Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-51-2012.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/51/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. F., nar. XX.X.XXXX a mal. L. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J., H. X. XX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J., pochádzajúcich z matky E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. X. XX a otca A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J., L. X, t.č. P., Z. K., R. XXC, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
mení rozsudok Okresného súdu v J. sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 16.2.2011 tak, že:
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. A. F., nar. XX.X.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne a pre mal. L. F., nar. XX.X.XXXX zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matka vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 14.2.2012 domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti a to na mal. A. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne a na mal. L. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne a to od februára 2012.
Otec s návrhom nesúhlasil.
Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/ XX/XXXX rozvedené zo dňa XX.X.XXXX. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX zo dňa 16.2.2011 bol zmenený rozvodový rozsudok v časti výživného tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. A. sumou 80 Eur mesačne a mal. L. sumou 70 Eur mesačne a to od 1.9.2010. Rozsudok, ktorým sa schválila rodičovská dohoda bol vyhlásený 16.2.2011, právoplatný 18.3.2011. V tom čase bol mal. A. žiakom 4. ročníka a mal. L. žiačkou 1. ročníka na základnej škole. Matka bola nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi. Otec pracoval v P. ako robotník, jeho príjem bol od 300 do 410 Eur týždenne.
Keďže matka neuviedla aktuálnu adresu otca, súd mal v konaní problémy s doručovaním zásielok otcovi ako aj matke, doručoval prostredníctvom P. súdu, následne prostredníctvom otcovej emailovej adresy až v roku 2013. Ten sa ani na pojednávanie nedostavil, vo veci sa vyjadril dvakrát prostredníctvom mailu. Uviedol, že posiela pravidelne 150 Eur a 30 Eur každý druhý týždeň. Na prijímanie poslal dcére v máji 100 Eur. Na narodeniny deťom poslal 60 Eur. V ďalšom vyjadrení z augusta prostredníctvom mailu uviedol, že nerozumie, čo vlastne matka chce, pretože jej pravidelne posiela peniaze. Okrem určených 150 Eur aj ďalších 30 Eur každý druhý týždeň. On sa snaží v P. pracovať, aby peniaze zarobil.
Matka uviedla, že si návrh podala vo februári 2012 a odvtedy vlastne žiada zvýšenie výživného. Ten návrh podala rok od posledného rozsudku, pretože tam sa zmenili pomery. Syn začal hrávať hokej, chodil do hokejovej triedy a dcéra začala chodiť na tanečnú. Zmena bola aj tým, že syn nastúpil na II. stupeň a zmena bola viditeľná. Vo februári 2011 sa dohodli pred súdom a tá dohoda bola bez problémov. Matka potvrdila, že otec má súdom určené výživné 150 Eur, ale každý mesiac posiela aj niečo navyše. Posledných 5 mesiacov to bolo tak približne 60 Eur každý mesiac, ale nie je to pravidelne. Keď syn chodil do hokejovej školy, tak platila 50 Eur mesačne iba za tréningy, pričom ďalšie výdavky boli na oblečenie atď. Pred rokom mal ale syn úraz, takže prestal hrávať hokej, preložila ho na inú školu, ale on sa ešte v budúcnosti k hokeju chce vrátiť. Keďže mal syn aj žalúdočné problémy, tak nechodí v škole na stravu, varí mu doma. Tým pádom ani dcéra nechodí na stravu. Tá je štvrtáčka, jej platí pravidelne tanečnú 25 Eur, 3-krát do týždňa ide na MHD na tanečnú, takže s tým sú spojené výdavky. Na plávanie jej dáva 10 Eur na rok.
Matka pracuje ako živnostníčka, realitná maklérka pre firmu Z.. Jej príjem je niekedy vyšší, niekedy nižší, ale je to tak priemerne okolo 500 Eur mesačne. Momentálne býva u rodičov. Keď si podávala návrh, tak bývala v podnájme. Za podnájom platila 300 Eur, ale bývala tam s priateľom, ktorý je už teraz jej manželom a to si delili napoly. Keďže im to ale nevychádzalo, tak bývajú teraz u rodičov všetci. Keďže je tehotná, tak sa chcú následne osamostatniť. Zmena, ktorá nastáva do budúcnosti, je aj zmena jej stavu, keďže sa vydala a je tehotná. Matka uviedla, že otec sa s deťmi nestretáva, aj keď bol na Slovensku, tak ich nekontaktoval. Videla to na facebooku, že vo februári bol tu, keďže si zavesil fotky, ale deti vtedy nekontaktoval.
Otec napriek tomu, že vedel o tomto konaní, nepredložil súdu doklady o svojom príjme, ani sa k svojmu príjmu nevyjadril. Súd vychádzal z toho, že v roku 2011 na pojednávaní uviedol, že zarába okolo 400 Eur týždenne, o čom mal súd aj doklad.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov (§ 78 Zákona o rodine). Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného alebo na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov.
Matka sa domáhala zvýšenia výživného rok po rozhodnutí súdu, ktorou potvrdil uzavretú rodičovskú dohodu o zvýšení výživného. V priebehu konania nastali ďalšie skutočnosti, ktoré zohrávajú úlohu pri tomto rozhodnutí súdu. S poukazom na krátkosť času a na to, že je síce pravda, že aj po roku dôjde k zvýšeniu výdavkov na deti a k vývoju životných nákladov, s poukazom však na krátkosť času súd rozhodol o zvýšení výživného, ktoré sa javí dôvodné, avšak až do budúcnosti od právoplatnosti rozsudku s tým, že o tri mesiace uplynie doba troch rokov od posledného rozhodnutia súdu o zvýšení výživného. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že otec prispieva aj nad rámec výživného, kedy už v súčasnej dobe posledné mesiace miesto určených 150 Eur posiela navrhovateľke 210 Eur na obe deti, z čoho súd vychádza, že si otec uvedomuje rast životných nákladov a potreby maloletých detí. Zároveň z vykonaných dôkazov je zrejmé, že otec pracuje v P. a jeho príjem je minimálne na úrovni príjmu v roku 2011.
Na druhej strane sa zmenili pomery aj na strane matky, ktorá v čase posledného rozhodnutia bola nezamestnaná, v súčasnej dobe pracuje ako živnostníčka a jej príjem sa zvýšil. Súd však zároveň musí brať do úvahy aj skutočnosť, že matka sa vydala a čaká dieťa, čím sa opätovne zmenia jej finančné pomery. S poukazom na všetky tieto skutočnosti mal súd za to, že zmena pomerov nastala a to na strane matky, ako aj na strane maloletých detí zvýšením výdavkov na ne a rastom životných nákladov a má za to, že bolo dôvodné zvýšiť výživné nie však v miere, ako požadovala matka, ale v miere, ktoré by odzrkadľovali deklarované reálne zvýšenie výdavkov zo strany maloletých detí. Pri staršom A. súd zvýšil výživné o 40 Eur na sumu 120 Eur mesačne a pri mal. L. zo sumy 70 Eur o 30 Eur, teda na sumu 100 Eur mesačne a to až od právoplatnosti tohto rozsudku zohľadňujúc to, že otec sám už dobrovoľne niekoľko mesiacov plnil takto zvýšené výživné a berúc do úvahy čas posledného rozhodnutia súdu o výživnom a zmenu pomerov.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.