Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-301-2013.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Subarea
16P/301/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. K. V., G.. X.X.XXXX a mal. B.Í. V., G.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky a obe zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚrQ. O.Á., A. Z. Q. P. A. G. Z., pracovisko W., deti rodičov, matky M. V., G.. X.XX.XXXX, bytom P. a otca Š. V., G.. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, toho času (u Q. V.), Ž. Č.. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Zverujú sa mal. K. V., nar. X.X.XXXX a mal. B. V., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. K. sumou 30,-- Eur mesačne a na mal. B. sumou 30,-- Eur mesačne u oboch detí počnúc od 1.10.2013, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. K. V., G.. X.X.XXXX a mal. B. V., G.. XX.X.XXXX každý párny týždeň v roku počas víkendu a to v sobotu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky, ktorá je povinná v čase určenom ako začiatok styku maloleté deti na styk s otcom pripraviť a umožniť styk otcovi s deťmi a v čase určenom ako koniec styku je otec povinný deti matke vrátiť.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 7.8.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.8.2013 domáhala, aby súd zveril mal. K. a mal. B. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu a to na každé z detí sumou 30,-- Eur mesačne, t.j. spolu 60,-- Eur s účinnosťou od 1.8.2013, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti od roku 2009 do roku 2012. Z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, a to syn K., G.. X.X.XXXX a dcéra B.Í., G.. XX.X.XXXX. Ich spolužitie bolo spočiatku dobré. Problém nastal v roku 2012, keď zistila, že otec maloletých detí je jej neverný. Spolužitie prerušili. Ona spolu s deťmi žije v dome jej rodičov v osade v P.. Otec maloletých žije v dome v P. Č.. XXXX. Po pohovore na Ú. otec začal dobrovoľne prispievať na výživu detí sumou po 30,--Eur, t.j. spolu 60,--Eur od júla 2013. V mesiaci jún 2013 matka ukončila poberanie rodičovského príspevku a v súčasnosti je bez príjmu. V spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí nežijú. Otec sa s deťmi kontaktuje a deti príležitostne navštívi a tiež aj deti vezme k sebe. Vzťah otca s deťmi je dobrý.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka a následne vykonal dokazovanie ich výsluchom otca, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Z výpovede matky vyplynulo, že toho času býva spolu s deťmi v rodinnom dome jej rodičov. Má vyživovaciu povinnosť len k týmto dvom je poberateľkou prídavku na deti a tiež dávky v hmotnej núdzi, čo spolu predstavuje sumu okolo 125,-- Eur. Okrem toho jej otec mal. detí platí výživné na obe deti spolu 60,-- Eur mesačne. Potvrdila, že otec maloletých jej uhradil výživné v takejto výške aj za mesiace august a september 2013. Za mesiac Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Deti sú v jej celodennej starostlivosti. Na mal. B. má náklady na oblečenie, obuv a stravu. Maloletá je zdravá. Pokiaľ ide o syna K., tak jemu ešte zakupuje aj plienky a ďalšie náklady sú oblečenie, stravu a obuv. Aj mal. K. je zdravý. Otec sa s deťmi stretáva dvakrát do mesiaca. Momentálne ich k sebe neberie, lebo prestavujú dom.
Otec vo svojej výpovedi tvrdil, že matka nehovorí pravdu tom, že býva v rodinnom dome len s rodičmi, lebo v skutočnosti býva tam s nimi aj ich babka, a samotná matka mal. detí býva v pivnici. On toho času býva u brata v jeho rodinnom dome a spolu s nim tam býva aj ich mama a tiež sestra, ktorá prišla z Q.. Je poberateľom invalidného dôchodku m vo výške 288,-- Eur mesačne a tiež dostáva z úradu práce príspevok na benzín a na ošatenie, kedy spolu tieto príspevky dokopy dávajú cca 40,-- Eur. Iný príjem už nemá. V minulosti vlastnil rodičovský dom v P., ale ten toho roku prepísal na brata, ktorý mu umožnil bývať v jeho dome v Ž., ktorý však na neho jeho brat ešte neprepísal. Pôvodne s matkou maloletých detí mal bývať v novom dome nachádzajúcom sa v záhrade rodičovského domu, ktorý postavil, do ktorého sa však nepresťahovali, lebo matka mal. detí od neho odišla. mal náklady na bývanie a to v P., kde platil elektriku a plyn pôvodne vo výške 180,-- Eur mesačne, kedy sa mu však podarilo tieto znížiť na 160,-- Eur mesačne. Za bývanie v Žehre nič neplatí. Okrem mal. K. a mal. B. iné deti nemá. Pripustil, že jedna žena o ňom tvrdí, že má s ním dieťa a to dcéru, avšak on dosiaľ nie je zapísaný ako otec tohto dieťaťa v jeho rodnom liste. V záverečnej reči sa otec vyslovil, že chce mať deti u seba aspoň dva dní.
