Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-155-2013.pdf
PDF · 112.73 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/155/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu S. IČO: 31 983 332 proti žalovanej O., zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Rajzákovou, Námestie osloboditeľov 82, 072 01 Michalovce o zaplatenie 1 505,38 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 505,38 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania 90,00 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu 24.1.2013 domáhal proti žalovanej zaplatenia 1 505,38 Eur, úrokov z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe plnomocenstva zo dňa 24.8.2009 a zmluvy o poskytovanie právnej pomoci č. 3/2009 zo dňa 24.8.2009 prijal právne zastupovanie žalovanej vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného pred Okresným súdom Michalovce pod sp.zn. 12C/54/2009. V období od 24.8.2009 robil žalobca ako právny zástupca žalovanej právne úkony v prospech žalovanej. Dňa 28.9.2012 si žalovaná prevzala kompletný spisový materiál týkajúci sa tejto veci, a spolu so spisovým materiálom prevzala aj faktúru č. 14092012 vystavenú 14.9.2012 a splatnú 30.9.2012, a to za právne zastupovanie vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Faktúra bola vyhotovená v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia si za roky 2009-2010 vyúčtoval nasledovne: istina 16 562,39 z toho jednej úkon právnej pomoci 334,24 Eur, a to tarifa 220,74 Eur + 16,60 x 6 = 320,34 Eur. Režijný paušál v roku 2009 - 6,95 Eur x 2 + 320,34 Eur = 334,24 Eur jeden úkon právnej pomoci, režijný paušál v roku 2010 - 7,21 Eur, pričom vyúčtované boli úkony prevzatie, a príprava zastúpenia 24.8.2009 po 334,24 Eur, podanie vyjadrenia 27.8.2009 - 334,24 Eur, účasť na pojednávaní 1.10.2009 - 334,24 Eur, účasť na pojednávaní 15.10.2009- 334,24 Eur, účasť na pojednávaní 4.2.2010 -334,76 Eur, účasť na pojednávaní 7.10.2010 - 334,76 Eur, podanie odvolania 25.11.2010 -334,76 Eur, účasť na znaleckom dokazovaní 21.7.2010 -334,76 Eur, a účasť na ohliadke a zameranie bytu 21.7.2010 - 334,76 Eur. Trovy právneho zastúpenia za roky 2009 a 2010 predstavujú 3 010,76 Eur, pričom žalobca žiada vyplatiť iba 50 % z tejto sumy, a to 1 505,38 Eur. Žalovaná neuhradila faktúru za právne služby ku dňu splatnosti, a preto žalobca žalovanej dňa 18.10.2012 znovu predložil vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, a vyzval ju ku úhrade trov. Ani po uplynutí tejto lehoty žalovaná neuhradila do dnešného dňa faktúru za právne služby.
Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že je pravda, že ju žalobca zastupoval v konaní pred Okresným súdom Michalovce
12C/54/2009 o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Uviedla, že po doručení vyúčtovania právnej služby nesúhlasila s výškou vyúčtovania, a žiadala aby jej doručil zmluvu o právne služby, čo do dnešného dňa neurobil. Uviedla, že pri prevzatí obhajoby ju advokát nevyzval na zaplatenie zálohy, nevysvetlil jej o aký druh odmeny ide v zmysle advokátskej tarify, aká je hodnota konania a ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré je povinný v zmluve v písomnom texte uviesť. Ako klientka advokáta sa stále pýtala, koľko mu má zaplatiť, na čo on vždy reagoval, že neskôr. Mala obavu o akú sumu pôjde alebo o aký druh odmeny, či spôsob platby, a o tomto nebola ani zmienka. Neskôr jej príbuzní odporúčali iného advokáta v konaní. Ďalej žalovaná uviedla, že platobný rozkaz bol vydaný predčasne, nakoľko spor 12C/53/2009 nie je ukončený, a nie je určená ani hodnota konania v danom prípade týkajúca sa jej podielu, pričom zákon o advokácií jednoznačne deklaruje povinnosť advokáta pri prevzatí obhajoby a zaplatení preddavku, napísať v texte zmluvy aká je približná hodnota súdneho konania a druh odmeny, čo v tomto prípade absentuje. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu zistila, že žalobca vychádzal z najvyššej hodnoty súdneho konania, ktorú zadala pri podaní protistrana, pričom žalobca mal chrániť jej záujmy, a nie protistrany, t.j. jej bývalého manžela, ktorý sa chcel na úkor BSM preukázateľne obohatiť vysoko nad rámec súdneho sporu. Žalobca ako jej advokát bez toho, aby s ňou konzultoval aspoň druh hodnôt a hodnotu odmeny, tak sa pri vyúčtovaní priklonil protistrane určenej hodnote bytu a hnuteľných vecí. Počas pojednávaní ako zistila, nemal záujem hájiť jej obranu vo vzťahu k bytu a jeho hodnote, a hodnote hnuteľných vecí, a stotožnil sa s hodnotou akú uviedol jej bývalý manžel. Advokát sa pri vyúčtovaní odmeny mal prinajmenšom stotožniť s právnym názorom odvolacie súdu, ktorý uviedol, že pri vyporiadaní BSM bolo treba zohľadniť darovací úkon, pretože byt nadobudli darom od jej starého otca a určite by dospel k takejto hodnote, ktorá by nevyznela ako obohatenie na úkor klienta, čo je v jej prípade. Dospela k názoru, že v spore advokátovi išlo len o určenie hodnoty konania v jeho prospech, neberúc do úvahy záujem klienta, ako mu ukladá zákon. Uviedla objektívnu hodnotu hnuteľných vecí jej polovice, a to 6634,00 Eur a polovica hodnoty členského podielu bytu 6 000,00 Eur, teda hodnota pre advokátske úkony z jej podielu je 6 634,00 Eur. Tak isto mala výhrady k vyúčtovaniu súdnych pojednávaní, z ktorých boli aj nemeritórne, teda mal si účtovať iba 1/3 z odročujúcich, a napokon si účtoval 2x obhliadku bytu, kde za ten istý úkon si účtuje 2 x 334,76 Eur. Nakoľko došlo k podaniu predmetnej žaloby predčasne a nesprávnym postupom žalobcu, navrhuje priznať jej trovy konania. Trovy právneho zastúpenia žalobcu vyčíslila za dva úkony, t.j. 220,74 x 2 =441,48:2=220,74 Eur + paušál po 7,90,spolu 15,8, k úhrade preto 236,54 Eur. Predbežne sú trovy právneho zástúpenia u navrhovateľa za 7 úkonov poskytnutej právnej pomoci § 10 ods. 1 tarify 7x220,74=1545:2=772,59 Eur, jeden úkon v hodnote 1 rovná sa 55,18 Eur a RP je v roku 2009 za 4 úkony, t.j. po 6,95 Eur, spolu 27,8 Eur a v roku 2010 je RP za 4 úkony po 7,21, t.j. 28,74 Eur, spolu pre navrhovateľa je odmena 772,59 + 55,18 : 2 = 27,59 + 27,8 + 28,84 = 856,82 Eur. Na základe toho žiadala aby ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi 856,82 Eur bezúročne do 31.8.2013, a to v piatich splátkach.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 24.8.2009 uzavrel žalobca a žalovaná zmluvu o poskytovaní právnej pomoci na základe, ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej právnu pomoc v konaní pred súdom v spore 12C/54/2009. Žalovaná sa zaviazala poskytnúť advokátovi nevyhnutú súčinnosť a informovať o potrebe účasti pri jednaniach týkajúcich sa sporu. Zároveň sa zaviazala poskytnúť žalobcovi odmenu podľa právnych úkonov v predmetom spore tak, ako budú advokátom vyúčtované po ukončení právneho zastupovania. Faktúra mala byť vystavená po skončení zastupovania. Na základe takto uzavretej zmluvy o poskytovaní právnej služby udelila žalovaná žalobcovi plnú moc na zastupovanie v konaní 12C/54/2009 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo spisu 12C/54/2009 bolo zistené, že žalobca zastupoval žalovanú v konaní o vyporiadanie BSM, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 12C/54/2009, a to od 24.8.2009 do 10.9.2012, kedy bolo súdu oznámené vypovedanie plnej moci žalobcovi zo strany žalovanej.
