Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6P-17-2013.pdf
PDF · 85.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom vo veci starostlivosti o mal. C. X., nar. XX. XX. XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, bytom u navrhovateľky P. A., nar. XX. XX. XXXX, R. XX, XXX XX A. A., dieťa matky K. Č., nar. XX. XX. XXXX, naposledy vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. N. - E. a otca V. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. XX, XXX XX D., t. č. bezdomovca, o návrhu na osvojenie maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Maloletá C. X., nar. XX. XX. XXXX vo D., dieťa matky K. Č., nar.XX. XX. XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody a otca V. X., nar. XX. XX. XXXX, bezdomovca, sa s t á v a osvojenkyňou P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, A. A..
Osvojenkyňa bude mať priezvisko „A. P. T. C. Y. Š. Y. M. Á.“ .
Osvojiteľka P. A., nar. XX. XX. XXXX sa z a p í š e v knihe narodení matričného úradu Mesto Zvolen vo zväzku 71, ročník 2010, na strane 81, pod por. číslom 279 namiesto matky maloletej.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim písomným podaním zo dňa 20. 05. 2013 podala návrh na osvojenie maloletej C. X., nar. XX. XX. XXXX s odôvodnením, že rozhodnutím ÚPSVaR Banská Bystrica zo dňa 17. 09. 2010 s dňom právoplatnosti 20. 09. 2010 bola táto zapísaná na základe žiadosti do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľmi.
Na základe súhlasu s naviazaním osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom vydaného ÚPSVaR Banská Bystrica - úradom určeným na organizovanie náhradnej rodičovskej starostlivosti v Banskobystrickom kraji zo dňa 23. 11. 2010 navrhovateľka nadviazala kontakt s maloletou C. X., nar. XX. XX. XXXX.
Maloleté dieťa sa narodilo matke, ktorá ju po pôrode odmietla prevziať do svojej osobnej starostlivosti. Otcovstvo k maloletej v čase jej narodenia nebolo určené. Matka svojim spôsobom života nedokázala maloletej zabezpečiť plnohodnotnú výchovu a starostlivosť.
Uznesením 5P/212/2010-9 zo dňa 28. 05. 2010, vykonateľným dňa 28. 05. 2010, s dňom právoplatnosti 17. 06. 2010 bola maloletá C. predbežným opatrením umiestnená do starostlivosti F. F. A. A., K. XX. Medzičasom otec dieťaťa uznal otcovstvo k maloletej C.. Na základe rodičovskej dohody došlo k zmene priezviska maloletej. Tento neprevzal osobnú starostlivosť o maloletú, pretože žil túlavým spôsobom života, nemal vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen 7P/62/2011 - 143 zo dňa 04. 05. 2012 s dňom právoplatnosti 16. 06. 2012 súd určil osvojiteľnosť maloletej, zároveň rodičov maloletej obmedzil vo výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletú, jej zastupovaní a spravovaní majetku.
Uznesením 9P/11/2011-128 zo dňa 29. 05. 2012 s dňom právoplatnosti dňa 26. 06. 2012 ten istý súd zveril maloletú C. X. do predosvojiteľskej starostlivosti navrhovateľky.
Navrhovateľka uviedla, že od začiatku nadviazania kontaktu s dieťaťom ani raz nezapochybovala v prežívaní citov voči tomuto dieťaťu. Od začiatku považovala C. za svoje vlastné dieťa. Vytvoril sa medzi ňou a dieťaťom intenzívny citový vzťah, pričom dieťa je tak na ňu, ako aj na jej partnera naviazaná a veľmi pozitívne dieťa prijala aj celá blízka a širšia rodina navrhovateľky. Navrhovateľka prejavila presvedčenie o tom, že so svojim partnerom rovnakou mierou dokáže citlivo vnímať potreby dieťaťa a dokáže zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť oň. Podľa citových prežitkov navrhovateľka je presvedčená o tom, že tak ona, ako aj jej terajší partner sú oporou pre dieťa, pretože mu dávajú istotu a pocit bezpečia.
Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.
Podľa § 99 ods. 1 a 2 Zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.
Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 ods. 1 Zákona o rodine pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
Na základe vykonaného dokazovania, ako aj zo správy F. F. K. XX, XXX XX A. A. zo dňa 02. 11. 2011 vyplynulo, že otec dieťaťa V. X. sa žiadnym spôsobom o maloletú C. X. nezaujímal, dňa 23. 10. a 30. 10. 2010 síce navštívil F. F. M. A. A., ale z dôvodu návštevy svojich dvoch starších detí V. a K.. Otec maloletú C. v detskom domove nenavštevoval a ani žiadnym spôsobom záujem o dieťa neprejavoval. Pokiaľ išlo o matku maloletej C. K. Č., táto sa od dátumu prijatia maloletej C. X. do detského domova o dieťa žiadnou formou nezaujímala a to ani písomne, ani osobne - dokonca neprejavovala ani telefonický záujem o dieťa. V čase rozhodovania o návrhu budúcej osvojiteľky bola splnená zákonná povinnosť v zmysle § 103 ods. 1 Zákona o rodine a to spolužitím maloletého dieťaťa po dobu najmenej 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa - navrhovateľky. V čase meritórneho rozhodovania o návrhu matka maloletého dieťaťa bola vo výkone trestu odňatia slobody a otec maloletého dieťaťa bol vedený ako bezdomovec.
Zo zhora uvedeného má súd za preukázané, že pôvodní biologickí rodičia maloletého dieťaťa neboli a ani nie sú v súčasnosti schopní postarať sa o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa; a je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby toto vyrastalo v zdravom rodinnom - aj keď náhradnom prostredí. Naopak u navrhovateľky mal správou sociálneho pracovníka preukázané, že táto žije v usporiadanom partnerskom vzťahu so svojim druhom, dieťa má zabezpečené vhodné bývanie a potrebnú stravu; má vlastnú izbu, čisté oblečenie a navrhovateľka je schopná zabezpečiť dieťaťu základné potraviny, odev, obuv a ostatné potreby.
Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je vybudovaný silný emočný vzťah medzi navrhovateľkou a osvojovaným dieťaťom, dokonca podľa slov navrhovateľky je tento vzťah pozitívne existentný aj medzi dieťaťom a druhom navrhovateľky, súd bol presvedčený o tom, že je dôvodné návrhu na osvojenie vyhovieť a právne konformným spôsobom upraviť do budúcna základné práva a istoty maloletého dieťaťa.
Pretože predmetné konanie bolo oslobodené od platenia súdneho poplatku, súd o trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).