Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-154-2012.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-1T/154/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Pavlínou Krajčírovou, v trestnej veci proti obžalovanému H. F., pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2013, takto
rozhodol:
Obžalovaný
H. F., nar. XX.XX.XXXX v Piešťanoch, trvale bytom R., N.. Š. Č.. XXX/XX,
j e v i n n ý, ž e :
v presne nezistený deň mesiaca január 2004 v meste J. na ulici E. F. preskočil uzamknutú bránku oplotenia rodinného domu s popisným číslom XX a následne vsunul nohu do dverí a s použitím sily otvoril dvere, ktoré v tom čase držala privreté Z. G. a bez súhlasu vošiel do domu, prešiel do miestnosti, kde sa nachádzal H. G., Z. G., K. G. a U. P., pričom H. G. začal slovne nadávať a vyhrážať sa, že je „špinavý hajzel, že mu odreže chrbticu, že ho odjebe, oddrbe hlavu, vytrhne črevá z brucha, že mu vyzabíja rodinu, pošle na nich mafiu, zničí ich, že sa odsťahujú z Piešťan“, pričom prstom ruky naznačoval hlaveň pištole a ukazoval, že ich zastrelí a to z dôvodu, že na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, Úrade justičnej a kriminálnej polície Piešťany, vo veci vedenej pod číslom ORP-57/UJKP-OVK-PN-2004, pri výsluchu v procesnom postavení svedka ho mal uviesť ako možného páchateľa trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, pričom od neho požadoval, aby zmenil svoju výpoveď a odvolal túto skutočnosť a hoci ho H. G. žiadal, aby dom opustil, tento v ňom zotrval a pokračoval vo vyhrážaní sa, čím vzbudil u H. G. strach a obavy o svoj život a život svojej rodiny,
t e d a :
- hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy iného nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na svedkovi,
- neoprávnene vnikol do domu iného a neoprávnene tam zotrval a prekonal prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
č í m s p á ch a l :
- trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006,
- trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006.
Z a t o s a o d s u dz u j e :
Podľa § 235 ods. 2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona, § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 54 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 súd obžalovanému ukladá úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) Eur.
Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 pre prípad, že by výkon trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní, výsluchom obžalovaného H. F., ako aj oboznámením sa ostatného spisového materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. F. po otvorení hlavného pojednávania, po jeho zákonnom poučení, po poučení v zmysle § 257 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, a po porade s obhajkyňou urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v zmysle obžaloby sa cíti byť vinným, rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon stanovuje za tieto trestný čin, ktorý sa mu kladú za vinu, dobrovoľne sa priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, prokurátor, obhajkyňa obžalovaného ako aj poškodený v súlade § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhli toto vyhlásenie obžalovaného prijať.
Súd preto v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku toto vyhlásenie obžalovaného prijal a v súlade s ustanovením § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že v rozsahu tohto priznania sa nevykoná dokazovanie čo do viny, ale iba čo do výroku o treste.
Na základe takto vykonaného dokazovania, súd potom dospel k záveru, že vina obžalovaného H. F. je nepochybne preukázaná.
Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006.
Obžalovaný H. F. z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ bol 8 krát priestupkovo postihnutý, naposledy v roku 2012. Obžalovaný bol doposiaľ 5 krát súdom trestaný, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp,. zn. 6T 53/2007 zo dňa 06.06.2007, právoplatné dňa 06.06.2007 pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a iné, kedy mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 roky, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil a preto sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T 134/00 zo dňa 02.03.2001 mu bolo uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2Nt 101/2013 zo dňa 02.10.2013 zahladené a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.
Pri úvahe o treste a jeho výmere súd vychádzal z ustanovení § 31 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, po zvážení všetkých okolností prípadu, stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, zohľadňujúc tú skutočnosť, že terajšie skutky, za ktoré je súdený spáchal v roku 2004, zohľadňujúc tú skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia má zahladené, uložil mu súd úhrnný
peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.
Súd má za to, že takto uložený trest je primeraný a splní svoj účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§306 odsek 2 Tr. poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§309 odsek 1 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§308 ods. 2 Tr. poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Tr. poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Tr. poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§308 ods. 1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poria dku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku), (§ 45 ods. 1 Tr. poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.