V konaní 12C/54/2009 súd zistil tieto úkony právnej služby:
24.8.2009 prevzatie zastúpenia
27.8.2009 vyjadrenie k žalobnému návrhu
1.10.2009 účasť na pojednávaní
15.10.2009 účasť na pojednávaní
4.2.2010 účasť na pojednávaní bez prejednania veci, ktoré bolo odročené
25.3.2010 účasť na pojednávaní
21.6.2010 ohliadka pre znalecké účely, a to oceňovanie nehnuteľosti
29.9.2010 vyjadrenie k znaleckému posudku
30.9.2010 účasť na pojednávaní
7.10.2010 účasť na pojednávaní
25.11.2010 podanie odvolania proti rozsudku
Z rozsudku 12C/54/2009 zo dňa 7.10.2010 bolo zistené, že hodnota majetku patriaceho do BSM bola rozhodnutím súdu ustálená na sumu 33 987,00 Eur, z čoho nehnuteľnosť 3-izbový byt bol v hodnote 29 500,00 Eur podľa znaleckého posudku a hodnota hnuteľných vecí 4 487,82 Eur. Rozsudok bol odvolacím súdom zrušený s tým, že súdu prvého stupňa bolo uložené pri vyporiadaní nehnuteľnosti patriace do BSM zohľadniť, že členské práva k spornému bytu nadobudla na základe prevodu členských a užívacích práv 25.7.2001 od svojho otca žalovaná.
Žalovaná aj pri výsluchu pred súdom zotrvala na názore, že s návrhom nesúhlasí, pretože namieta hodnotu, z ktorej si vypočítal žalobca jednej úkon právnej služby. Nemal vychádzať z hodnoty, ktorú určil bývalý manžel, ale z hodnoty predmetu konania tak , ako je uvedené v odpore, teda zo sumy 6 634,00 Eur. Tak isto namietala počet úkonov právnej služby, pretože podľa jej názoru je úkon označený ako účasť na znaleckom dokazovaní 21.7.2010 a účasť na ohliadke a zameraní bytu jedným právnym úkonom, a spolu odmena by mala byť 856,82 Eur, a nie uplatnených 1 505,38 Eur. Uviedla, že ak by bola vedela aká je hodnota jedného úkonu právnej služby zo strany advokáta, určite by si ho nevybrala. Zo strany advokáta nebola poučená koľko bude stáť zastúpenie, aký druh odmeny bude požadovať.
