Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/186/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa C. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom F., V. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Dvorecký & Bohunický, s. r. o., Bratislava, Lermontovova 18, IČO : 35967421, proti odporcovi HOKEJOVÉMU KLUBU 36 SKALICA, Skalica, Clementisova 50, IČO : 31871097, zastúpeného JUDr. Vladimírom Vaňom, Galanta, Hodská 1277, o zaplatenie 3 651 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 6. marca 2012 č. k. -111, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 3 651 eur s 9 % úrokom z omeškania od 5.10.2010 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšku r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 496,52 eur.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami a a neexistenciou nároku navrhovateľa na prémiu vo výške 3 651 eur. Vychádzal z toho, že navrhovateľovi nevzniklo právo na prémiu, uplatnenú u odporcu faktúrou č. 7/2009 z 27.4.2009 vzhľadom k tomu, že v zmysle Profesionálnej hráčskej zmluvy z 1.5.2009 mu prémia prináležala len v prípade priznania kompetentného predstaviteľa odporcu, ku ktorému prejavu vôle neprišlo a navyše nárok bol uplatnený pred vznikom právneho vzťahu založeného uvedenou zmluvou. Uznávací prejav odporcu z 10.8.2010, označený splátkovým kalendárom, vyhodnotil v časti o zaplatenie prémie vo výške 3 651 eur neurčitým a neúčinným vzhľadom k tomu, že uznávací prejav nenahradil pôvodný záväzok novým záväzkom, a tiež vzhľadom k tomu, že odporca vyvrátil domnienku o existencii dlhu tým, že dôvodne namietal, že navrhovateľ nemá právny titul priznania práva na prémie v uplatnenej výške. Dospel k záveru, že navrhovateľovi za obdobie od 1.5.2009 do 30.4.2010 na základe Profesionálnej hráčskej zmluvy z 1.5.2009, ukončenej dohodou k 30.4.2010, vzniklo právo v zmysle čl. III. - zmluvná odmena vo výške uvedenej v dodatku č. 1 k zmluve, na odmenu 4 x 2 660 eur a 8 x 3 655 eur, spolu 39 880 eur, pričom odporca navrhovateľovi zaplatil od mája 2009 do 1.10.2010 spolu 41 778 eur. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ustanovením a úspešnosťou odporcu v konaní a výšku trovami právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. za dva úkony právnej služby po 131,13 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní 6.3.2012) a 2 x paušálna náhrada výdavkov 7,63 eur a trovami za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 219 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie tomuto súdu. Odvolanie odôvodnil nesprávnym skutkovým zistením súdom prvého stupňa a jeho nesprávnym právnym posúdením veci. Namietal, že súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo na daný právny vzťah neaplikoval ustanovenia , keď i sám v odôvodnení konštatoval, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá podľa ustanovenia a podľa ustanovenia 269 ods. 2 . V zmysle a mal súd prvého stupňa vzhľadom na povahu subjektov i samotného záväzkového právneho vzťahu aplikovať na daný právny vzťah. Vyčítal súdu prvého stupňa, že nezdôvodnil aplikáciu na uznávací prejav odporcu. Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s diametrálne odlišnou argumentáciou odporcu, ktorý v odpore zo 16.12.2011 uviedol, že faktúry, ktorých zaplatenie navrhovateľ v konaní žiada, nie sú súčasťou jeho účtovnej evidencie a následne 29.2.2012 sa vyjadril k jednotlivým faktúram, ktoré špecifikoval, predložil kópie dôkazov o ich plnení výpismi z účtov a výdavkovými dokladmi. Uvedené dôkazy boli navrhovateľovi predložené až na pojednávaní, konanom 6.3.2012, ku ktorým nemal možnosť sa relevantne vyjadriť. Rovnako sa súd, podľa odvolateľa, nezaoberal tým, v akej výške mu boli vyplatené finančné prostriedky inak, než mali byť za obdobie od 1.5.2009 do 30.4.2010, či plnenie odporcu bolo predmetom jeho účtovnej evidencie a či odporca rozporoval zaplatenie dlžnej sumy. Uviedol, že zo strany súdu prvého stupňa nebolo vykonané dokazovanie vypočutím štatutárnych zástupcov odporcu, ani generálneho manažéra T. L., ktorý uznávací prejav podpísal.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Opätovne uviedol, že navrhovateľovi vysvetlil, že prémia v žalovanej výške mu nemôže byť vyplatená, nakoľko mu na ňu nevznikol nárok, keďže prémiu mu nepriznal na základe žiadnej písomnej alebo ústnej dohody. Dôkazné bremeno preukázať uvedenú skutočnosť bolo na navrhovateľovi.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ), preskúmal vec v rozsahu a dôvodoch podaného odvolania ( ) postupom bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 ), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania je zaplatenie 3 651 eur s príslušenstvom, 9 % úrokom z omeškania zo 4 308 eur od 1.9.2010 do 8.9.2010, z 2 308 eur od 9.9.2010 do 21.9.2010, z 308 eur od 22.9.2010 do 4.10.2010, zo 4 308 eur od 16.9.2010 do 4.10.2010 a z 3 651 eur od 5.10.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 20.7.2011, si uplatnil právo na zaplatenie 3 651 eur s 9 % úrokom z omeškania zo 4 308 eur od 1.9.2010 do 8.9.2010, z 2 308 eur od 9.9.2010 do 21.9.2010, z 308 eur od 22.9.2010 do 4.10.2010, zo 4 308 eur od 16.9.2010 do 4.10.2010 a z 3 651 eur od 5.10.2010 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že vyplýva z Profesionálnej hráčskej zmluvy z 1.5.2009 uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej mu vzniklo právo na zmluvne dohodnutú odmenu a prémie, ktoré si vyfakturoval faktúrou č. 7/2009 z 27.4.2009 vo výške 3 651 eur splatnou 4.5.2009, faktúrou č. 3/2010 z 18.3.2010 vo výške 3 651,33 eur splatnou 27.3.2010, faktúrou č. 5/2010 zo 14.4.2010 vo výške 3 651,33 eur splatnou 27.4.2010 a faktúrou č. 6/2010 z 19.5.2010 vo výške 3 651,33 eur splatnou 27.5.2010. Uvedené sumy si uplatnil aj výzvou z 22.6.2010, na ktorú odporca reagoval uznaním z 10.8.2010, označeným splátkový kalendár, v ktorom uznal pohľadávku navrhovateľa vo výške 13 616 eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť : 5 000 eur do 17.8.2010, 5 000 eur do 31.8.2010 a 4 308 eur do 15.9.2010. Odporca následne plnil tak, že 5 000 eur zaplatil 16.8.2010, 2 000 eur zaplatil 8.9.2010, 2 000 eur zaplatil 21.9.2010 a 965 eur zaplatil 4.10.2010, spolu 9 965 eur, neuhradil žalovanú sumu 3 651 eur. Odporca navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že na prémie vo výške 3 651 eur navrhovateľovi nevznikol právny nárok, nakoľko ten vznikol len v prípade jeho priznania odporcom, ku ktorému prejavu vôle neprišlo.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov - faktúr, vyplýva, že faktúrou č. 7/2009 z 27.4.2009, splatnou 4.5.2009, ktorú odporca prevzal 30.4.2009, si u odporcu uplatnil zaplatenie prémií vo výške 3 651 eur (110 000 Sk), faktúrou č. 6/2010 z 19.5.2010, splatnou 27.5.2010, ktorú odporca prevzal

