Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8P-41-2013.pdf
PDF · 69.72 KB
Case nature
Subarea
8P/41/2013
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. Š., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Š.-Q., B. J. XXX, t. č. Krízové stredisko so sídlom v K., X. XX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: H. Q., nar. XX.X.XXXX, t. č. nachádzajúca sa na neznámom mieste, zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou: P. F., pracovníčka Okresného súdu Q., a J. Š., nar. X.X.XXXX, bydlisko Š.-Q., B.A. J. XXX, za účasti Okresnej prokurátorky v Q., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 29.6.2010 bola maloletá A.Z. Š., nar. XX.X.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že matke bola určená povinnosť platiť na maloletú výživné.
Uznesením Okresného súdu Senica č. k. XXPPOm/X/XXXX-X zo dňa 27.6.2013 bolo nariadené dočasné zverenie maloletej A., nar. XX.X.XXXX, do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Krízového strediska so sídlom v K., X. XX, a následne uznesením Okresného súdu Senica č. k. 8P/41/2013-13 zo dňa 5.8.2013 bolo aj bez návrhu začaté konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletej A., nar. XX.X.XXXX, to všetko z dôvodu, že v tom čase nebolo možné v rodinnom prostredí maloletej zabezpečiť jej riadnu výchovu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.10.2013. Súd sa oboznámil so správou kolízneho opatrovníka maloletej zo dňa 16.9.2013 a so správou Krízového strediska v K. o výsledkoch psychologickej starostlivosti maloletej zo dňa 2.9.2013 a zistil, že tak kolízny opatrovník, ako aj psychológ Krízového strediska F.. P. F. netrvajú na nariadení ústavnej starostlivosti vo veci, ale naopak, odporúčajú, aby maloletá zostala vo výchovnej starostlivosti svojho otca. Podľa uvedených správ bolo uskutočnených viacero spoločných psychologických stretnutí otca s dcérou za účelom nastavenia jednoduchých a splniteľných rodinných pravidiel a správneho výchovného prístupu, to všetko s aktívnou účasťou maloletej. Vzhľadom na priebeh a zistenia vyplývajúce z týchto stretnutí pritom nie je dôvod na to, aby maloletá zostala v Krízovom stredisku, alebo v akomkoľvek inom zariadení reedukačného typu, naopak, je v záujme maloletej a jej zdravého harmonického vývinu osobnosti, aby táto zostala v starostlivosti svojho otca.
Otec maloletej na pojednávaní tunajšieho súdu uviedol, že sa o mal. A. chce aj naďalej starať, pričom sa bude v zmysle odporúčaní psychológa zúčastňovať psychologického poradenstva.
S ponechaním maloletej v osobnej starostlivosti otca súhlasili tiež kolízny opatrovník maloletej a okresná prokurátorka v Q. s tým, že konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti je vzhľadom na zistené okolnosti potrebné zastaviť.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 88 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Uznesením zo dňa 5.8.2013 bolo bez návrhu začaté konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletej A., nar. XX.X.XXXX, nakoľko vzhľadom na správanie sa maloletej nebolo v tom čase možné zabezpečiť maloletej riadnu výchovu v rodinnom prostredí, teda v osobnej starostlivosti jej otca. Následne mal súd preukázané, že v zmysle správy kolízneho opatrovníka maloletej a v zmysle správy krízového strediska o psychologickej starostlivosti maloletej nie je nariadenie ústavnej starostlivosti vo veci viac potrebné, keďže zo spoločných rodinných psychologických stretnutí a záverov psychológa vyplynulo, že je v záujme maloletej A., aby zostala v osobnej starostlivosti svojho otca v domácom, rodinnom prostredí. Tiež kolízny opatrovník a okresná prokurátorka vzhľadom na nové zistenia vo veci netrvali na nariadení ústavnej starostlivosti.
Keďže súd mal preukázané, že nie sú dané podmienky na nariadenie ústavnej starostlivosti maloletej (§ 54 ods. 2 Zákona o rodine), súd rozhodol, že konanie začaté vo veci bez návrhu je potrebné zastaviť s poukazom na to, že súdne rozhodnutie vo veci nie je viac potrebné. Súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).