Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-219-2012.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/219/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. Martiny Mrázovej (do 8.4.2013 JUDr. Dušana Pohoveja), advokátky, Bratislava, Šoltésovej 20, správkyne konkurznej podstaty TAZ, a. s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO : 36 227 803, proti odporkyni H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W., U. XXXX/X, o zaplatenie 361,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. apríla 2011 č. k. 21 C/91/2010 - 106, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa (predchádzajúceho správcu navrhovateľa), ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu 361,50 eur spolu s príslušenstvom, zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 123, §125 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2 a § 663 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z., ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb., ustanovením § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a ustanoveniami § 120 ods. 1 a 3 a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie. Uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu č. X, nachádzajúcom sa v W. na ulici U. X na X. podlaží na základe Zmluvy o nájme bytu z 12.11.1998. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v rozhodnom období (12/2008 - 4/2009) predpísané nájomné za užívanie uvedeného bytu zaplatila odporkyňa Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00009199, Trnava, Sladovnícka 13. Medzi účastníkmi spornú otázku vlastníctva uvedeného bytu, resp. osoby oprávnenej nakladať s uvedeným bytom v rozhodnom období, vyriešil v neprospech navrhovateľa. Navrhovateľ (predchádzajúci správca úpadcu) svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval tým, že konkurz na majetok úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.1.2000 a predchádzajúci navrhovateľ ako ustanovený správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii. Okrem iných, v uvedenom súpise bol uvedený aj predmetný byt, resp. bytový dom, v ktorom sa byt nachádza. Týmto úkonom prešlo v zmysle § 14 zákona. č. 328/1991 Z. z na predchádzajúceho navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do podstaty, t. j. právo byt držať, užívať, resp. požívať jeho
úžitky, napríklad prenajímať a inkasovať nájomné. Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti boli až do marca 2009 vedené v katastri nehnuteľnosti tak, že na liste vlastníctva bol ako vlastník vedený úpadca, t. j. TAZ, a. s. v likvidácii a ku dňu rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku TAZ, a. s. v likvidácii. Akékoľvek ďalšie excindačné konanie v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave je bezvýznamné, pretože Krajský súd v Bratislave je viazaný právoplatne zisteným stavom, ktorý bráni súdu, aby vyriešenú prejudiciálnu otázku v ďalšom konaní inak právne posúdiť, čo okrem iného znamená, že súd sa nebude zaoberať tvrdeniami, ktoré by boli v rozpore so skutkovými zisteniami, a ktoré boli v predchádzajúcom konaní preukázané, a na základe ktorých súd rozhodol. Z uvedeného vyplynulo, že predchádzajúci správca navrhovateľa tvrdil, že prenajímateľom bytu v rozhodnom období bol on s odôvodnením, že ako prvý zaradil do súpisu majetku, patriaceho do podstaty sporný byt a aj v Správou katastra predloženého listu vlastníctva bol v rozhodnom období úpadca vedený vlastníkom sporného bytu. Odporkyňa považovala za osobu oprávnenú nakladať s bytom v rozhodnom období Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava a predpísané nájomné za rozhodné obdobie, ktoré je predmetom konania, riadne a včas platila uvedenému subjektu. Súd ako predbežnú otázku riešil v tomto konaní, kto bol prenajímateľom bytu v rozhodnom období. Navrhovateľ síce tvrdil, že je vlastníkom predmetného bytu, avšak dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 44Cbi/6/2007 -653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností, vrátane predmetného bytu, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00 009 199. Dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 21CoKr/4/2008 - 767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu, nie predchádzajúci navrhovateľ je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa prvostupňový súd v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe, zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase, považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže predchádzajúci navrhovateľ (resp. úpadca, ktorého bol predchádzajúci navrhovateľ konkurzným správcom) nie je a ani nebol vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči predchádzajúcemu navrhovateľovi vzniknúť dlh nájomného. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnosťou odporkyne, ktorej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a v konaní jej nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie predchádzajúci navrhovateľ, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu navrhovateľa vyhovieť a odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť mu 361,50 eur s príslušenstvom. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a taktiež napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.). Uviedol, že sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky 361,50 eur s príslušenstvom proti odporkyni titulom dlhu na nájomnom za užívanie bytu za obdobie od decembra 2008 do apríla 2009, keď nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, založený na základe Zmluvy o nájme bytu z 12.11.1998, nebol dosiaľ spochybňovaný. Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s., v likvidácii, IČO: 36 227 803, keď do súpisu majetku, patriaceho do podstaty, bol zaradený aj byt v užívaní odporkyne. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 44 Cbi/6/2007 - 653, na ktoré sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na vylúčenie vecí, patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, nebola definitívne vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v rozhodnom období bol niekto iný, ako navrhovateľ. Odvolateľ uviedol, že podstatou oprávnenia v zmysle § 14 písm. a) v spojení s § 19 zákona č. 328/1991 Zb. je oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci, a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, nebolo ešte rozhodnuté o
vylúčenie veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle ustanovenia § 14 písm. a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, t. j. aj s predmetným bytom, svedčí navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, IČO : 36 227 803. Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 29.1.2009 sp. zn. 1CoKr/17/2009, v ktorom bolo uvedené, že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty, svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii a taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Cdo/249/2008, z ktorého taktiež vyplýva, že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi, ktorý majetok spísal ako prvý, a teda správca úpadcu TAZ, š. p., vôbec nemal právo zapísať do súpisu všeobecnej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Odvolateľ uviedol, že do marca 2009 bol vedený vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ako to aj vyplýva z oznámenia Správy katastra Trnava zo 6.7.2009.
Odporkyňa odvolací návrh nepodala a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. a § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 21 C/91/2010 bolo zaplatenie pohľadávky 361,50 eur s príslušenstvom ako dlžné nájomné za užívanie bytu č. X, nachádzajúceho sa v W. na ul. U. X na X. podlaží za obdobie december 2008 - apríl 2009 (vrátane), a to na základe Zmluvy o nájme bytu z 12.11.1998, ktorý byt bol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, a týmto úkonom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do podstaty. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O. s. p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 - 135 O. s. p. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uviedol v návrhu a vo vyjadrení odporca. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a z vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania.
V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť, okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.
Keďže odvolací súd sa stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. dopĺňa
nasledovné.
Ustanovenie § 78 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák. č. 7/2005 Z. z., ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) O. s. p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O. s. p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku konania, kto bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 44Cbi/6/2007 - 653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00 009 199 a 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 21CoKr/4/2008 - 767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 44 Cbi/6/2007 - 653 z 26.3.2008 vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na Fond národného majetku a následne na navrhovateľa, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 21 CoKr/4/2007 - 767 z 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátil a preto platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z. z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Cdo/249/2008, nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb., resp. zákon č. 7/2005 Z. z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ustanovenia § 78 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z. z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 44 Cbi/6/2007 - 653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu č. k. 21 CoKr/4/2008 - 767, právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009). Z vyššie uvedeného vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu, nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca o osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase, považuje správne v zmysle ustanovenia § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči navrhovateľovi vzniknúť dlh na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť navrhovateľ ani aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej účastníčke v konaní nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnila.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a v odvolacom konaní jej nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.