Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/120/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. F., nar. XX. XX. XXXX a T. F., nar. XX. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v T., Y. G.. Č.. X, T., deti rodičov: matka - Y. F., rod. Ž., nar. XX. X. XXXX, bytom ul. Č.X. E. Č.. XXX, F., zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Klemová, ul. M. R. Štefánika č. 1, Pezinok, otec - R. F., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom ul. Č. E. Č.. XXX, F., zomrel dňa XX. X. XXXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. mája 2013, č. k. - 147, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého E. F., nar. XX. XX. XXXX a maloletého T. F., nar. XX. X. XXXX na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. sumou 160 eur mesačne a na výživu maloletého T. sumou 120 eur mesačne od 1. 4. 2012, k rukám matky, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletého E. za obdobie od 1. 4. 2012 do 31. 5. 2013 v sume 1.280 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach v sume 53, 33 eur spolu s bežným výživným a zročné výživné na maloletého T. za obdobie od 1. 4. 2012 do 31. 5. 2013 v sume 850 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 35, 42 eur, spolu s bežným výživným počnúc dňom 1. 6. 2013 k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok a zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. čl. 3 a čl. 4 Zákona o rodine, ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, ust. § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností a určenie výživného voči maloletým deťom je dôvodný, keď celú osobnú starostlivosť o obe maloleté zabezpečuje sama, nakoľko otec maloletých sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti na základe vzájomných nezhôd a konfliktov s tým, že matka je schopná vytvoriť adekvátne rodinné prostredie, ako aj klímu vo vzťahu k výchove k obom maloletým synom, sociálnemu zabezpečeniu, ako aj zabezpečeniu všetkých základných biologických funkcií a potrieb maloletých. Poukázal na skutočnosť, že rodičia maloletých detí od 21. 3. 2012 nežijú ako manželia v spoločnej domácnosti, ich vzájomné vzťahy negatívne pôsobia na obe maloleté deti, čoho dôkazom je zlý zdravotný stav maloletého E., ktorý je podmienený zlými rodinnými pomermi. Rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že pri jej určení zohľadnil vek oboch detí, ich bežné a štandardné potreby na stravovanie, oblečenie, návštevu školských zariadení, ich zdravotný stav, ako aj ich aktivity a tvrdenie otca o jeho nedostatočnej finančnej situácii a nemožnosti poukazovať vyššie výživné, vyhodnotil ako tendenčné, za účelom vyhnúť sa plateniu výživného na obe maloleté deti. Rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi odôvodnil vecne potrebou zachovania rodičovského vzťahu medzi otcom a deťmi, nielen na rodičovskej, ale aj na citovej a mentálnej báze, z dôvodu ktorého jeho styk upravil veľmi široko, rozsiahlo a intenzívne, s prihliadnutím na potreby maloletých detí (zachovanie ich denného režimu) a možnosti otca (ktorý je profesionálny šofér), ako