Žalobca v konaní pred súdom vypovedal, že dňa 24.8.2009 prevzal právne zastúpenie v konaní 12C/54/2009 Okresného súdu Michalovce, pričom už pred týmto konaní jej poskytoval právnu pomoc v konaní o rozvod jej manželstva. Uviedol, že predmet konania 12C/54/2009 konzultovali takmer denne a urobil všetko preto, aby klientku riadne v konaní zastupoval. Okrem žalovanej v konaní poskytoval informácie aj jej strýko, ktorý mal vedomosti týkajúce sa majetku nadobudnutého počas trvania manželstva. Uviedol, že odmenu dohodnutú nemali, preto pri vyúčtovaní trov právneho zastúpenia vychádzal z advokátskej tarify. Uviedol, že nie je pravda, aby pri určení hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzal z hodnoty majetku určenej bývalým manželom žalovanej, ale vychádzal z hodnoty, ktorú ustálil v rámci dokazovania aj po podanom znaleckom posudku súd. K úkonom, ktoré si účtoval pri znaleckom úkone uviedol, že pravdepodobne ide o preklep, a nešlo o účasť pri znaleckom úkone 21.7.2010. Vysvetlil to tak, že prvýkrát sa zúčastnil ohliadky za účelom vypracovania posudku, a asi o 10 dní na tom bol prítomný pri znalcovi, keď sa konzultovalo o vypracovaní znaleckého posudku. Prechádzali sa jednotlivé položky, týkajúce sa zariadenia jednotlivých izieb, preto trvá na úkonoch právnej služby tak, ako sú uvedené v žalobnom návrhu. Uviedol, že poučiť žalovanú o hodnote majetku patriaceho do BSM nemohol, pretože táto hodnota nebola známa a nemal všetky dostupné doklady. Tieto predkladala žalovaná postupne v priebehu asi dvoch mesiacov, čiže nevedel aká bude hodnota majetku patriaceho do BSM.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa § 730 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá vzhľadom na povolenie príkazníka. Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., (ďalej len vyhláška) účinnej do 30.6.2013, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 6 vyhlášky, vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tarifnou hodnotou polovica hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom vyporiadania.
Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky, odmena vo výške 1 patrí za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, alebo za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci
Z predloženej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb vo veci 12C/54/2009 tunajšieho súdu. Na zmluvu o poskytovaní právnej pomoci sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve. Podľa § 730 Obč.zák. príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá vzhľadom na povolanie príkazníka. Žalobca je advokátom, ktorý svoju činnosť vykonáva v zmysle zákona číslo 586/2003 Z.z. Právo na odmenu v zmysle ustanovení § 730 Obč.zák. mu vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z., podľa ktorého advokát poskytuje právne služby za odmenu. Z uzavretej zmluvy ďalej vyplýva, že účastníci konania nemali dohodnutý spôsob odmeny ani jej výšku, preto sa pri určení odmeny za poskytnuté právne služby vychádza z ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z. Podľa tohto ustanovenia, ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene (§9 až 14 vyhlášky). Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania ani nebola sporná, pretože žalovaná nepoprela právo žalobcu na odmenu za poskytnuté služby.
Sporná bola výška odmeny a počet právnych úkonov, za ktoré si žalobca odmenu účtoval. Nesprávnosť výšky odmeny žalovaná odvádzala od skutočnosti, že žalobca pri určení tarifnej hodnoty veci, z ktorej vypočítaval základnú sadzbu tarifnej odmeny, vychádzal z nesprávnej hodnoty majetku patriaceho do BSM a z nesprávneho počtu úkonov právnej služby. Tvrdila, že žalobca vychádzal z hodnoty, ktorú určil jej bývalý manžel, a to 16 562,39 Eur, pričom správne si mal odmenu vypočítať z hodnoty veci 6634,00 Eur. V takom prípade by mu patrila odmena iba v sume 856,82 Eur.
Súd z právnych úkonov poskytnutých v rámci konania 12C/54/2009 zistil, že námietka žalovanej je čiastočne opodstatnená. Ako vyplýva z prehľadu právnych úkonov konania 12C, žalobcovi patrila odmena za 11 úkonov právnej služby. Žalobca si pri ukončení zastúpenia vyúčtoval iba 9 úkonov právnej služby. Napriek tomu vo faktúre si nesprávne zaúčtoval aj za účasť na znaleckom dokazovaní. Súd
uznal v tejto časti iba jeden úkon právnej služby, pretože zo spisu 12C/54/2009 vyplýva iba úkon na ohliadke pri znaleckom dokazovaní, iný úkon zo spisu nevyplýval a žalobca ďalší úkon v súvislosti so znaleckým dokazovaním iným spôsobom ako je obsah spisu nepreukázal. Znamená to, že žalobcovi z vyúčtovaných 9 úkonov patrí odmena iba za 8 úkonov právnej služby. Ďalej bola čiastočne opodstatnená námietka žalovanej, že si mal žalobca účtovať plnú tarifu iba za pojednávania, ktoré neboli odročené. Žalobca si vyúčtoval plnú tarifu za účasť na 4 pojednávaniach, zo spisu 12C/54/2009 súd zistil, že meritórne boli 3 pojednávania a jedno odročujúce bez prejednania veci.
