Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-80-2013.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/80/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : O. Š., bytom v G., C. XX, zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, proti žalovanej : C. Z., bytom v G., G. XX, zast. JUDr. Petrom Pórom, advokátom so sídlom v Košiciach, Milosrdenstva 11, v konaní o 1.772,69 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 13C 52/2012-167 zo dňa 5.12.2012
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 504,49 eur s úrokmi z omeškania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 504,49 € a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 424,43 € od 2.12.2010 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 80,06 € od 2.12.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V časti o zaplatenie 1.268,20 € s prísl. a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v rozsahu prevyšujúcom priznané úroky zo sumy 504,49 € žalobný návrh zamietol (výrok II.). Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a právoplatnosti rozhodnutia v právnej veci sp.zn. 13C 66/2008 (výrok III.).
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.772,69 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanej tým, že napriek tomu, že je podielovou spoluvlastníčkou bytu na C. ul. č. XX v G., všetky náklady na tento byt znáša výlučne žalobca.
Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu, každý 1/2 bytu č. 4 na 2. poschodí bytového domu súp. č. 1287, na parcele 2809, vchod č. XX na C. ul. v G. a spoluvlastníci podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1.995/100000. Žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom tohto bytu na základe darovacej zmluvy, uzavretej so žalovanou dňa 21.4.2006, ktorej vklad bol povolený dňa 15.1.2007. Po nadobudnutí tohto spoluvlastníckeho podielu žalobca sa do bytu nasťahoval a od uvedeného času byt užíva a platí za neho výlučne on. Žalovaná od uvedenej doby nemá prístup do bytu, keďže došlo k výmene zámku žalobcom. Zmluvu o výkone správy so správcom bytov podpísali obaja účastníci konania. Mesačné zálohové platby za uvedený byt predstavovali od 1.1.2007 2.835,-Sk, z toho platby na tvorbu fondov 792,-Sk, náklady na bežnú údržbu a prevádzku 290,-Sk, správcovský poplatok 218,-Sk, náklady súvisiace s prevádzkovaním MaRT a zastupovaním vlastníkov bytov 147,-Sk a zálohy na dodávku tepla pre ÚK, TÚV a SV 1.388,-Sk. Mesačné zálohové platby za byt od 1.1.2008 predstavovali 2.773,-Sk, z toho platby na tvorbu fondov 1.025,-Sk, platby na služby a plnenia (používanie výťahu, elektrická energia spoločných priestorov, deratizácia a dezinfekcia, odvádzanie zrážkovej vody, poistenie domu, prevádzka meracej a regulačnej techniky a odmena za zástupcu vlastníkov v dome) 206,-Sk, správcovský poplatok 218,-Sk a zálohy na dodávku tepla a vody 1.324,-Sk. Od 1.7.2008 predstavovali mesačné zálohové platby 7.496,-Sk, z toho platby na tvorbu fondov 1.025,-Sk, platby
na služby a plnenia 206,-Sk, správcovský poplatok 218,-Sk a zálohy na dodávku tepla a vody 6.047,- Sk. Od 1.11.2008 predstavovali mesačné zálohové platby 7.990,-Sk, z toho platby na tvorbu fondov 312,-Sk, náklady na finančné služby (úverová služba) 1.074,-Sk, platby na služby a plnenia 339,-Sk, správcovský poplatok 218,-Sk a zálohy na dodávku tepla a vody 6.047,-Sk. Od 1.1.2009 predstavovali mesačné zálohové platby 265,22 €, z toho platby na tvorbu fondov 10,36 €, platby na finančné služby 35,65 €, platby na služby a plnenia 