19.5.2010, si uplatnil zaplatenie odmeny podľa zmluvy za IV. mesiac vo výške 3 651,33 eur (110 000 Sk), faktúrou č. 5/2010 zo 14.4.2010, splatnou 27.4.2010, ktorú odporca prevzal 15.4.2010, si uplatnil zaplatenie odmeny podľa zmluvy za III. mesiac vo výške 3 651,33 eur (110 000 Sk), a faktúrou č. 3/2010 z 18.3.2010, splatnou 27.3.2010, ktorú odporca prevzal 23.3.200, si uplatnil zaplatenie odmeny podľa zmluvy za II. mesiac vo výške 3 651,33 eur (110 000 Sk).

Z listinného dôkazu - Výzva na zaplatenie, adresovaného navrhovateľom 22.6.2010 odporcovi vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 13 605,32 eur pozostávajúcej z nevyplatených odmien za mesiace : II./2010 vo výške 2 651,33 eur, vo výške 3 651,33 eur a IV./2010 vo výške 3 651,33 eur, a prémií za finále v sezóne 2008/2009 vo výške 3 651 eur. Dlžnú sumu žiadal zaplatiť do 7 dní od doručenia výzvy.

Z Profesionálnej hráčskej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania 1.5.2009 na obdobie od 1.5.2009 do 30.4.2011 (čl. XIII. ods. 1.), vyplýva, že v zmysle čl. II. ods. 1 je jej predmetom záväzok hráča vykonávať v klube odporcu na vlastnú zodpovednosť a v mene odporcu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách klubu a záväzok odporcu mu poskytovať za túto činnosť v zmysle zmluvy odmenu za dohodnutých podmienok. V zmysle čl. III. ods. 1 navrhovateľovi náleží základná mesačná odmena uvedená v dodatku č. 1 k zmluve, v zmysle ods. 2 mu náležia aj ďalšie odmeny podľa podmienok obsiahnutých v dodatku č. 1 k zmluve, v zmysle ods. 3 je odmena splatná na základe faktúry vystavenej hráčom vždy do každého 27. dňa nasledujúceho mesiaca. Z čl. III. ods. 4 zmluvy vyplýva, že za plnenie predmetu zmluvy na základe rozhodnutia klubu môžu byť hráčovi poskytnuté ďalšie peňažné (prémie) alebo nepeňažné plnenia.