aj odporúčanie kolíznej opatrovníčky maloletých detí. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. a vecne citáciou tohto zákonného ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku podal v časti výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca, v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa vyčíslil zročné výživné, ako aj v časti výroku rozsudku, ktorým prvostupňový súd rozhodol, že matka je oprávnená zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých, ktorý žiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že súdom určené výživné v sume 160 eur mesačne na maloletého E. a 120 eur na maloletého T. je pre neho likvidačné, vzhľadom na jeho príjem v sume 560 eur mesačne, z ktorého po splnení si vyživovacej povinnosti mu zostane suma 191,25 eur, ktorá nepredstavuje ani životné minimum, ktoré by mu malo zostať. Uviedol, že určenú vyživovaciu povinnosť nebude schopný plniť a vytkol súdu prvého stupňa, že pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil to, že sám nebude mať z čoho žiť a uhrádzať svoje bežné životné potreby (nájomné v sume 330 eur, stravu, hygienické potreby) s tým, že výživné v zmysle zákona musí zohľadňovať nielen potreby detí, ale aj majetkové pomery a zárobkové schopnosti povinného rodiča s poukazom na skutočnosť, že od 1. 6. 2013 je evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nemá žiadny príjem. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o oprávnení matky zastupovať deti a spravovať ich majetok z dôvodu, že obaja rodičia zriadili maloletým deťom vkladné knižky, na ktoré spoločne sporili po 20 eur mesačne pre maloletého T. a pre maloletého E. v sume 16, 60 eur mesačne, pričom v súčasnej dobe majú deti na týchto vkladných knižkách spolu 2. 000 eur, o ktorých by mali rodičia rozhodovať spoločne, keďže matke neverí a má za to, že je schopná obe vkladné knižky zrušiť a peniaze si ponechať, čo je v rozpore so záujmami detí. Otec maloletých detí zároveň súdu prvého stupňa vytkol, že svoje rozhodnutie v tomto smere vôbec neodôvodnil, s tým, že v ňom absentuje aj uvedenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých priznal výživné od 1. 4. 2012, t. j. spätne, pred podaním návrhu na súd.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletých detí. Uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne preskúmal mesačné príjmy obidvoch rodičov, ako i skutočné náklady na výživu a starostlivosť maloletých detí, rozhodol v ich prospech s tým, že určené výživné nie je pre otca likvidačné, nakoľko má možnosť zamestnať sa. Poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Pezinok prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pod sp. zn. , ktoré bolo odročené na 23. 9. 2013 s tým, že v tomto konaní bude súd rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom na čas po rozvode.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri určovaní výšky výživného nepochybil a zohľadnil všetky právnymi predpismi stanovené podmienky správne a v súlade so zákonom a nesúhlasila s návrhom otca na určenie výživného. K priznaniu výživného od 1. 4. 2012 uviedla, že nakoľko 1. 4. 2012 bola nedeľa a v prípade, ak odvolací súd bude napadnutý rozsudok v uvedenej časti považovať za nesprávny, je oprávnený túto vadu napraviť jeho zmenou s tým, že otec opustil spoločnú domácnosť dňa 26. 3. 2013, dňa 1. 4. 2013 jej oznámil, že má mimomanželskú známosť, návrh spísala 2. 4. 2013, t.j. do jedného týždňa od opustenia domácnosti otcom a nasledujúci deň po oznámení šokujúcej správy, podala nasledujúci deň návrh na súd (dňa 3. 4. 2013). Z uvedeného dôvodu má za to, že rozdiel dvoch dní nie je možné vyhodnotiť v neprospech detí a ako vadu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Právny zástupca otca maloletých detí písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 9. 2013 oznámil, že otec dňa XX. X. XXXX zomrel a zároveň doručil úmrtný list otca.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konania zastaví.

Pri nesplnení procesných podmienok súd musí vždy rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné alebo neodstrániteľné.

Za neodstrániteľné nedostatky podmienok konania sa považuje nedostatok právomoci súdu ( ), litispendencia ( ), res iudicata ( ), nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ( ). Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa , prípadne postúpiť vec inému orgánu.

Podľa , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa , smrťou fyzickej osoby jej spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikne.

Podľa , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak niektorý z účastníkov konania stratí v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku jeho úmrtia, je povinnosťou súdu zvážiť podľa povahy veci, či táto skutočnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu konania. Povahou veci sa spravidla rozumie hmotnoprávna povaha predmetu konania. Povaha veci bráni pokračovaniu v konaní najmä tam, kde práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, sú viazané podľa hmotného práva na osobu účastníka konania a neprechádzajú na právneho nástupcu; je určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého účastníka konania; smrťou účastníka konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní išlo; účastník nemá žiadneho právneho nástupcu, pričom v týchto prípadoch nie je možné v konaní pokračovať. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že hmotnoprávna povaha veci pokračovaniu konania bráni, musí konanie zastaviť.

V prejednávanej veci je predmetom konania úprava práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom a predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, otcovi určil výživné a upravil styk otca s maloletými.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Otec maloletých detí zomrel v priebehu odvolacieho konania dňa XX. X. XXXX, t. j. stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a nakoľko všetky rodičovské práva a povinnosti zanikajú najneskôr smrťou rodiča, zanikli smrťou aj rodičovské práva a povinnosti otca maloletých, pričom nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, ako neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, je dôvodom v ktoromkoľvek štádiu konania pre jeho zastavenie podľa veta prvá , a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil a konanie pre nedostatok podmienok konania podľa zastavil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.