Ďalej žalovaná namietala tarifnú hodnotu veci, z ktorej žalobca pri určení odmeny vychádzal, ako aj to, že ju žalobca nepoučil pri prevzatí zastúpenia, aká bude výška odmeny. Podľa § 10 ods. 6 vyhl. 655/2044 Z.z., je pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM tarifnou hodnotou polovica hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom vyporiadania. Žalobca určil 1 hodnoty majetku patriaceho do BSM v sume 16562,39 Eur, pričom vychádzal z hodnoty, ktorú po ukončení dokazovania ustálil súd vo veci 12C/54/2009, teda nie z hodnoty, ktorú určil bývalý manžel žalovanej. Podľa názoru súdu, žalobca nekonal v rozpore s právnym predpismi, ak vychádzal z hodnoty majetku ustálenej po ukončení dokazovania súdom. Ako uviedol žalobca, hodnota majetku mu nebola známa pri prevzatí zastúpenia, pretože rozsah BSM sa ustaľoval v spolupráci so žalovanou ešte určitú dobu a aj z právnej praxe je známe, že určenie hodnoty BSM je často viazané na rozsiahle dokazovanie pri zohľadnení zásad, podľa ktorých sa majetok vyporiadáva. Súd poukazuje na to, že podľa § 10 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z. sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Z tohto ustanovenia právneho predpisu vyplýva, že hodnota, z ktorej sa vypočítava jeden úkon právnej služby môže byť určená presne, ak napr. ide o uplatnenie peňažného nároku vyčísleného pevnou sumou, v iných prípadoch, kde podľa názoru súdu patrí aj vyporiadanie BSM, hodnota môže byť len orientačná, pretože jej výsledok závisí od dokazovania pred súdom. Preto sa nemusí pri prevzatí zastúpenia zhodovať so sumou, akú nakoniec právoplatne prizná súd. Ako uviedol žalobca, ale aj žalovaná, hodnota BSM v čase prevzatia zastúpenia nebola presne známa ani inak ustálená. Nemožno preto žalobcovi vyčítať, že vychádzal pri ukončení zastúpenia z hodnoty, ktorú určil súd. Súd ustálil hodnotu hnuteľných a nehnuteľných vecí na 33987,82 Eur, polovica hodnoty pre účely výpočtu odmeny tak bola 16993,91 Eur (§ 10 ods. 6 vyhlášky), žalobca hodnotu určil na 16 562,39 a z tejto vychádzal. Z faktúry súd zistil, že žalobca správne vypočítal hodnotu jedného úkonu právnej služby, ktorá je pri hodnote konania 16 562,39 Eur v sume 320,34 a k tomuto úkonu si žalobca správne účtoval režijný paušál za úkony v roku 2009 vo výške 6,95 Eur a v roku 2010 vo výške 7,21 Eur. Nesprávne bol vyúčtovaný jeden úkon právnej služby, teda konečná suma vyúčtovania mala byť nižšia o tento úkon (3010,76 mínus 334,76 Eur za účasť na znaleckom dokazovaní), t.j. 2676,00 Eur. Na tomto mieste súd k námietke žalovanej uvádza, že nie je možné súhlasiť s jej výhradou, že žaloba bola podaná predčasne, pretože konanie 12C/54/2009 nebolo ešte právoplatne ukončené a teda nie je známa hodnota majetku pariaceho do BSM. Súd poukazuje na to, že v prípade žalobcu a žalovanej ide o plnenie zo záväzkového vzťahu založeného medzi účastníkmi platne uzavretou zmluvou, a nie o rozhodovanie o trovách konania, ktoré sa vykonáva pri ukončení súdneho konania. Poskytnutie odmeny podľa zmluvy bolo viazané na ukončenie zastúpenia, a nie na ukončenie súdneho konania. K vypovedaniu plnej moci účinne došlo dňa 10.9.2012, preto si žalobca mal právo odmenu vyúčtovať ako to urobil faktúrou zo dňa 14.9.2012. Ak by žalobca uplatnil svoje právo až po právoplatnom ukončení súdneho konania, vystavoval by sa riziku premlčania nároku vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu. Súd ďalej k námietkam žalovanej uvádza, že je pravda, že povinnosťou advokáta je informovať klienta o výške odmeny za úkon (§ 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z.), táto povinnosť však neplatila v prípade žalobcu, pretože toto ustanovenie bolo do zákona zavedené novelou 304/2009 Z.z. účinnou od 1.9.2009, teda potom, ako žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o právnej pomoci.