Z Dodatku č. 1 k zmluve z 1.5.2009 vyplýva výška mesačnej odmeny v sezóne 2009/20010 od 1.5.2009 do 31.8.2009 vo výške 2 660 eur a od 1.9.2009 do 30.4.2010 vo výške 3 655 eur, a v sezóne 2010/2011 od 1.5.2010 do 31.8.2010 vo výške 2 660 eur a od 1.9.2010 do 30.4.2011 vo výške 3 655 eur. Z Dodatku č. 1 vyplýva aj dohoda o tom, že prémie za jednotlivé stretnutia bude hráč poberať na základe princípu platného pre celé mužstvo seniorov HK 36 Skalica.

Z Dodatku č. 2 z 1.5.2009 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak hráč nebude mať základnú odmenu vyplatenú do 40 kalendárnych dní od riadneho výplatného termínu, stáva sa automaticky voľným hráčom bez nároku klubu na finančné i iné odstupné za hráča. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že klub môže hráča uvoľniť do iného klubu len so súhlasom hráča.

Z listinného dôkazu, označeného Ukončenie zmluvy k profesionálnej hráčskej zmluve z 28.4.2010 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na ukončení zmluvy z 1.5.2009 v zmysle čl. X. ods. 1 písm. b) dohodou k 30.4.2010.

Z výzvy navrhovateľa adresovanej 3.5.2011 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie 3 651 eur bezodkladne po doručení výzvy. Výzvu prevzal odporca 7.6.2011.

V odpore proti platobnému rozkazu z 16.11.2011 č. k. - 33 navrhol odporca návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie prémií vyúčtovaných predmetnými faktúrami.

Z listinného dôkazu vystaveného odporcom 10.8.2010 a označeného Splátkový kalendár vyplýva, že uznáva pohľadávku navrhovateľa vo výške 13 616 eur s tým, že dlh zaplatí v splátkach : 5 000 eur najneskôr do 17.8.2010, 5 000 eur najneskôr do 31.8.2010 a 4 308 eur najneskôr do 15.9.2010.

Z výpisu z registra organizácií odporcu z 22.2.2012 vyplýva, že štatutárnym zástupcom odporcu je Ing. Ivan Chovanec, ktorá skutočnosť vyplýva i z výpisu zo živnostenského registra (štatutárny orgán) z 27.2.2012.

Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Citované ustanovenie je v podstate zhodné s a iba zdôrazňuje, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t. j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu . Účelom tohto ustanovenia je zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami , ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností. Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení , prípadne iných občianskoprávnych noriem. Citovanému ustanoveniu korešponduje ustanovenie , podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Z uvedeného možno dovodiť, že účastníci zmluvy uzavreli nepomenovanú - atypickú zmluvu, t. j. zmluvu neupravenú ani v jednom z predpisov, v ani v , je preto v danom prípade nerozhodné, podľa ktorého právneho predpisu sa posudzuje sporná zmluva, ktorá navyše na daný prípad nie je aplikovateľnou na nárok navrhovateľa na prémie, na ktoré podľa jeho tvrdenia mu vznikol nárok pred jej uzavretím.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval. To neplatí pre uznanie záväzku v obchodných záväzkových vzťahoch (pozri ). Uznanie dlhu podľa je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa objektívne pochopiteľný, t. j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu.

Z uvedeného vyplýva, že rozdiel v inštitúte uznania záväzku podľa a je v tom, že v zmysle pokiaľ dlžník uzná premlčaný dlh, t. j. existujúci dlh, nemôže následne namietať premlčanie, i keby o premlčaní práva v čase uznania nevedel, na rozdiel od úpravy uznania záväzku v , kedy námietku premlčania uznaného záväzku dlžník uplatniť môže, ale len v prípade, že v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní.

