Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-37-2013.pdf
PDF · 93.36 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. N. Y. v právnej veci navrhovateľky: H. U., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Y. XX, proti odporcovi: J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Y. XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov H. U., rod. T., nar. X.X.XXXX a J. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., zapísane v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, por. číslo XXX r o z v á d z a.
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto
r o d i č o v s k ú d o h o d u :
Maloletá J. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. J. výživným vo výške XXX € mesačne. vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Súd neupravuje styk otca s maloletou J..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 30.01.2013 domáhala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté dieťa zveril do starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,- EUR mesačne. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že po roku 2009 sa medzi účastníkmi konania začali vyskytovať problémy vo vzájomných vzťahoch oveľa väčšieho charakteru a rozsahu ako dovtedy. Povaha odporcu sa radikálne zmenila po nástupe do zamestnania v Hornom F., kde sa dostal do tlaku zo strany spolupracovníkov, čo viedlo k upodozrievaniu. Čím ďalej, tým viac sa spolužitie manželov dostávalo do stereotypu, zvyšujúcim sa nezáujmom o osobu navrhovateľky, so stupňujúcimi hádkami a navrhovateľka začala pociťovať únavu z neustáleho „ťahania“ manžela. Nakoniec spolužitie dospelo do štádia, že odporca stratil akýkoľvek záujem o intímny život a od apríla 2012 spolu manželia intímne nežijú. Postupné odcudzenie manželov nadobudlo značných rozmerov a v súčasnosti manželstvo neplní žiadnu funkciu. Navrhovateľka je presvedčená, že ani v budúcnosti nebude plniť svoje poslanie. Navrhovateľka sa snažila riešiť veci aj prostredníctvom manželskej poradne avšak bezvýsledne. Vzhľadom na uvedený
skutkový stav je navrhovateľka presvedčená, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a nezvratne narušené tak, že ich manželstvo neplní a nemôže v budúcnosti plniť svoj účel. Navrhovateľka nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.02.2013 uviedol, že súhlasí s tým, že manželstvo skutočne neplní funkciu manželstva a neexistuje vôľa ani zo strany odporcu o obnovenie manželského spolužitia. Odporca spolu s navrhovateľkou sa snažili manželské problémy vyriešiť u odborníka v manželskej poradni, avšak neúspešne. Odporca súhlasí s rozvodom manželstva a súhlasí aj so zverením maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky. S výškou výživného odporca nesúhlasí a žiada súd určiť výživné na sumu XX,- EUR mesačne. Odporca navrhol upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.
Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov v rodine, ktorá bola súdu doručená dňa XX.XX.XXXX uviedol, že rodina obýva 3-izbový byt, ktorý je v spoločnom vlastníctve oboch manželov. Navrhovateľka trvá na podanom návrhu, nemá záujem zúčastniť sa poradenstva na referáte poradenskopsychologickým služieb na úrade práce, nakoľko v minulosti im konzultácie nepriniesli pozitívny výsledok. Maloleté dieťa žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživný vo výške 140,- EUR mesačne. Stretávanie maloletej s otcom nežiada bližšie upraviť. Maloletá navštevuje 8. ročník základnej školy, navštevuje tanečnú školu. Otec maloletej súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, a to najmä z dôvodu, že manželka je pevne rozhodnutá na rozvode manželstva, súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, na výživu maloletej je ochotný a schopný prispievať sumou vo výške XXX,- EUR mesačne. Stretávanie s maloletou otec spočiatku žiadal upraviť, avšak po následnom rozhovore s maloletou, táto si priala upraviť stretávanie s otcom bez obmedzenia po vzájomnej dohode. Taktiež sa vyjadrila, že by si v prípade rozvodu rodičov priala zostať v starostlivosti svojej mamy.