Trebišove a od tretieho roku veku z dôvodu nespavosti a hyperaktivity s ňou matka navštevovala detského psychológa P.. B. G.. Pri výchove dieťaťa sú matke v celom rozsahu nápomocní jej rodičia, ktorí bývajú vo vedľajšom vchode bytového domu.
Matka uviedla počas šetrenia, že od rozvodu manželstva bol otec na návšteve dcéry dvakrát s to raz na tri hodiny a druhýkrát sa zdržiaval v domácnosti necelú hodinu. Matka nepopierala, že otec sa domáha stretnutí s dcérou a tieto hovory sa neustále končia hádkami.
Na návrh otca uznesením č.k. 16P/42/2013-41 zo dňa 15.5.2013 súd nariadil predbežné opatrenie, proti ktorému podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.8CoP/305/2013-51 zo dňa 14.8.2013 zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou Sárou, nar. 15.4.2007 každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú Sáru na styk pripraviť a styk reálne umožniť. Dôvodom úpravy v mieste bydliska matky bola jej práceneschopnosť v tom čase.
Z výpovede otca súd zistil, že opakovane sa domáha stretnutí s dcérou, avšak matka mení stretnutia z dôvodu rôznych výhovoriek. V konečnom dôsledku sa stretnutie vždy zrealizovali v tom čase, ako to vyhovuje matke, s čím otec v zásade nesúhlasí. Na matkine obvinenie, že sa nedostavil na stretnutie napriek dohode, otec odpovedal, že sa to stalo len raz a to kvôli tomu, že v daný víkend bol v zamestnaní.
Potvrdil, že od rozhodnutia krajského súdu, ktorý predbežne upravil styk, sa stretol s dcérou dvakrát v zmysle výroku uznesenia. Matka však jedno stretnutie skrátila z dôvodu, že rodina mala na uvedený čas už iný plán.
Z výpovede matky bolo zistené, že styk tak ako sa doposiaľ realizoval jej vyhovuje. Má zato, že otcovi v žiadnom smere nebráni v styku a preto naďalej trvá na zamietnutí návrhu, ktorý je nedôvodný. Problém vo vzťahu dcéry a otca vidí v tom, že otec ju nevie zaujať. Dieťa s ním nedokáže byť dlhšiu dobu samé a aj preto z detskej izby, kde sa realizuje stretnutie, po chvíli odíde. Matka je presvedčená, že styk bez jej prítomnosti nie je možný, práve kvôli vyššie uvedeným dôvodom. Skrátenie času v rámci realizácie styku otca s dcérou v zmysle uznesenia krajského súdu odôvodnila skutočnosťou, že rodina bola pozvaná na oslavu.
Matka ďalej vo svojej výpovedi uviedla a zároveň preukázala, že od 1.7.2013 už nie je práceneschopná, toho času je nezamestnaná.
Z dôvodu rozporuplnosti výpovedí oboch rodičov súd pristúpil k vypočutiu maloletej F.. Z výpovede maloletej bolo zistený, že otec ju navštevuje v jej bydlisku, pričom, keď príde na návštevu iba sa ňu pozerá ako sa hrá alebo ako pozerá televízor. Žiadne hry s ňou nehrá. Myslí si, že otec ju už nemá rád, pretože kričí na mamku a raz ju chcel vyhodiť z balkóna. A preto nie je dobrý. Dobrý otec je ten, čo ich s mamou zoberie do U. R. R.. Z ďalšej položenej otázky bolo zistené, že opisuje matkinho druha. Pripustila, že by bola ochotná ísť s ockom napríklad do cukrárne, príp. na iné jej známe miesta, avšak len aj pôjde mamka, pričom ako hlavný dôvod uviedla obavu, že ju otec zoberie určite do Ú., kde žijú starí rodičia z otcovej strany a na tých si už nepamätá, nakoľko ich videla naposledy, keď bola ešte veľmi malá. Podotkla, že bola svedkom toho, ako otec počas jednej návštevy, podľa jej názoru naschvál, zakričal „miláčik“, keď mamka telefonovala so svojim priateľom.
Po oboznámení sa s výpoveďou maloletej, obaja rodičia zhodne uviedli, že súhlasia do budúcna s úpravou styku tak ako bol predbežne upravený uznesením Krajského súdu č.k. 8CoP/305/2013-51 zo dňa 14.8.2013, pričom matka naďalej trvá na svojej prítomnosti v záujme dieťaťa, súhlasila, aby sa styk vzhľadom k ukončeniu PN realizoval aj mimo miesta trvalého pobytu dieťaťa.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia sa na styku nevedia dohodnúť a preto ho súd v zmysle citovaného § 25 ods. 2 Zákona o rodine upravil. Styk, ktorý síce prebieha, ale ktorý vždy určí a koriguje jeden z rodičov a druhý sa musí proti svojej vôli, hoci navonok neprejavenej, prispôsobovať, nemožno považovať za výsledok dohody oboch strán. Podanie návrhu vo veci samej a teda snaha upraviť styk súdnou cestou je toho dôkazom.
Do rozhodnutia vo veci samej sa styk realizoval v zmysle predbežného opatrenia dvakrát, bez väčších problémov a preto súd akceptoval dohodu rodičov o úprave styku v rozsahu určenom rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach.
Súd pri úprave styku prihliadal aj na výpoveď maloletej, ktorá je schopná s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Bola preukázala kladná citová väzba k otcovi. Jej pochybnosti pokiaľ ide o otcovu náklonnosť k nej majú základ v neadekvátnom správaní sa otca, ktorý zatiaľ neakceptoval matkin nový vzťah a za prítomnosti dieťaťa to demonštruje.
Súd neupravil miesto styku, to ponechal na zváženie oboch rodičov, avšak podotýka, že v záujme dieťaťa ale aj rodičov samotných bude, ak sa styk bude realizovať mimo bydliska dieťaťa, pretože súčasné bydlisko matky nevytvára dostatočný priestor otcovi pre sebarealizáciu, uvoľnenie a prirodzené správanie sa.
Úpravu súd rozdelil do dvoch období, prvých dvanásť týždňov súd umožnil otcovi stretávať sa s dcérou len za prítomnosti matky a to z dôvodu, že dieťa nikdy nebolo vo výlučnej starostlivosti otca. Súd vytvoril otcovi priestor, aby sa s dcérou viac zblížil, získal jej dôveru, prehĺbil citovú väzbu a hlavne našiel spôsob ako dieťa zaujať, čo je nevyhnutné najmä ak sa u maloletej F. prejavuje hyperaktivita. Dvanásť týždňov je dostatočný čas, aby si dieťa zvyklo a naučilo sa čas tráviť so samotným otcom a preto od trinásteho týždňa odo dňa právoplatnosti rozsudku sa bude styk realizovať už bez prítomnosti matky.
Súd nevyhovel návrhu otca na nariadenie znaleckého dokazovania, pretože vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie súdu nezáviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.