Je preto nerozhodné v danom prípade posúdenie uznávacieho prejavu odporcu z 10.8.2010 podľa alebo podľa , keďže úprava tohto inštitútu je v oboch právnych predpisoch rovnaká, okrem otázky premlčania, ktorá nie je predmetom sporu. V oboch prípadoch, odporca môže námietkou vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie prémie vo výške 3 651 eur za obdobie pred vznikom právneho vzťahu účastníkov založeného Profesionálnou hráčskou zmluvou z 1.5.2009, nakoľko navrhovateľ nepreukázal právny dôvod vzniku ním návrhom uplatneného nároku z 27.4.2009. Nepochybne nárok nemožno odvodiť zo zmluvy z 1.5.2009, ktorá sa vzťahuje až na obdobie nasledujúce po uplatnení nároku 27.4.2009. Správne vyhodnotil súd prvého stupňa aj uznávací prejav odporcu z 10.8.2010, označený Splátkový kalendár, ktorý bol reakciou na navrhovateľovu Výzvu na zaplatenie z 22.6.2010, ktorou si navrhovateľ uplatnil zaplatenie 13 604,99 eur (ním nesprávne uvedených 13 605,32 eur). Uvedený uznávací prejav interpretoval podľa a a vzhľadom k predchádzajúcemu vzájomnému vzťahu účastníkov na základe uzavretej hráčskej zmluvy dospel k záveru, že odporca uznal nevyplatené sumy navrhovateľovi týmto titulom. Správne dospel k záveru, že uznaním dlhu nezanikol pôvodný záväzok a nevznikol záväzok nový z dôvodu uznania. Námietky odporcu o neexistencii záväzku vyplatenia prémií vo výške 3 651 eur uplatnené 27.4.2009, pred vznikom zmluvy z 1.5.2009, posúdil správne dôvodnými, nakoľko navrhovateľ námietku odporcu nevyvrátil preukázaním právneho titulu na odmenu (ústneho alebo písomného), a ani nenavrhol vykonať dôkazy na jeho preukázanie, pričom bol v zmysle poučený o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada 17.2.2012 (č. l. 59 a 67). Z uvedeného dôvodu námietka navrhovateľa, že súd nevypočul žiadneho štatutárneho zástupcu odporcu, ani generálneho manažéra T. L., je právne irelevatná, nakoľko vypočutie uvedených subjektov v konaní nenavrhol a súd v zmysle bol povinným rozhodnúť len o tom, ktoré z účastníkmi navrhnutých dôkazov vykoná, nakoľko v danej veci nejde o konanie, v ktorom sa uplatňuje vyhľadávacia zásada, pretože nejde o žiadne z konaní uvedených v ustanovení Výsledok konania je v danom prípade závislým na splnení povinnosti účastníkov označiť a navrhnúť vykonanie dôkazov v zmysle

Záverom odvolací súd k odvolacím námietkam navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal výškou zaplatených súm mu odporcom, výškou inak zaplatených súm, či zaplatené sumy sú predmetom účtovnej evidencie odporcu a rozporom plnenia odporcu, či odporca rozporoval navrhovateľom uplatnenú sumu, že v danej veci ide o posúdenie skutočností nemajúcich vplyv na rozhodnutie o zaplatenie 3 651 eur s 9 % úrokom z omeškania od 5.10.2010 do zaplatenia, preto sa nimi rovnako ako súd prvého stupňa nezaoberal.

Odvolací súd v zmysle a rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 3 651 eur s 9 % úrokom z omeškania od 5.10.2010 do zaplatenia potvrdil z dôvodu vecnej správnosti vo veci samej aj vo výroku o trovách konania, nakoľko v zmysle správne priznal súd prvého stupňa úspešnému odporcovi náhradu trov konania vo výške 496,52 eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 219 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 277,53 eur, ktorú si v zmysle účastník vyčíslil, za dva úkony právnej služby podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, prevzatie a prípravu zastúpenia 15.2.2012 podľa citovanej vyhlášky a za podanie odporu 30.12.2011 podľa vyhlášky vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky 131, eur z hodnoty predmetu sporu 3 651 eur, spolu s paušálnou náhradou výdavkov 2 x 7, eur. Odvolací súd v časti návrhu navrhovateľa o zaplatenie 9 % úrokom z omeškania zo 4 308 eur od 1.9.2010 do 8.9.2010, z 2 308 eur od 9.9.2010 do 21.9.2010, z 308 eur od 22.9.2010 do 4.10.2010 a zo 4 308 eur od 16.9.2010 do 4.10.2010 zrušil v zmysle , nakoľko súd prvého stupňa účastníkom konania svojim postupom v tejto časti odňal možnosť konať pred súdom, pretože zamietnutie návrhu aj vo zvyšnej časti, okrem zaplatenia 3 651 eur s 9 % úrokom z omeškania od 5.10.2010 do zaplatenia, neodôvodnil v súlade s ustanovením Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania

(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu ním odníma možnosť konať pred súdom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v zmysle a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich v zmysle neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.