Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-24-2013.pdf
PDF · 100.02 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. P. A. v právnej veci navrhovateľky: J. M., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. nad Z. XX, proti odporcovi: L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu L. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko K., na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov: J. M., rod. R., nar. XX.X.XXXX a L. M., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX v K. zapísané v knihe manželstiev M. úradu K., zväzok 8, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletého L. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. výživným vo výške XXX eur mesačne vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým Lukášom.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 22.01.2013 domáhala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že už krátko po uzavretí manželstva sa medzi manželmi začali prejavovať rozdielne názory na manželský a rodinný život ako aj na peňažné hospodárenie domácnosti, v dôsledku čoho vznikali medzi nimi hádky a nezhody. Navrhovateľka v súčasnosti s odporcom nežije v spoločnej domácnosti už 2 roky, tým manželstvo neplní svoju funkciu. Navrhovateľka k odporcovi stratila akýkoľvek citový vzťah. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého syna.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Na pojednávanie sa nedostavil odporca. Doručenie mal riadne a včas vykázané. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, súd v zmysle ust. § 101 ods.2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti odporcu.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že zotrváva na svojom návrhu na rozvod manželstva. Nemieni už obnoviť manželské spolužitie s odporcom. V spoločnej domácnosti s odporcom nežijú od mája 2011, kedy odporca odišiel zo spoločnej domácnosti. Spoločne bývali u rodičov navrhovateľky v rodinnom dome, kde navrhovateľka naďalej zostala bývať aj spolu s maloletým L.. Odporca odišiel bývať k svojím rodičom. Zotrváva na skutočnostiach, ktoré uvádza v písomnom návrhu na rozvod manželstva čo sa týka rozvratu manželstva. Od času ako odišiel odporca z domácnosti sám, do domácnosti sa už nevrátil, teda ich spolužitie sa neobnovilo. Dohodli sa s odporcom, že syna si zoberie raz do mesiaca, navrhovateľka mu nebráni v stretávaní, je to na odporcovi, kedy sa chce stretnúť s L.. Stretáva sa s ním raz do mesiaca na pol dňa. Posiela na výživu L. 100 eur mesačne pravidelne každý mesiac. Pred pojednávaním sa rozprávala s odporcom, ktorý uviedol, že nepríde na pojednávanie, pretože má nejaké pracovné povinnosti. Uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, že súhlasí s návrhom, so skutočnosťami, ktoré uvádza vo svojom návrhu. Hovoril jej, že má za neho napísať aj ospravedlnenie z neúčasti na dnešnom pojednávaní. Súhlasí aj s výškou výživného 100 eur mesačne, ktorú v súčasnej dobe zasiela. Navrhovateľka je od 1.7.2013 zamestnaná ako predavačka v Jednote v Kotešovej. Jej príjem je minimálna mzda. Do domácnosti na bývanie a stravu prispieva rodičom 60 eur mesačne, maloletý L. chodí do 1. ročníka základnej školy, výdavky má bežné, strava, ošatenie, škola. Keď požiada otca, prispeje na mimoriadne výdavky maloletého L.apríklad teraz keď išiel do školy, kúpil mu tašku, botasky. Vždy keď otca požiada, aby prispel synovi, otec vždy jej požiadavke vyhovie. Navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností. Čo sa týka stretávania otca s maloletým, ona nebráni otcovi v stretávaní s Lukášom, vedia sa na stretávaní dohodnúť. Otec si chodieva pre L. nepravidelne, preto nevie uviesť kedy konkrétne by sa mal s ním stretávať. Myslí si, že je lepšie ponechať to na ich dohode s otcom maloletého. Ako uvádzala, otec sa s ním stretáva približne raz do mesiaca.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že bolo vykonané šetrenie v rodine. Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Pohovor s otcom maloletého bol uskutočnený 19.2.2013 na úrade práce, kde sa otec maloletého dostavil. Otec uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matky, taktiež s výškou výživného 100 eur mesačne. Súhlasil s úpravou styku neobmedzene a bol tiež poučený, aby pokiaľ sa nezúčastní pojednávania ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, keďže uviedol, že z pracovných dôvodov sa zrejme nebude môcť zúčastniť pojednávania a taktiež uviedol, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zveril maloletého do starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na jeho výživu 100 eur mesačne. Keďže rodičia sa dokážu dohodnúť na úprave styku, otec nenavrhoval nejakú konkrétnu úpravu styku, navrhol ponechať úpravu styku na dohode rodičov a tento neupravovať aj vzhľadom k veku dieťaťa.
Z vyjadrenia matky vyplýva, že od 1.7.2013 je zamestnaná ako predavačka v Jednote v Kotešovej. Jej príjem je minimálna mzda. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa O. r. o. Žilina súd zistil, že matka bola vo firme zamestnaná iba na dohodu o vykonaní práce, pričom za obdobie od 01/2012 do 09/2012 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 157,56 EUR. U zamestnávateľa C. matka pracovala na základe dohody o vykonaní práce a za obdobie roka 2012 dosiahla čistý príjem celkom vo výške 441,83 EUR.
Z oznámenia Daňového úradu Žilina vyplýva, že otec za zdaňovacie obdobie 2011 uviedol v daňovom priznaní príjem vo výške XX.XXX,X5 EUR, výdavky vo výške XX.XXX,- EUR a čiastkový základ dane vo výške 4.. EUR.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 05.05.2007 v Bytči, je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. vo zväzku X,. ročník XXXX, na strane XX, poradové číslo XX.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka poukazovala na rozdielne názory na manželský a rodinný život ako aj na hospodárenie domácnosti a z toho vznikajúce hádky a nezhody. Vzájomné neporozumenie v základných životných otázkach ich postupne rozdeľovalo a vyústilo do odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti.
Súd mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, obaja sa zhodne vyjadrili, že súhlasia s rozvodom manželstva a nie je predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia do budúcnosti. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode.
Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa, odporca (otec) súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky, súd zveril maloleté dieťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Matka žije s dieťaťom u svojich rodičov. Jej výdavky predstavujú výdavky na stravu, ošatenie, rodičom prispieva na bývanie a stravu 60,- EUR mesačne. Jej príjem je minimálna mzda.
Maloleté dieťa navštevuje 1. ročník základnej školy. Jeho výdavky sú bežné - strava, ošatenie, poplatky v škole.
Otec pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebníctva v rámci SR a ČR, pričom na základe daňového priznania za rok 2011 dosiahol príjem vo výške XX.XXX,XX . EUR, výdavky vo výške XX.XXX,- EUR a čiastkový základ dane vo výške X.XXX,XX EUR. Otec býva u svojich rodičov.
Súd určil výživné na maloleté dieťa vo výške XXX,- EUR. tak, ako to matka žiadala vo svojom návrhu, s uvedenou výškou súhlasil aj otec vo svojom vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom a aj kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby súd zveril maloletého do starostlivosti matky a zaviazal prispievať otca na jeho výživu 100,- EUR mesačne. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd vychádzal z príjmov oboch rodičov a pri určení výšky výživného prihliadol na potreby dieťaťa. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého dieťaťa.
Keďže otec sa na pojednávanie nedostavil, matka uviedla, že s otcom sa dokážu dohodnúť na stretávaní s maloletým, súd styk otca s maloletým neupravil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.