11,24 €, správcovský poplatok 7,24 € a zálohy na dodávku tepla a vody 200,73 €. Podľa prehľadu ročných platieb za rok 2007 žalobca uhradil celkove sumu 25.573,- Sk, za rok 2008 sumu 60.595,-Sk, za rok 2009 za obdobie mesiacov január a február 685,15 €. Podľa vyúčtovania nákladov na dodávku tepla a vody a rozúčtovania úhrad HV za rok 2007 vznikol za uvedený byt preplatok vo výške 5.032,-Sk, za rok 2008 preplatok vo výške 117,94 € a za rok 2009 preplatok vo výške 1.115,99 €. Preplatok z vyúčtovania za rok 2007 vo výške 4.597,-Sk bol dňa 23.5.2008 zaslaný žalobcovi, za rok 2008 bol preplatok vo výške 103,40 € dňa 25.5.2009 zaslaný žalobcovi a za rok 2009 preplatok vo výške 1.112,77 € bol zaslaný dňa 27.5.2010 žalobcovi. Žalovaná v mesiaci január 2007 uhradila faktúru plynu v sume 87,-Sk, v mesiaci apríl 2007 sumu 440,-Sk (370,-Sk elektrina a 70,-Sk plyn), v mesiaci máj 2007 sumu 70,-Sk za plyn, v mesiaci jún 2007 sumu 440,-Sk (plyn 70,-Sk a elektrina 370,-Sk), v mesiaci august 2007 sumu 440,-Sk (plyn 70,-Sk a elektrina 370,-Sk), v mesiaci september 2007 sumu 70,-Sk za plyn, v mesiaci október 2007 sumu 440,-Sk (plyn 70,-Sk a elektrina 370,-Sk), v mesiaci november 2007 sumu 70,-Sk za plyn, v mesiaci december 2007 sumu 370,-Sk za elektrinu a v mesiaci január 2008 uhradila 74,-Sk za plyn. Zo správy OR PZ, odbor poriadkovej polície vzal súd za preukázané, že dňa 10.6.2008 podala žalovaná na Okresnej prokuratúre Košice II trestné oznámenie na žalobcu pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mal dopustiť tým, že vymenil zámok na vchodových dverách na spoločnom byte na C. XX v G., v dôsledku čoho žalovaná sa nevedela do bytu dostať, pretože žalobca jej vymenené kľúče od bytu nedal. Oznámila tiež, že bez jej súhlasu a vedomia prenajal tento byt rómskym občanom, za ktorý inkasuje mesačne čiastku jej neznámu. Uviedla ďalej, že žalobca jej odcudzil a znehodnotil osobné veci nachádzajúce sa v tomto byte, ku ktorému nemá prístup, nábytok v izbách, bytové zariadenie, kuchynské zariadenie a iné, celkom hnuteľné veci v hodnote 200.000,-Sk. Uznesením zo dňa 29.7.2008, vydaným OO PZ Košice- Sídlisko KVP, vec podozrenia z trestného činu poškodzovania cudzích práv, ktorého sa mal dopustiť žalobca, bola odmietnutá, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania, a to z dôvodu, že trestné oznámenie nebolo úplné a na jeho doplnenie sa žalovaná nedostavila. Z výpovede svedkyne C. Z. vzal za preukázané, že účastníci konania kúpili byt za spoločné peniaze a mali v ňom spoločne bývať, avšak nikdy v ňom spolu nebývali. V byte od roku 2006-2007 býva žalobca s priateľkou a žalovaná k bytu nemá žiaden prístup, nemá od neho kľúče a nemôže sa do bytu dostať. Z výpovede svedkyne Margity Hencovskej vzal súd za preukázané, že v roku 2007 sa do bytu nasťahoval žalobca aj s nejakou ďalšou osobou, vymenil zámok na dverách tohto bytu a žalovaná sa do bytu nevie dostať od marca, apríla 2007. Z výpovede svedka W. Z., syna žalovanej, súd vzal za preukázané, že je prihlásený k trvalému pobytu v tomto byte, avšak v tomto byte nikdy nebýval, pretože spočiatku robila jeho matka - žalovaná rekonštrukciu a následne sa do bytu nevedela dostať, pretože nemá od neho kľúče. V súčasnosti byt užíva žalobca. Z výpovede svedkov C. O. a V. V. vzal súd za preukázané, že v byte na C. XX býva žalobca so svojou manželkou už asi 8 rokov a žalovaná v predmetnom byte nikdy nebývala. Rovnako svedok M. Y. vo svojej výpovedi potvrdil, že v byte býva žalobca so svojou družkou a žalovaná v byte nebýva.
Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 451, § 454, § 456 a § 458 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 10 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi bytu na C. ul. č. XX v G., byt č. 4 každý v podiele 1/2. So spoluvlastníctvom bytu je spojená povinnosť spoluvlastníka podieľať sa na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv, na mesačnej odmene správcu za realizovaný výkon správy a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu. Uzavrel, že účastníci sa o spôsobe užívania bytu ani o podieľaní sa na úhradách nedohodli a zo zhodných tvrdení vyplynulo, že byt užíva od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu (15.1.2007 - poznámka odvolacieho súdu) výlučne žalobca a v žalovanom období rokov 2007 - 2009 uhrádzal platby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že v období rokov 2007-2009 a až doposiaľ byt nemohla a naďalej nemôže vôbec užívať, pretože jej v tom bráni žalobca, a to výmenou zámku na dverách bytu, z ktorého dôvodu byt neužívala, a teda nie je povinná sa podieľať na platbách za byt, túto súd akceptoval len čiastočne, a to v rozsahu platieb - úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, keďže žalovaná byt neužívala a nepožívala teda ani plnenia s užívaním bytu spojené. Žalovaná ako podielová spoluvlastníčka však bola povinná podieľať sa na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv, na správcovskom poplatku ako
aj na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré smerujú k udržiavaniu podstaty nehnuteľnosti (napr. deratizácia, dezinfekcia, odvádzanie zrážkových a odpadových vôd, poistenie domu a pod.). Z tohto titulu žalovaná mala zaplatiť v období od 1.1.2007 do 28.2.2007 1.217,-Sk, v období od 1.3.2007 do 31.12.2007 6.085,-Sk, v období od 1.1.2008 do 30.6.2008 4.146,-Sk, v období od 1.7.2008 do 31.10.2008 2.764,-Sk, v období od 1.11.2008 do 31.12.2008 1.744,-Sk a v období od 1.1.2009 do 28.2.2009 57,90 €, celkom 587,54 € (15.596,-Sk, t.j. 529,66 € + 57,90 €) podľa podrobnej špecifikácie uvedenej v odôvodnení napadnutého rozsudku. Keďže žalovaná preukázala úhrady za elektrinu a plyn v období od januára 2007 do januára 2008 celkove v sume 2.502,-Sk, t.j. 83,05 €, pričom tieto médiá neužívala a užíval ich žalobca, súd túto sumu, t.j. 83,05 € odpočítala od celkovej dlžnej sumy 587,54 € a rozdiel 504,49 € súd zaviazal zaplatiť žalovanú žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná nebola povinná sa podieľať v miere zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu na úhradách za plnenia, ktoré užíval výlučne žalobca, keďže žalovaná byt neužívala a nešlo o plnenia významné pre udržanie samej podstaty nehnuteľnosti (dodávka tepla, teplej vody, studenej vody, výťah, elektrická energia spoločných priestorov, upratovanie a zimná údržba).
O úrokoch z omeškania z priznanej sumy súd rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. Za prvý deň omeškania s plnením súd považoval doručenie návrhu na rozšírenie žaloby na pojednávaní dňa 1.12.2010 do dispozície žalovanej, preto za prvý deň omeškania považoval nasledujúci deň, t.j. 2.12.2010.
Rozhodnutie o trovách konania si vymienil po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, ako aj vo veci 13C 66/2008.
Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku (výrok I.) v zákonnej lehote podala odvolania žalovaná z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhla rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná jej náhradu trov celého konania. Vytýkala súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že od roku 2007 býva v byte žalobca so svojou priateľkou a ona ako podielová spoluvlastníčka ani jej syn nemôžu byt užívať. Žalobca ešte v roku 2007 vymenil zámok na vchodových dverách a od bytu žalovaná nemá kľúče a prístup do bytu je jej tak už vyše 5 rokov znemožňovaný žalobcom. Svoj vlastný majetok žalovaná preto nemôže užívať, v čom jej bráni žalobca. Žalobca sa jej pritom smeje do očí a vyhráža sa jej, že by je jeho a ona nemá na byt žiadne právo. Doposiaľ pritom do bytu investovala nemalé finančné prostriedky. Žalobca roky nikde nepracuje a nemá žiadny legálny príjem, pričom sa s ním nedá dohodnúť. Namietala, že uplatnený nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže byt užíva výlučne sám so svojou priateľkou a dokonca ho prenajíma iným, žalovanej neznámym osobám, ktoré ho devastujú a znehodnocujú, v byte chová bojových psov. Uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že žalobcu v minulosti živila, keď spolu žili a žalobca nikde nepracoval. Touto jej argumentáciou sa súd prvého stupňa nezaoberal a ak áno, túto nesprávne vyhodnotil. Zo strany žalobcu v tomto konaní ide aj o pomstu, keďže žalovaná ho opustila po zistení, že na nej profituje, pretože ona vždy pracovala, aj toho času pracuje v Nemecku, pričom živí ešte syna študujúceho na území SR. Jej syn musí bývať u jej matky, lebo žalobca mu znemožňuje prístup do predmetného bytu. Žalobca jej spôsobil veľa príkoria a pokračuje v tom podávaním ďalších žalôb voči nej, pričom keď bol trestne stíhaný, platila mu obhajobu. Zo všetkých týchto dôvodov žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keďže uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril (odvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 28.1.2013 - poznámka odvolacieho súdu).
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Zamietavý výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť, pretože žalobca ako oprávnená osoba nepodal proti tomuto výroku v zákonnej lehote odvolanie, preto tento výrok nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej vyhovujúcej časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
V prejednávanej veci z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal s obranou žalovanej, že žalobou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu nie je ho možné žalobcovi priznať.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vo veci neaplikoval ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, teda z tohto hľadiska neskúmal dôvodnosť podanej žaloby.
Predmetom konania v prejednávanej veci je (už len) zaplatenie sumy 504,49 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanej vzniknúť tým, že ako podielová spoluvlastníčka bytu č. 4 na C. ul. č. XX v G. neuhrádzala platby spojené so spoluvlastníctvom tohto bytu v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. v 1/2 a tým sa na úkor žalobcu, ktorý uhrádzal platby sám v celom rozsahu, bezdôvodne obohatila.
Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žalobca jej od roku 2007 znemožňuje prístup do bytu a jeho užívanie, na byte vymenil zámok, kľúče od bytu nie je ochotný jej vydať, nemá takto prístup ani k svojim osobným a hnuteľným veciam, ktoré sa v tomto byte nachádzajú, pričom byt prenechal žalobca na užívanie aj tretím osobám bez jej vedomia a súhlasu, tieto osoby byt zdevastovali a znehodnotili a rovnako sa chová aj žalobca, ktorý dokonca v byte chová bojových psov. V konaní pred súdom prvého stupňa tiež tvrdila, že predtým, než žalobca začal výlučne sám užívať byt, vykonala jeho rekonštrukciu výlučne na svoje náklady a niekoľko rokov žalobcu aj živila, keď spolu žili, pričom žalobca nikde nepracoval a nepracuje ani v súčasnosti a ona pracovala v zahraničí od roku 2000 doposiaľ. Predmetný byt pritom potrebuje pre uspokojovanie potrieb svojho syna, ktorý v súčasnosti študuje na vysokej škole v Slovenskej republike a je odkázaný na bývanie so starou matkou, keď žalobca mu znemožňuje prístup do tohto bytu. Nepochybne pritom bolo vykonaným dokazovaním preukázané (ako to nakoniec konštatuje aj súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení), že medzi účastníkmi konania k dohode o užívaní bytu po 15.1.2007, keď sa stal spoluvlastníkom bytu žalobca, nedošlo a teda existujúci stav užívania predmetného bytu nie je možné hodnotiť ako výsledok dohody spoluvlastníkov o spoločnom hospodárení s vecou.
