Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-154-2011.pdf
PDF · 100.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/154/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovanej Q. E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.10.2013 rozhodol
rozhodol:
obžalovaná
Q. E., nar. XX. XX. XXXX H. E., trvale bytom H., Z.. G. Č..
XXX/XX,
je vinná, že
dňa 12. 06. 2008 v čase o 13:00 hod. v meste Vrbové, po ulici G.. K.. R., v úseku 60.350 km, oproti stávkovej kancelárii viedla v smere na obec Prašník osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, e.č.: D.-XXX K., pričom sa riadne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a s vozidlom pri prechádzaní na pravú krajnicu vozovky s úmyslom zaparkovať vošla do jazdnej dráhy poškodenej C. H., ktorá v tom čase ul. G.. K.. R. v rovnakom smere jazdy viedla bicykel zn. Liberta, v dôsledku čoho poškodená s úmyslom vyhnúť sa zrážke, strhla riadenie bicykla smerom doprava a tvárou narazila do betónových palisád, čím utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre, tržno
- zmliaždené rany v oblasti dolnej pery úst penetrujúce do vestibulu úst s cudzím telesom v rane a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého kolena s dobou liečenia v dôsledku komplikácii zranenia v trvaní 4 a pol mesiaca, pričom obvinená svojim konaním porušila ust. § 3 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
t ý m s p á c h a l a
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa jej skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá sa jej trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených:
X) C. H., U.. XX. XX. XXXX H. L., F. R. H., Š. Z.. Č.. XXXX/X,
X) Sociálnu poisťovňu Bratislava, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava I., IČO: 30807484,
3) Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Bratislava, Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874,
s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany dňa 9.9.2011 na Okresný súd Piešťany vykonal súd na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom obžalovanej, poškodenej, znalca z odboru dopravy, oboznámením listinných dôkazov, ako aj ďalšieho obsahu spisu.
Obžalovaná Q. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná. Išla maximálne 20km/h, chcela zaparkovať, videla cyklistku. Dala smerovku, ale neprešla do protismeru. Vie, že tam bolo zaparkované auto pri obrubníku. Nijako cyklistku neobmedzila, až keď vystúpila z auta, bola pred zaparkovaným vozidlom. Nie je pravda, že by cyklistka preletela cez riadidlá, asi nemala dobré brzdy, lebo nevedela situáciu riešiť. Svedkyňa a poškodená začala po nehode na obžalovanú vrieskať, že ju zrazila. Poškodená krvácala z pery, a mala udreté koleno.
Svedkyňa a poškodená C. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vodička neprechádzala ani 4, ani 5 metrov, ako to tvrdí. Nemohla vidieť ani vodičkyne znamenie o zmene smeru jazdy. Videla na boku červené auto, obiehala ho, vtedy obžalovaná už nebola pred svedkyňou. Videla, že oproti idú autá, podľa nej vodička obžalovaná musela zasiahnuť autom aj do protismeru. Obehla svedkyňu, strčila sa pred ňu, svedkyňa strhla riadidlá, aby do nej nevrazila. Svedkyňa má vodičák, dlho jazdila bez priestupku, ale keď niekto skríži cestu, musela strhnúť volant. Nemala žiadny priestor ani čas na to, aby sa vyhla nehode. Padla cez riadidlá, boli tam kusy betónu, do nich narazila. V dôsledku toho sa jej zlomila protéza a rozsekla jej peru. Vodička miesto toho, aby jej volala pomoc, odišla z miesta nehody. Potom sa vrátila s príslušníkom polície, ktorému hovorila, že ju zrazila a prekrížila jej cestu načo on povedal, že musia ísť na oddelenie. Podľa svedkyne jej vodička vytvorila prekážku, a neposkytla jej pomoc. V dôsledku nehody utrpela zranenia, pre liečenie ktorých bola práceneschopná od 13.6. do 30.10. Dodnes má poškodené koleno musí nosiť ortézu, nemôže jazdiť na bicykli. Brzdy na bicykli mala dobré, bicykel však bol nechaný na mieste dve hodiny bez dozoru.
Svedkyňa C. N. uviedla, že videla na ceste dodávku, ktorá vykladala tovar pred hostincom, obiehalo ju osobné auto a na to videla, ako jedna pani spadla z bicykla, kričala a krvácala. Z auta, ktoré
obiehalo poškodenú vyšla obžalovaná, svedkyňa utekala poškodenej zobrať uterák. Po nehode videla obžalovanú ísť k autu, nepozerala sa však ďalej za ňou.
Vo veci vypracoval znalecký posudok znalec z odboru cestnej dopravy B.. H., tento však už nie je znalcom , preto súd pribral do konania znalca nového.