Pre súd pri rozhodnutí bola podstatná tá skutočnosť, že uplatnený nárok žalobcu nie je v rozpore so zmluvou ani s právnymi predpismi, pretože právo na odmenu mal podľa ustanovení vyhlášky 655/2004 z.z. o tarifnej odmene (§9 až 14 vyhlášky). Žalobca si nevyúčtoval sumu vyššiu, aká by mu podľa týchto ustanovení právneho predpisu patrila. Dokonca nie je ani v rozpore s tvrdením žalovanej, že žalobca mal pri výpočte odmeny vychádzať z hodnoty 6634 Eur a nie zo 16 562,39 Eur. Žalobca si síce vyúčtoval faktúru na sumu 3010,76 Eur pri hodnote úkonu právnej služby po 334,24 Eur, z vypočítanej sumy si uplatnil iba 1, teda 1505,38 Eur. Ide o právo advokáta znížiť odmenu, ktoré mu umožňuje ustanovenia § 13 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. Nie je to však jeho povinnosťou.
Súd pri výpočte odmeny, na ktorú mal žalobca nárok podľa zmluvy vychádzal z hodnoty veci, ktorú určila sama žalovaná, a to 6634 Eur. Pri výpočte podľa požiadavky žalovanej, je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. jeden úkon právnej služby pri takejto hodnote konania 220,77 Eur. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky po zohľadnení námietok žalovanej, žalobcovi patrila odmena za 7 úkonov právnej služby po 220,77 Eur, a to za prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia k návrhu, za účasť na 3 pojednávaniach, za podanie odvolania proti rozsudku a za účasť na znaleckom dokazovaní, spolu 1545,39. Ďalej mu podľa § 14 ods. 5 vyhlášky patrila odmena vo výške 1 za jedno pojednávanie bez meritórneho prejednania veci v sume 55,19 Eur. Spolu odmena za úkony právnej služby predstavuje 1600,58 Eur. K týmto úkonom právnej služby patrí podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál, a to za rok 2009 4 x po 6,95 Eur, za rok 2010 4 x 7,21 Eur, spolu 56,64 Eur. Odmena za vykonané a uznané úkony právnej služby tak spolu predstavovala 1657,22 Eur. Ide teda o sumu vyššiu, ako si žalobca uplatnil žalobným návrhom (1505,38 Eur).
Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Faktúra na vyúčtovanú odmenu bola splatná 30.9.2012, preto je žalovaná od 1.10.2012 v omeškaní. Od tohto dňa je povinná platiť žalobcovi úroky z omeškania. Požadovaná výška úrokov z omeškania 8,75% je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd preto priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Obč.zák. úroky z omeškania zo sumy 1505,38 Eur od 1.10.2012 do jej zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 90,00 Eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)