Aj keď žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa výslovne túto obranu neoznačovala s odkazom na ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, jej právny zástupca v prednese na pojednávaní dňa 14.11.2012 namietal,
že návrh žalobcu nie je možné akceptovať z morálneho hľadiska. Argumentoval pritom skutočnosťami uvádzanými žalovanou na jej obranu počas konania pred súdom prvého stupňa tak, ako sú vyššie uvedené.
Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou, či za situácie, keď žalobca dlhodobo bráni žalovanej vo výkone jej spoluvlastníckych práv, medzi ktoré patrí v zmysle ust. § 123 Obč. zákonníka aj právo byt užívať a nakladať s ním, nie je požadovanie podielu na úhradách spojených s vlastníctvom bytu výkonom práv žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Bolo teda potrebné posúdiť, či nie je požadovanie plnenia povinností od žalovanej za situácie, keď žalobca sám tieto povinnosti porušuje (neumožňuje žalovanej výkon jej spoluvlastníckych práv), výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi a či je možné takémuto výkonu práv poskytnúť súdnu ochranu.
V zmysle ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
Výkon práv v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť výkon práva tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti (zo zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej úcty, tolerancie, dôvery a pod.). Ak sa prieči výkon určitého práva dobrým mravom, musí to byť súdom vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta, ako aj postavenia subjektov. Záver, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi, musí teda vyplývať z konkrétnych zistení.
V súdnej praxi rozpor s dobrými mravmi znamená, že ide o prípady, keď výkon práva síce neodporuje zákonu, t.j. nie je neplatný (§ 39 Obč. zákonníka), ocitá sa však v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva (povinnosti) môže mať formu právneho úkonu alebo aj len faktického správania.
Aj v prípade výkonu práv spoluvlastníka platí, že tento výkon práv nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv iného spoluvlastníka a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podielový spoluvlastník má rozsah práv a povinností určený spoluvlastníckym podielom. Tento podiel vyjadruje mieru, akou sa podielový spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Obč. zákonníka).
Za situácie, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi bytu každý v 1/2, súd správne vychádzal zo záveru, že sú povinní v rovnakom rozsahu sa podieľať na úhradách spojených s vlastníctvom bytu. Z tohto titulu aj zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 504,49 €.
Aj za tejto situácie, keď žalobca uplatňuje svoj zákonný nárok (§ 137 ods. 1 Obč. zák.), vzhľadom na obranu žalovanej bolo potrebné skúmať, či nejde o uplatnenie práva (hoci v súlade so zákonom) v rozpore s dobrými mravmi. Úvahy súdu o tejto otázke v prípade, že obranu žalovanej neuznal, bolo potrebné uviesť aj v odôvodnení rozsudku tak, aby tieto úvahy (o tom, či uplatnený nárok je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi), mohli byť predmetom odvolacieho prieskumu.
Vzhľadom na chýbajúce odôvodnenie v časti právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku z hľadiska § 3 ods. 1 Obč. zákonníka nemohol byť rozsudok predmetom odvolacieho prieskumu, z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v zrušenom rozsahu, t.j. v jeho vyhovujúcej časti vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu v ďalšom konaní bude vyporiadať sa s obranou žalovanej, v zmysle ktorej žalobou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, a to na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj dokazovania doplneného po vrátení veci, a teda posúdiť s ohľadom na všetky
okolnosti danej veci, či výkon práv žalobcu, uplatnený v tomto konaní, nie je v rozpore s dobrými mravmi a v závislosti od týchto zistení opätovne vo veci rozhodnúť.
O trovách tohto odvolacieho konania súd rozhodne v rozhodnutí o trovách celého konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.