Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-34-2013.pdf
PDF · 79.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľky M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, proti odporcovi S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. I. č. XX, o určenie výživného pre manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.10.2012 č.k. 38C 59/2009-145 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o určení výživného v sume po 100 Eur mesačne v dobe od 13.05.2009 do 31.12.2009 a od 01.01.2011 do 31.08.2011.
Mení rozsudok vo výrokoch o určení výživného v sume po 100 Eur mesačne v dobe od 01.01.2010 do 31.12.2010 a o dlžnom výživnom tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 30 Eur mesačne v dobe od 01.01.2010 do 31.12.2010.
Dlžné výživné za obdobie od 13.05.2009 do 31.08.2011 v sume 1.523,94 Eur sa odporcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 100 Eur mesačne vždy do 15 -teho dňa toho - ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po doručení tohto rozsudku.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke mesačné výživné od 13.05.2009 do 31.08.2011 vo výške po 100 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, rozhodol o dlžnom výživnom, ktoré za dané obdobie vyčíslil v sume 2.761,37 Eur a povolil ho odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 Eur od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že návrh navrhovateľky na určenie výživného pre manželku je dôvodný, avšak iba vo výške 100 Eur mesačne a to pokiaľ ide o obdobie od 13.05.2009 do 31.08.2011. Zistil, že účastníci konania sú manželmi, v starostlivosti navrhovateľky je 5 detí pochádzajúcich z manželstva a v rozhodnom období bola navrhovateľka vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko N. ako nezamestnaná. V tom čase poberala iba dávku v hmotnej núdzi a platila nevyhnutné mesačné výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome za seba, ale aj za svoje deti. Odporca, ktorý je živnostníkom a podniká na území P. republiky si svoju povinnosť voči navrhovateľke neplnil, preto bolo potrebné rozhodnúť o výživnom. Odporca nevedel relevantným
spôsobom preukázať svoje príjmy zo živnosti, tak aby ich bolo možné objektívne vyhodnotiť. Za rozhodné obdobie podľa súdu prvého stupňa bola jeho životná úroveň vyššia ako životná úroveň navrhovateľky, preto rozhodol o prispievaní výživným z jeho strany po 100 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Odporca odišiel pracovať do P. republiky v rokoch 2009 a 2011, vykázal príjem zo živnosti. Podľa jeho tvrdení v roku 2010 nepodnikal, nepodával žiadne daňové priznanie, bol dobrovoľne nezamestnaným a nemal príjem. Na výživu synov, ktorí pochádzajú z manželstva nepravidelne prispieval. Súd prvého stupňa tiež poukázal na nepriaznivý zdravotný stav, na ktorý navrhovateľka v celom konaní poukazovala. Navrhovateľka od 01.09.2011 sa následne zamestnala v V. ako opatrovateľka, dosahuje stály mesačný príjem, a preto od tohto obdobia už súd prvého stupňa výživné neurčoval. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 150 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý nezobral do úvahy jeho výdavky, ktoré súdu predložil. Žiada o zmenu rozsudku a zamietnutie návrhu a poukazuje na to, že za obdobie roka 2009 jeho celkový príjem predstavoval 20.650 Eur, v roku 2010 mal nulový príjem a za rok 2011 jeho príjem predstavoval 4.428 Eur. Okrem toho má náklady na bývanie, platí výživné pre dve maloleté deti a taktiež poukázal na to, že doložil doklady o zdravotnom a sociálnom poistení.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu je dôvodné len sčasti.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol dotknutý odvolaním účastníkov, nepodliehal preto preskúmavaniu odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2,3 O.s.p.).
Podľa § 71 ods. 1,2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Vo všeobecnosti pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je potrebné zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd v tejto súvislosti prihliada aj na otázku osobnej starostlivosti o deti a starostlivosť o domácnosť.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, účastníci konania boli v rozhodnom období rokov 2009 až 2011 manželmi, pričom nežili v spoločnej domácnosti, keď navrhovateľ odišiel a začal žiť a pracovať v P. republike. Z manželstva účastníkov pochádza 5 detí, o ktoré zabezpečuje starostlivosť navrhovateľka a tieto obývajú jej domácnosť. Navrhovateľka v danom období, a to od 01.05.2009 bola bez zamestnania, bola vedená na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie a poberala dávku v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.05.2009 v sume 47,79 Eur a od 01.06.2009 v sume 198,86 Eur mesačne.