Znalec z odboru cestná doprava B.. C. H. v súlade zo svojím znaleckým posudkom na hlavnom pojednávaní uviedol, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie cyklistky, ktorá po vybočení doprava narazila na obrubník a spadla, napriek tomu, že brzdením mohla zastaviť pred miestom nárazu do obrubníka, a jazdou v priamom smere bez zmeny smeru jazdy, prípadne brzdenia, by prešla za zadnou časťou šikmo doprava sa pohybujúceho vozidla značky Škoda Octavia, riadeného obžalovanou.
V priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody je aj konanie vodičky vozidla Škoda Octavia, ktorá bezprostredne po predídení cyklistky vybočila doprava, cez koridor jej pohybu, čím síce cyklistku neohrozila ani neobmedzila, ale bezprostredne vyvolala jej reakciu, ktorá skončila daným nehodovým dejom. Konanie vodičky vozidla technicky nie je vysvetliteľné. Príčina je iného ako technického rázu.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia - traumatológia G.. G. D. vyplynulo, že poškodená C. H. utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, bez známok otrasu mozgu, tržno zmoždené dve rany v oblasti pery úst, penetrujúce do vestibulu úst s cudzím telesom v rane, a pomliaždenie mäkkých tkanív pravého kolena. Zranenia si vyžadujú liečbu 2 - 3 týždne. Mechanizmom vzniku zranení bol pád na tupý tvrdý predmet, asfaltovú cestu, pričom tieto zranenia znalec zhodnotil ako ľahké, a nedošlo pri nich k ohrozeniu života poškodenej. Čo sa týka obmedzenia na bežnom spôsobe života poškodenej, toto trvalo zhruba do 3 týždňov, pôsobilo najmä v oblasti obmedzenia fyzickej aktivity, a tiež v kontakte so spoločenským prostredím v dôsledku hospitalizácie od 18.8.2008 do 23.8.2008.
Spáchanie dopravnej nehody preukazuje záznam z miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou, ale aj rekonštrukcia dopravnej nehody, ktorá bola vykonaná na mieste dopravnej nehody, za prítomnosti obžalovanej a poškodenej.
Na obžalovanú sa hladí ako na netrestanú, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená. Obžalovaná je riadne zamestnaná, z pracoviska je hodnotená pozitívne.
Na základe takto vykonaného dokazovania posudzujúc dôkazy jednotlivo aj v celku, súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku a to rozsudkom zo dňa 20.03.2013, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
V dôsledku odvolania podaného Okresnou prokuratúrou Piešťany rozhodoval vo veci Krajský súd Trnava, ktorý uznesením sp. zn. 3To 46/13 zo dňa 25.06.2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany v celom rozsahu a nariadil súdu I.stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, že je potrebné prisvedčiť odvolaniu okresného prokurátora v tom smere, že zistenia znalca B.. H. sa dajú vnímať len ako vyhodnotenie príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska. Na jednej strane síce znalec v závere znaleckého posudku uvádza, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie cyklistky, ktorá po vybočení doprava narazila na obrubník a spadla, avšak na druhej strane aj zároveň konštatuje, že v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody je konanie vodičky vozidla zn. Škoda Octavia, ktorá bezprostredne po prejdení cyklistky vybočila doprava cez koridor jej pohybu, čím síce cyklistku neohrozila ani neobmedzila, ale bezprostredne vyvolala jej reakciu, ktorá skončila daným nehodovým dejom. Na jednej strane teda znalec dáva technickú príčinu vzniku dopravnej nehody na stranu poškodenej, ale na druhej strane jednoznačne uvádza na základe fotodokumentácie a technických výpočtov, že obžalovaná ako vodička motorového vozidla zn. Škoda Octavia bezprostredne po predídení
poškodenej ako cyklistky vybočila doprava cez koridor jej pohybu. Ak totiž znalec uvádza, že cyklistka by bola nútená brzdiť, obžalovaná ako vodička motorového vozidla ju obmedzila. Závery znaleckého posudku sú podľa názoru krajského súd protirečivé. Zo znaleckého posudku a z jeho príloh je totiž zrejmé, že poškodená - cyklistka sa nachádzala v pravom jazdnom pruhu v úrovni pravej zadnej časti vozidla Škoda Octavia, ktoré riadila obžalovaná, v čase, keď obžalovaná ako vodička motorového vozidla vybočila doprava cez koridor jej pohybu. Aj podľa vyjadrenia znalca takýto manéver obžalovanej ako vodičky motorového vozidla, by donútil poškodenú - cyklistku brzdiť, aby zabránila nehode. Závery znalca o technickej príčine vzniku dopravnej nehody však takýmto zisteným skutočnostiam nezodpovedajú. Je preto namieste tvrdenie okresného prokurátora, že nebolo ustálené, či vôbec poškodená mohla mať vedomosť o tom a v čase nehody náležite vyhodnotiť, že brzdením môže zastaviť pred miestom nehody a jazdou v priamom smere bez zmeny, prípadne brzdenia prejsť za zadnou časťou pohybujúceho sa vozidla riadeného obžalovanou.
