Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-171-2013.pdf
PDF · 84.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/171/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobkyne: L. L., K.. Š., X.. X.X.XXXX, V. L. P. P. X, V. Č. L. P. - Ú., Ž., N.. P. Č.. XX, proti žalovanému: U. L., X.. XX.X.XXXX, L. M., N.. E. Č.. XXX/XX, v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý prispievať žalobkyni na výživu sumou vo výške 65,- Eur mesačne za obdobie od 12.6.2013 do zaplatenia, vždy do 15.teho dňa kalendárneho mesiaca počnúc prvým kalendárnym mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Zameškané výživné vo výške 236,17 Eur súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať v splátkach vo výške 50,- Eur spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 12.6.2013 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým súdu uloží žalovanému povinnosť prispievať žalobkyni na výživu sumou 65,-- Eur mesačne od septembra 2012.
Svoju žalobu skutkovo odôvodnila tým, že je nezamestnaná, od apríla 2012 žije v útulku Harmónia v Žiline, pobyt v ktorom predstavuje mesačne 65,-- Eur (ubytovanie a strava). Žalobkyňa nemá žiadne finančné prostriedky na základné životné potreby. Žalovaný je zamestnaný. Návrh na určenie výživného podala žalobkyňa už dňa 26.9.2012. Pred pojednávaním ju žalovaný presvedčil, že jej bude náklady na pobyt uhrádzať, preto návrh na určenie výživného zobrala v celom rozsahu späť a konanie o určenie výživného bolo Uznesením zo dňa 7.5.2013, č.k. 15P/83/2012-41.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, nedostavil sa ani na pojednávanie dňa 14.10.2013 o 10.15 hod.. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní ani žiadosť o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov súd nezaznamenal, preto rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ).
Na základe dokazovania vykonaného výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, najmä sobášnym listom, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.5.1979 na Matričnom úrade v Chtelnici. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti.
Žalobkyňa žije v útulku Harmónia v Žiline, ktorému uhrádza za pobyt 62,09 Eur mesačne. Od 25.8.2008 je žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 1.9.2012 je poberateľkou preddavkovej dávky a príspevkov v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok.
Žalovaný sa zdržiava v Chtelnici, je zamestnaný od 16.5.2012 v Poľnohospodárskom družstve Vrbové.
Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádzal z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne z § 71 a nasl.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine: Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine: Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine: Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine: Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo zákonných hľadísk podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Účelom poskytovania výživného je aj uspokojovanie základných životných potrieb aj ďalších potrieb tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká a v tomto zmysle si žalovaný vôbec neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni ako manželke. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. V danom prípade súd zistil, že v životnej úrovni manželov je nepomer. Žalobkyňa žije len zo sociálnych dávok vo výške 62,50 Eur mesačne, z ktorých uhrádza pobyt v útulku vo výške 62,09 Eur. Na ostatné životné potreby jej tak nezostávajú žiadne prostriedky, nevlastní žiaden majetok. Na rozdiel od nej je žalovaný zamestnaný, teda má právo na mzdu a teda možno
predpokladať, že jeho životná úroveň je vyššia ako žalovanej. Aby súd uvedený nepomer v majetkovej sfére manželov odstránil, priznal žalobkyni výživné vo výške 65,-- Eur mesačne. Toto výživné súd priznal žalobkyni ako plnoletej osobe iba odo dňa podania návrhu na určenie manželského výživného, t.j. od 12.6.2013, a vo zvyšnej časti, pokiaľ žaloba mala pokrývať obdobie od mesiaca september 2012, súd žalobu zamietol v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Zameškané výživné, ktoré pokrýva obdobie od 12.6.2013 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 14.10.2013, súd vyčíslil s prihliadnutím na uplynuté výplatné termíny do dňa vyhlásenia rozsudku (15. deň v kalendárnych mesiacoch jún, júl, august a september 2013). Toto predstavuje za mesiac jún povinnosť v pomernej výške za dni 12.6. - 30.6 (mesačná povinnosť 65 Eur : 30 dní x 19 dní trvania povinnosti =) 41,17, + za ďalšie úplné kalendárne mesiace 3 x 65 = 195, t.j. spolu zameškané výživné vo výške 236,17 Eur. Toto súd povolil splácať žalovanému v splátkach vo výške 50,-- Eur mesačne podľa § 160 ods. 1 O.s.p., a to v záujme predchádzania možným sporom v štádiu exekučného konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého: Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Žalovaná ako úspešnejšia účastníčka konania má právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.