Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/254/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: J. P., V.. XX.XX.XXXX, P. E. XXX/ XX, XXX XX L. V. B., za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 ,zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK ul. Sov. Hrdinov 163, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 165,21 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.08.2012 domáhal voči žalovanému a voči J. P. V.. XX.XX.XXXX ako žalovanému v 2.rade zaplatenia sumy 165,21 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že s účinnosťou od 01.01.2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 04.09.2007 medzi postupcom a spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 25.10.2005 Zmluvu č. 8007188662 (ďalej len „zmluva“ ). Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko si túto povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 165,21 eur. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania a to odo dňa 16.12.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný ku dňu podania žaloby v jeho prospech neuhradil žiadnu sumu. Ku dňu podania žaloby dlžná sumu je vo výške 165,21 eur a pozostáva z dlžných neuhradených splátok.

Počas konania súd zistil, že pôvodne označený žalovaný v 2.rade J. P., V.. XX.XX.XXXX zomrel a to dňa 26.12.2010, teda ešte pred podaním žaloby. Na základe uvedeného preto súd uznesením zo dňa 25.03.2013, č.k. -30 konanie voči nemu zastavil. Žalobu voči žalovanému v X.I. J. P., V.. XX.XX.XXXX vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie ktoré sa vedie pod vyššie uvedenou spisovou značkou.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý vo veci vzniesol námietku premlčania. S vyjadrením vedľajšieho účastníka sa stotožnil aj samotný žalovaný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 25.10.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky, Dokladom o transakcii, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.09.2009, zmluvou o postúpení zo dňa 20.04.2007 vrátane prílohy, pokusom o zmier zo dňa 12.07.2012, vyjadrením vedľajšieho účastníka, vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 25.08.2013, zo dňa 27.09.2013, prehľadom úhrad, výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ QUATRO, a.s. a žalovaný Jozef Brenkáč, nar. 18.07.1980 ako zákazník uzatvorili dňa 25.10.2005 Zmluvu o pôžičke predmetom ktorej bola pôžička finančných prostriedkov na kúpu konkrétneho tovaru. Výška pôžičky bola 7110,-Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 10 splátkach vo výške 711,-Sk. Žalovaný podpisom tejto zmluvy vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa dokladu o transakcii č. 1265393 zo dňa 25.10.2005, žalovaný predmet ( plynový sporák), ktorý bol predmetom financovia pôžičkou v hodnote 7.111 Sk prevzal u predajcu.

Podľa Výpisu z Obchodného registra spol. Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, spoločnosť je v dôsledku zlúčenia právnym nástupcom zanikajúcich spoločností: 1. QUATRO, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10156/P 2. TatraCredit, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10160/P 3. Q - CAR, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10250/P 4. Q - BROKER, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10296/P 5. Slovenské kreditné karty, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10286/ P 6. SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s. - zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sa, vložka č. 10216/P.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.04.2007 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, vyplýva, že zmluva bola vypovedaná dňa 21.08.2006. Ku dňu postúpenia bola výška pohľadávky 4977 Sk, t.j. 165,21 eur.

Dňa 21.09.20109 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako osoba uvedená v bode 1.2. uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 165,21 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 23,24 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2. vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalovaný Jozef Brenkáč, nar. 18.07.1980 je označený ako osoba pristupujúca

k záväzku podľa ust. a nasl. a nie ako dlžník. Z pôvodnej zmluvy zo dňa 25.10.2010 z rodného čísla vyplýva, že zmluvu o pôžičke uzavrel tento žalovaný ako dlžník.

Žalobca listom zo dňa 12.7.2012, označeným ako pokus o zmier, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 269,40 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 165,21 eur, neuhradeného zmluvnej pokuty vo výške 16,52 eur a zmluvného úroku vo výške 87,62 eur.

Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.09.2013 vyplýva, že pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil dňa 08.11.2006.

Žalovaný vo svojej výpovedi spochybnil žalovanú sumu. Na dotaz súdu, či podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní dlhu, ktorá sa nachádza v spise na čl. 7, kde je uvedené jeho rodné číslo ako osoba pristupujúca k záväzku uviedol, že ide o jeho podpis. Text dohody pred podpisom nečítal. Podpísal nakoľko bol ručiteľom, povedali mu, že to má podpísať. Nikto ho nenútil dohodu podpísať. Na otázku súdu , či čítal celý text dohody pred jej podpisom , či vie čo podpísal uviedol, že text dohody nečítal. Vie , že sa len jednalo o úver. Písať a čítať vie slabo a má slabý zrak. Základnú školu ukončil v 8 rokoch.

Podľa ( ďalej len ,,“), môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.

Podľa a v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa a o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa . a . Zákona, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalovaný a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o pôžičke na sumu 7.110 Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 10 splátkach vo výške 711,-Sk. Z dôvodu neplnenia zmluvných povinností, t.j. neuhrádzaním nájomného riadne a včas, pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil dňa 08.11.2006, takto to sám uviedol právny zástupca žalobcu a toto tiež vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení.

Súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami , ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení .

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa až 60 v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení .

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania. Ku skutočnostiam namietaným žalobcom, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, súd uvádza, že v danom prípade vystupuje na strane žalovaného vedľajší účastník podľa , ktorým je združenie založené v zmysle príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Z povahy takéhoto vedľajšieho účastníctva vyplýva, že pomáha žalovanému v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, ktorý úkon je svojou podstatou procesným úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom. Na tom, že v prípade uplatnenia námietky premlčania ide o procesné právo nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy akou je námietka premlčania. Na základe uvedeného potom súd považoval námietku premlčania vedľajšieho účastníka za riadne uplatnenú a v ďalšom sa s ňou vysporiadal.

Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznal dňa 21.09.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovaným došlo v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný.

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovaným, má nepochybne charakter predtlačených formulárových zmlúv, obsah ktorých nemohol žalovaný ovplyvniť, preto aj tieto dohody majú charakter spotrebiteľských zmlúv, pretože bezprostredne nadväzujú na predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( druhá veta ).

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.

Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovaným o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.

V zmysle príslušných ustanovení je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.

V zmysle možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.09.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie . Navyše žalovaný je v nej označený nie za dlžníka ale za osobu pristupujúcu k záväzku inej osoby, čo nie je pravda. Žalovaný je dlžníkom, a je osobu , ktorá uzatvorila pôvodnú zmluvu o pôžičke. Taktiež je nepochybné, že v čase uzatvorenia dohody dlh ešte premlčaný nebol.

Súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, ktorý sám uviedol, že pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil dňa 08.11.2006. Súd preto určil začatie plynutia premlčacej doby na deň 09.11.2006. Premlčacia doba teda uplynula dňa 09.11.2009. Žalobca však podal žalobu až dňa 20.08.2012, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle príslušných ustanovení , pričom vedľajší účastník vystupujúci na podporu žalovaného vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Keďže na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume za 2 právne úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a d) vyhlášky a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania ............................................................ 16,60 eur

- písomné vyjadrenie zo dňa 29.05.2013 .................................................... 16,60 eur

Spolu 33,20 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2x režijný paušál po 7,81 eur platný pre rok 2013, t.j. 15,62 eur .

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa DPH vo výške 9,76 eur z čiastky 48,82 eur.

Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu sumu 58,58 eur (33,20 eur + 15,62 eur + 9,76 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.