Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Tv-4-2013.pdf
PDF · 68.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tv/4/2013
Uznesenie
Okresný súd Prešov samosudcom Mgr. Mariánom Polačekom 14. októbra 2013 v Prešove v trestnej veci obv. H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XX/XXXX, M. - Q., Česká republika, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z a s t a v u j e trestné stíhanie obv. H. B., nar. XX.X.XXXX, na ktorého bola Vojenskou obvodovou prokuratúrou Prešov podaná obžaloba, na základe ktorej sa viedlo konanie na Vojenskom obvodovom súde Prešov pod sp. zn. T-XX/XXXX,
pre trestný čin nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že
- dňa 2.1.1980 nenastúpil výkon vojenskej základnej služby u v. ú. 3866 Mikulov aj napriek tomu, že povolávací rozkaz OVS Trebišov č. H XXXXXX prevzal dňa 20.12.1979, pričom výkon vojenskej základnej služby odmietol nastúpiť pre svoje náboženské presvedčenie,
p r e t o ž e tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Vojenskou obvodovou prokuratúrou Prešov bola na H. B. podaná obžaloba, na základe ktorej sa viedlo konanie na Vojenskom obvodovom súde Prešov pod sp. zn. T-52/1980 pre trestný čin nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vojenský obvodový súd Prešov rozsudkom sp. zn. T-XX/XXXX zo 6.5.1980 uznal obvineného vinným v zmysle obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.5.1980.
Následne bol vyššie uvedený rozsudok zrušený vo výroku o treste a rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. XRtv/XX/XXXX z 10.2.1992 bolo u H. B. pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T-XX/XXXX zo 6.5.1980 upustené od potrestania.
Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. XNt/X/XXXX z 24.4.2013 povolil obnovu konania Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T-XX/XXXX a XRtv/XX/XXXX, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T-XX/XXXX zo 6.5.1980 a sp. zn. XRtv/XX/ XXXX z 10.2.1992 a zrušil výroky rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. T-XX/XXXX zo 6.5.1980 a sp. zn. XRtv/XX/XXXX z 10.2.1992, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Citované uznesenie Okresného súdu Prešov nadobudlo právoplatnosť 5.7.2013.
Podľa § 404 ods. 1 Trestného poriadku, ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, pokračuje sa v prípravnom konaní.
Podľa § 404 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do prípravného konania.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kto v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej službe alebo zvláštnej službe nenastúpi službu v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Súd po preskúmaní obžaloby a po oboznámení sa s obsahom spisu má za to, že skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, skutočne spáchal. Obvinený sa k nemu priznal, pričom uviedol, že takto urobil na základe svojho náboženského presvedčenia. Z tohto dôvodu nerešpektoval povolávací rozkaz.
Podľa čl. 32 ods. 1 Ústavy Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. sloboda vyznania je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo byť bez vyznania, aj vykonávať náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.
Podľa čl. 32 ods. 2 Ústavy Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. náboženská viera alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom.
Podľa čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov. Sloboda prejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú ustanovené zákonmi, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia súd ku konaniu obvineného uvádza, že obvinený tým, že odmietol konať vojenskú službu z dôvodu svojho náboženského presvedčenia, svojim konaním len uplatňoval svoje právo na slobodu vyznania garantované v čl. 32 v tom čase platnej a účinnej Ústavy Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. Napriek tomu, že citovaná ústava deklarovala v čl. 32 ods. 1 slobodu vyznania, zároveň ju neprípustne obmedzila už v ods. 2 citovaného článku, tým, keď každému občanovi stanovila povinnosť konať vojenskú službu, pričom vtedajší právny poriadok neumožňoval alternatívu k výkonu základnej vojenskej služby pre prípady, kedy by jej výkon viedol k popretiu náboženského presvedčenia jednotlivca. Konajúci súd pochybil, pokiaľ toto absolútne prirodzené právo obvineného na slobodu vyznania, ktoré bolo vyjadrené už v samotnej Ústave Československej socialistickej republiky, nerešpektoval, a považoval konanie obvineného spočívajúce v odmietnutí konať vojenskú službu za trestné. V dôsledku tohto pochybenia konajúceho súdu došlo k porušeniu čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Obvinený teda nespáchal trestný čin, ktorý sa mu kládol za vinu, hoci jeho konanie formálne vykazovalo znaky trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.