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Na pojednávaní boli prítomní navrhovateľ a odporkyňa. Na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník, doručenie mal riadne a včas vykázané, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 1 O. s. p. pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou zamestnávateľa navrhovateľky a odporcu, dokladmi o výdavkoch a majetku, pracovnou zmluvou, správou zo šetrenia pomerov a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Žiline. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Obidvaja účastníci sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej. Z manželstva pochádza maloleté dieťa: J. U.. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti P. X., s. r. o., Y.. Odporca je zamestnaný u zamestnávateľa G., s. r. o., Žilina.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva, na skutočnostiach, ktoré uvádza vo svojom písomnom návrhu. Nemieni obnoviť manželské spolužitie vzhľadom na skutočnosti, ktoré uvádza v návrhu. Žiada, aby súd návrhu vyhovel. Od apríla 2012 ich manželstvo neplní už žiadnu zo svojich funkcií. Spoločne s odporcom bývajú v jednom byte. Jedná sa o 3-izbový byt, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve. Z manželstva pochádza jedno dieťa mal. Michaela. V prípade rozvodu manželstva sa vedia s odporcom dohodnúť na úprave práv a povinností k mal. Poplatky, ktoré sú s užívaním bytu platia na polovicu s odporcom. Navrhovateľka platí vo výške XXX €. Ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie. Mal. J. je žiačkou I. ročníka strednej školy Bilingválneho gymnázia. Odporca prispieva na výživu dcéry XXX € mesačne a dohodli sa, že v tejto výške bude dcére prispievať naďalej. Má bežné výdavky - strava, ošatenie, škola. Na začiatku školského roka sú zvýšené výdavky. Navštevuje tanečnú školu, platí sa poplatok 130 € na pol roka. Čo sa týka majetkových pomerov, spoločne s odporcom sú spoluvlastníkmi bytu, kde bývajú. Okrem toho sú vlastníkmi záhradnej chatky. Sú spoluvlastníkmi garáže a nadobudli za trvania manželstva auto, ktoré užívajú spoločne.
Odporca na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, so skutočnosťami, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom písomnom návrhu na rozvod manželstva. Je pravdou, že ich
manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou, a preto navrhuje vyhovieť návrhu na rozvod manželstva. Ako uvádzala navrhovateľka, žijú spoločne v jednom byte, podieľajú sa na úhradách za užívanie tohto bytu, polovicou. Má zdravotné problémy, musí si kupovať lieky, obväzy. Každý druhý mesiac v sume okolo 30 €. Má bežné výdavky so stravou, ošatením. Čo sa týka majetkových pomerov, tak ako uvádzala navrhovateľka, je spoluvlastníkom bytu, chaty, garáže a spoločne nadobudli za trvania manželstva auto. Prispieva na výživu dcéry 140 € mesačne. Touto sumou chce aj naďalej na výživu prispievať. Prispieva tiež na mimoriadne výdavky dcéry.
Obidvaja rodičia zhodne uviedli, že uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností k maloletej J. tak, že mal. J. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. J. výživným vo výške XXX € mesačne, vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Rodičia uviedli, že nežiadajú, aby súd upravoval styk otca s maloletou, pretože na tomto sa dokážu dohodnúť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd na základe uvedených skutočností manželstvo rozviedol, pretože medzi manželmi sú vážne vzťahové problémy, ktoré nie je možné prekonať a udržiavať manželstvo nie je žiaduce ani v záujme maloletého dieťaťa. Manželia žijú spoločne v jednom byte, podieľajú sa na úhradách za užívanie tohto bytu, polovicou. Nemienia obnoviť manželské spolužitie. Odporca s návrhom súhlasil, čo potvrdil aj na pojednávaní.
Keďže v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, výška výživného, na ktorej sa dohodli rodičia, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletého dieťaťa a neprieči sa platným právnym predpisom. Rodičia nežiadali, aby súd upravoval styk otca s maloletou, pretože na tomto sa dokážu dohodnúť.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trova konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku a možnosti výkonu rozhodnutia sa navrhovateľka a odporca vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.