Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-588-2011.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/588/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 04 Banská Bystrica, proti povinnému NIRO s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 222 283, na vymoženie pohľadávky vo výške 4.748,45 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 2216/2011, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,76 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 4.748,45 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica č.k. 1121325713 zo dňa 06. 05. 2011.
Poverením č. 5601 074836 * zo dňa 10. 08. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chadného, so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Stráž 3/223, 960 01 Zvolen (predtým Hurbanova 14A, Banská Bystrica), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2216/2011.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 29. 05. 2012, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z obsahu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré doručil do štrnástich peňažných ústavov, avšak na ich základe neboli získané žiadne finančné prostriedky. Lustráciou katastra nehnuteľností súdny exekútor ďalej zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľnosti na území SR. Z oznámenia príslušného dopravného inšpektorátu vyplýva, že povinný je vlastníkom dvoch motorových vozidiel. Tieto sú však blokované viacerými súdnymi exekútormi, ktorých exekúcie začali skôr. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je
možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, nachádzajúcich sa v exekútorskom spise, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 89,07 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 41,03 Eur, + 20 % DPH z celých trov, t.j. 14,85 Eur/. Súd poznamenáva, že súdny exekútor z dôvodu chyby v počítaní vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 26. 05. 2012 uviedol nesprávnu celkovú výšku trov exekúcie (89,06 Eur), nakoľko správny súčet všetkých uplatnených trov exekúcie je 89,07 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur (súdny exekútor preukázateľne vykonal minimálne jeden úkon, za ktorý mu patrí odmena a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie).
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie písomností exekútorským úradom v prípadoch, v ktorých sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú doručenky z poštovej prepravy (z obsahu predloženého exekútorského spisu dokonca vyplýva, že väčšinu písomností súdny exekútor doručoval osobne) Exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade potrebné na doručenie predmetných písomností. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov vyúčtovaných ako "Hotové výdavky papier, obálku, tlač listiny". Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď je spojený s výkonom činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, podľa ktorého by boli akékoľvek náklady súdneho exekútora považované za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 3,28 Eur, pričom tieto hotové výdavky pozostávajú z poštovného (1,40 Eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, 1,40 Eur za doručenie exekučného príkazu povinnému a alikvotná časť poštovného z doručeniek z poštovej prepravy nachádzajúcich sa v predloženom exekútorskom spise, pokiaľ v jednej zásielke boli doručované viaceré písomnosti súdneho exekútora: 1,40 Eur : 12 za doručenie príkazu na začatie exekúcie Dexia banke, a.s. a 1,40 Eur : 12 za doručenie príkazu na začatie exekúcie Slovenskej sporiteľni, a.s., 1,40 Eur : 12 za doručenie exekučného príkazu Dexia banke, a.s., 1,40 Eur : 12 za doručenie exekučného príkazu Slovenskej sporiteľni, a.s.).
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 43,76 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 3,28 Eur (poštovné), + 20 % DPH z celých trov, t.j. 7,29 Eur/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.