Pokiaľ ide o odporcu, tento je samostatne zárobkovo činnou osobou, vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a to aj v P. republike. Podľa predložených daňových priznaní odporcu v dani z príjmov fyzickej osoby, jeho príjem zo živnosti v období roka 2009 dosiahol sumu 20.650 Eur, výdavky predstavovali 10.060,09 Eur a v období roku 2011, kedy už vykonával podnikateľskú činnosť v P. republike na základe živnostenského oprávnenia, jeho príjmy sú deklarované rozsahom 110.700,- Kč. Pokiaľ ide o obdobie roka 2010, aj v tom čase sa odporca zdržiaval v P. republike, daňové priznanie za uvádzané obdobie roka 2010 nepodával, podľa jeho vyjadrení v tom čase mal príjem iba
minimálny (č.l. 80), v konaní však poukazoval na to, že počas celého obdobia uhrádzal výdavky na bývanie a stravu v P. republike a taktiež si plnil vyživovaciu povinnosť k dvom plnoletým synom, ktorí pochádzajú z manželstva účastníkov.
So zreteľom na túto situáciu súd prvého stupňa správne postupoval pri určení vyživovacej povinnosti zo strany povinného odporcu k navrhovateľke v rozsahu po 100 Eur mesačne, a to pokiaľ ide o obdobie roka 2009 a 2011. Ako už bolo uvádzané, v danom období mal odporca k dispozícii príjem z vykonávanej podnikateľskej činnosti, z tohto príjmu uhrádzal náklady na bývanie a stravu, ako aj platil výživné pre plnoletých synov. Pokiaľ ide o obdobie roka 2010, nebolo zistené, aby v tom čase odporca vykonával podnikateľskú činnosť a daňové priznanie za rok 2010 nepodával. Z tohto dôvodu mal odvolací súd za to, že výživné za obdobie roka 2010 by malo byť určené v rozsahu po 30 Eur mesačne, keďže odporca opakovane poukazoval na skutočnosť, že v tom čase bol jeho príjem minimálny.
So zreteľom na túto situáciu odvolací súd rozsudok vo výrokoch o určení výživného v sume po 100 Eur mesačne za obdobie od 13.05.2009 do 31.12.2009 a od 01.01.2011 do 31.08.2011 potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). Rozsudok vo výrokoch o určení výživného v sume po 100 Eur mesačne za obdobie roka 2010 a o dlžnom výživnom zmenil (§ 220 O.s.p.) a uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou v čase od 01.01.2010 do 31.12.2010 po 30 Eur mesačne.
Pokiaľ ide o dlžné výživné za obdobie od 13.05.2009 do 31.08.2011, toto bolo ustálené v sume 1.523,94 Eur a odvolací súd ho povolil odporcovi zaplatiť v splátkach (§ 160 ods. 1 O.s.p.) po 100 Eur mesačne k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po doručení tohto rozsudku. V období roka 2009 bolo určené výživné po 100 Eur mesačne, a teda za obdobie od 13.05.2009 do 31.12.2009 dlžné výživné predstavuje 761,18 Eur (7 mesiacov x 100 Eur, 61,18 Eur za 19 dní mesiaca máj 2009). Dlžné výživné za rok 2010 dosahuje 360 Eur (12 mesiacov x 30 Eur) a za obdobie roka 2011 predstavuje 800 Eur (8 mesiacov x 100 Eur). Celková výška dlžného výživného tak predstavuje sumu 1.921,18 Eur. Ako však vyplynulo z obsahu spisu, na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 26.01.2010 (č.l. 32) odporca poukázal na to, že vo vzťahu k navrhovateľke poskytol sumu 10.000,- Kč mesačne pred Vianocami roku 2009. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila aj navrhovateľka. So zreteľom na uvedené bolo potrebné sumu 10.000,- Kč, ktorá zodpovedá sume 397,24 Eur, odpočítať od dlžného výživného, v závislosti od čoho vzniká odporcovi povinnosť ešte navrhovateľke uhradiť ešte výživné v celkovej výške 1.523,94 Eur.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. V závislosti od čiastočného úspechu účastníkov v tomto konaní žiadnemu z nich náhrada vzniknutých trov priznaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.