Úlohou súdu I. stupňa podľa odvolacieho súdu bude dopočuť znalca práve na súvislosť medzi jazdou obžalovanej ako vodičky motorového vozidla, ktorá bezprostredne po prejdení cyklistky - poškodenej vybočením doprava vošla do koridoru pohybu poškodenej, následne reakcie poškodenej, ktorá bola nútená, ak by nevybočila vpravo, brzdiť. Úlohou súdu I. stupňa bude vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktorého potreba vyvstane z doplneného dokazovania.
Na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, bol na hlavnom pojednávaní opätovne dopočutý znalec z odboru doprava B.. C. H., a tento na hlavnom pojednávaní uviedol, že z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo konanie cyklistky, pričom konanie vodičky vozidla bolo v priamej príčinnej v súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Pri vypracovaní znaleckého posudku poznal výsledky dopravnej nehody, a mal dostatok času na jej analýzu. Počas dopravnej nehody cyklistka na vyhodnotenie situácie t.j. vybočenia vozidla smerom doprava mala jednu sekundu a v tejto jednej sekunde sa musela rozhodnúť. To, že sa tomuto vozidlu vyhýbala smerom doprava, bolo z technického hľadiska správne, a viedlo by k zabráneniu nehodového deja, z technického hľadiska neprávne bolo, že súčasne nebrzdila. To, že mohla bez brzdenia prejsť za vozidlom, znalec mohol vyhodnotiť až následne počas analýzy. V priebehu nehody, o tomto cyklistka v čase, keď sa rozhodovala, akým spôsobom bude konať, nemohla vedieť.
V tom je rozdiel, medzi technickou príčinou dopravnej nehody, ktorú znalec vyhodnocoval s časovým odstupom a konaním cyklistky a vodičky vozidla. Z toho vyplýva následne vyjadrenie znalca, že konanie vodičky vozidla je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, t.j. cyklistka reagovala na konanie vodičky vozidla.
Z dôvodu právneho názoru , ktorý vyjadril Krajský súd Trnava, a ktorým je Okresný súd Piešťany viazaný, bola obžalovaná uznaná vinnou, nakoľko podľa vyjadrenia znalca v čase reakcie poškodenej táto nemohla predpokladať ďalší smer pohybu vozidla a reagovala na prekážku, ktorá je vznikla tým, že vybočila doprava. Poškodená reagovala na priame konanie obžalovanej, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vznikom nehody.
Obžalovaná porušila § 3 odsek 2 písmeno a) a § 4 odsek 2 písmeno c) zákona číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení, podľa ktorých je účastník cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno - technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojím schopnostiam. Vodič je povinný sa plne venovať vedeniu motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona sa dopustí ten trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Týmto zákonom v prípade dopravnej nehody je práve zákon o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení.
Zranenia poškodenej boli popísané a zhodnotené znalcom z odboru zdravotníctva, pričom tieto majú charakter ublíženia na zdraví. Poškodená bola v ich dôsledku obmedzená na bežnom spôsobe života do 3 týždňov.
S poukazom na závery znaleckého posudku znalca z odboru doprava B.. C. H., z ktorého vyplynulo, že hoci z technického hľadiska je príčinou dopravnej nehody konanie cyklistky, ktorá po vybočení doprava narazila na obrubník a spadla, napriek tomu, že brzdením mohla zastaviť pred miestom nárazu do obrubníka, či jazdou v priamom smere bez zmeny smeru jazdy prípadne brzdenia by prešla za zadnou časťou šikmo doprava sa pohybujúceho vozidla značky Škoda Octavia, v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody bolo podľa znalca konanie vodičky vozidla značky Škoda Octavia - obžalovanej, ktorá bezprostredne po predídení cyklistky vybočila doprava cez koridor jej pohybu.
Ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin (konanie obvineného i poškodeného), treba hodnotiť každú príčinu osobitne. Obvinený bude trestne zodpovedný hoci bude len jedným článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok aj vtedy, ak by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby.
Obžalovaná teda svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti , osobu páchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovanej neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona.
Bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písmeno j) Trestného zákona, teda, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 158 Trestného zákona je za tento prečin možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.
Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu ( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Pri výmere trestu sa teda súd pohyboval v zákonom upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, pričom súd ukladal obvinenej prevýchovný 4 mesačný trest odňatia slobody, teda v polovici zákonom upravenej trestnej sadzby, ktorý jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko takýto trest súd považoval za zodpovedajúci okolnostiam prípadu, osobe páchateľky, jej predchádzajúcemu životu, odrážajúci potreby generálnej a individuálnej prevencie.
S poukazom na skutočnosť, že obžalovaná sa skutku dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla bolo potrebné jej ukladať aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Tento jej súd uložil v trvaní 1 rok, podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona, nakoľko takýto trest považoval za postačujúci na nápravu obžalovanej, zohľadniac aj odstup času od spáchania skutku.
Vzhľadom k tomu, že na preukazovanie nárokov poškodených by bolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania, boli poškodení v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázaní s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.