Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13P-95-2013.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Véghovou, v právnej veci navrhovateľky : X.. X. U. W.. C., R.. X.X.XXXX, D. I. J. Č.. XXXX/XX, proti odporcovi : K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom I., C. Č.. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. K. U., nar. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, takto
rozhodol:
Súd manželstvo X.. X. U., rod. C., nar. X.X.XXXX a K. U., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H. zapísané v knihe manželstiev bývalého MsNV v Hlohovci vo zväzku M., ročník XXXX rozvádza.
Súd maloletého K. U., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia a otec sa zaväzuje platiť výživné v sume 300 eur do 20 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa všetko počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento zostáva bez obmedzenia.
Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 6.5.2013 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, ktoré je už len čisto formálne a neplní žiadnu zo spoločenských funkcií ktoré má na mysli zákon o rodine. Uviedla, že manželstvo s odporcom bolo spočiatku harmonické, potom medzi nimi začali vznikať hádky vzhľadom na to, že medzi nimi ako manželmi vládli diametrálne odlišné názory na vedenie manželského života, výchovu detí a pod. Tieto neprekonateľné prekážky viedli k tomu, že prišlo k rozvratu ich manželstva , od septembra 2011 nežijú intímne a od mája 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. i. Mal. dieťa pochádzajúce z ich manželstva žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať na platenie výživného v sume 300 EUR mesačne a styk odporcu s mal. dieťaťom ponechať bez obmedzenia.
Odporca sa na pojednávaní k návrhu na rozvod manželstva ako i k úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu odmietol vyjadriť. Uviedol, že už dva roky je práceneschopný, nemocenské dávky však nepoberá. Na syna pravidelne mesačne neprispieva, deťom však dal po 16.000 EUR.
Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu navrhla mal. dieťa na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia a otca zaviazať na platenie výživného sumou 300 EUR mesačne vzhľadom na príjem otca a styk otca s mal. dieťaťom ponechať bez obmedzenia,.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - sobášny list účastníkov a rodným listom mal. dieťaťa, daňovým priznaním odporcu, správou ÚPSVaR v Galante, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v H., ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v Hlohovci vo zväzku M., ročník XXXX. Počas manželstva sa účastníkom konania narodil A. XX.X.XXXX už t.č. plnoletý K. a dňa X.X.XXXX syn K..
Účastníci počas manželstva mali posledné spoločné bydlisko v Seredi , C. Č.. XXXX., preto miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola daná § 88 ods. 1 písm. a/ veta za bodkočiarkou O.s.p.
Navrhovateľka je národnosti slovenskej, odporca je tiež národnosti slovenskej. U oboch ide o manželstvo prvé. Navrhovateľka má vysokoškolské vzdelanie, odporca stredoškolské s maturitou.
Z výsluchu navrhovateľa mal súd za zistené, že manželstvo neplní svoj účel, keď manželia žijú oddelene od mája 2012 Od uvedenej doby spolu nekomunikujú, intímne sa nestýkajú od septembra 2011.
Navrhovateľka bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 1.3.2013 do 10.9.2013. Odporca je živnostníkom, podľa daňového priznania za rok 2012 vykazoval stratu vo výške 2578,66 EUR.
Podľa čl. 1 základných zásad zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa čl. 4 základných zásad ZR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Pod pojmom manželstvo nie je možné chápať len faktické spolužitie muža a ženy. Je to zväzok muža a ženy, jediná forma spolužitia dvoch osôb rozdielneho pohlavia výrazne regulovaná ZR. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať.
Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu. Posudzovanie vážnosti narušenia a rozvratu vzťahov medzi manželmi predpokladá podrobne sa zaoberať príčinami.
V zmysle citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd zistil, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom za dôvod rozpadu manželstva súd považuje povahové nezhody. Manželstvo účastníkov od novembra 2012 neplní ani jednu svoju funkciu Aj keď z manželstva pochádza mal. dieťa, nie je v rozpore s jeho záujmami rozvod manželstva, nakoľko navyše manželia nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom by spoločne vychovávali dcéru. Bude preto v jej záujme vyrastať síce s jedným rodičom, s prihliadnutím na jej citovú väzbu, avšak v pokojnom, nerušenom a stabilnom výchovnom prostredí, v ktorom si bude môcť plniť svoje povinnosti vyplývajúce im zo školskej dochádzky.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods.1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods.1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods.1 a 2 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery..
Keďže s konaním o rozvod manželstva sa podľa § 113 O.s.p. ex lege spája konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bez ohľadu na to, či výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, súd rozhodoval a upravil rodičovské práv a povinnosti k maloletému K..
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal tak z odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa, ako aj schopností a možností jeho rodičov s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Otec dieťaťa na pojednávaní uviedol, že sa bude snažiť dieťaťu platiť výživné vo výške 300 EUR. Na základe výpovedí účastníkov konania mal súd za preukázané, že príčina rozvratu manželstva spočíva vo vzájomnom citovom odcudzení
Čo sa týka úpravy styku, súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom bez obmedzenia, vzhľadom na vek mal. dieťaťa.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.:
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa § 27 ods. 1 ZR manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.