Kolízny opatrovník cestou poverenej zamestnankyne uviedol, že bolo vykonané šetrenie v rodine maloletých detí, v rámci ktorého neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove mal. detí zo strany matky. Navrhol preto deti zveriť matke a otcovi určiť výživné vo výške, ktorú určila matka vo svojom návrhu.
Z rodných listov maloletých detí mal súd preukázané, že ich rodičmi sú matka a otec uvedení v tomto konaní.
Zo správy Ú. O., A. Z. Q. P. A. G. Z., pracovisko W. vyplynulo, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. matka spolu s deťmi žije v rodinnom dome jej rodičov, ktorý je poschodový, murovaný. Na poschodí sa nachádzajú dve miestnosti, kuchyňa, sociálne zariadenie a kúpeľňa. Jednu izbu má k dispozícii matka maloletých detí spolu s maloletými a v druhej miestnosti majú súkromie starí rodičia. Domácnosť je zariadená novším modernejším nábytkom. V dome je zavedená voda, elektrina, vykurujú si pecou na tuhé palivo. Ich sociálne pomery sú na dobrej úrovni. maloleté deti majú zabezpečené základné životné potreby. V čase prešetrenia boli v prítomnosti matky, boli pekne a čisto oblečené a spokojné. Celková starostlivosť o maloleté deti zo strany matky je podľa uvedenej správy na dobrej úrovni. Otec sa podľa zistení zdržuje v Ž., do P. prichádza príležitostne. Na výživu detí začal prispievať mesačnou sumou 60,-- Eur na obe deti spolu. S deťmi sa kontaktuje dvakrát do mesiaca, kedy s nimi trávi niekoľko hodín. Podľa zistení úradu maloleté deti sú viac naviazané na svoju matku, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a ktorá im zabezpečuje riadnu starostlivosť. Otec má zdravotné problémy a občas aj on potrebuje pomoc a starostlivosť.
Zo správ Ú. O., A. Z. Q. P. A. G. Z. tiež vyplynulo, že matka maloletých je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi toho času vo výške 184,17 Eur mesačne a prídavkov na obe deti v sume 46,20 Eur mesačne. od otca maloletých dostáva na deti už spomínané výživné v sume 60,-- Eur spolu. Do 30.6.2013 poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne. Od 19.6.2013 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa správy Sociálnej poisťovne sa v registri poberateľov nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti nenachádza. Podľa jej výpovede nevlastní žiaden hodnotnejší majetok.
Otec maloletých detí je invalidným dôchodcom, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 298,50 Eur mesačne. Podľa správ Ú. O., A. Z. Q. P. A. G. Z. nebol a ani nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zo strany úradu od 1.7.20009 sú mu vyplácané peňažné príspevky na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 Eur mesačne a peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume 33,09 Eur mesačne. Iné dávky mu nie sú vyplácané.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o maloletých riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletých zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka poberá len dávku v hmotnej núdzi a prídavky na obe deti. Otec je invalidný dôchodca, kedy jeho príjem po zohľadnení invalidného dôchodku a kompenzačných príspevok do mesiaca predstavuje sumu 349,48 Eur ( 298,50 + 18,39 Eur + 33,09 Eur). Toho času nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a ani žiadne relevantné náklady, keďže na bývanie v bratovom dome podľa jeho vlastných slov ničím neprispieva.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté deti sú toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na každé z maloletých detí na sumu 30,-- Eur mesačne.
Súd priznal uvedené výživné počnúc od 1.10.2013, nakoľko za mesiace august a september 2013 bolo výživné v uvedenej výške zo strany otca na maloleté deti v plnom rozsahu uhradené, čo potvrdili obaja rodičia vo svojich výpovediach. Otcovi tak nevznikol žiaden nedoplatok na zaostalom výživnom za spätné obdobie od podania návrhu, keďže splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného na maloleté deti bola určená na 15.deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť výživného za mesiac október 2013 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
Nakoľko sa otec dožadoval možnosť mať deti v starostlivosti aspoň dva dní súd vyhodnotil túto jeho žiadosť ako návrh na úpravu styku s maloletými a preto sa zaoberal aj touto otázkou. Jeho styk s maloletými deťmi upravil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko podľa jeho názoru je takáto úprava v záujme mal. detí a zatiaľ dostatočne napomáha v udržiavaní kontaktu otca s maloletými a je predpokladom zachovania vzájomných väzieb medzi nimi tak, aby nedošlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Otec má možnosť stretávať sa so maloletými pravidelne v 2-týždňových intervaloch počas víkendov avšak zatiaľ za prítomnosti matky a bez možnosti , aby deti trávili noc v jeho domácnosti. Súd pri takto upravenom styku vzal na zreteľ predovšetkým vek maloletých detí a ich zatiaľ citovú naviazanosť na matku, tak ako to vyplynulo zo správy ÚPSVaR.
O trovách konania súd nerozhodol, keďže si ich žiaden z účastníkov neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).