Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-372-2012.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/372/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci navrhovateľky: D. C., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., U. XXXX/XX, adresa pre doručovanie: X. nad J., Na rybník XXX/XX proti odporcovi: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., U. 34XX/XX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX. XX. XXXX v Žiline a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. D. na čas po rozvode manželstva nasledovného znenia:
Mal. D., nar. XX. 4. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. sumou 100 € mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva vo výške 33 € na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 31.08.2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností k vyššie označenému mal. dieťaťu tak, že toto by na čas po rozvode manželstva bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a odporca - otec by bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu mesačne sumou 120 Eur. Na styku sa odporcu - otca s maloletou sa účastníci konania ako rodičia vedia dohodnúť.
Svoj Návrh odôvodnila odporcovým kladným vzťahom k alkoholu a hazardu. Spoločné peniaze míňal radšej na svoje záľuby a absolútne stratil akýkoľvek záujem o svoju rodinu. Maloletú síce brával von, ale čas s ňou trávil prevažne na terase pohostinstva. Celé financovanie domácnosti zabezpečovala
výhradne navrhovateľka, okrem uvedeného spláca tiež stavebný úver. V dôsledku neúnosnej situácie sa navrhovateľka spolu s maloletou pred dvomi rokmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odišla ku svojej matke, ktorá jej finančne vypomáha. S odporcom neplánuje obnovenie riadneho manželského spolužitia, nakoľko si každý z nich žije samostatným životom.
Odporca sa k podanému Návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Zo správy kolízneho opatrovníka, súdu doručenej dňa 24.09.2013, vyplýva, že rodičia sú ohľadom úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva dohodnutí. Maloletá má s otcom pekný vzťah a rada s ním trávi čas, preto matka nežiada upraviť styk otca s maloletou. Na návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka trvá.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa osobne zúčastnila navrhovateľka i odporca. Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu PN a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
- navrhovateľka žije spolu s mal. dieťaťom v obci X. nad J. v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej pomáha so starostlivosťou o maloletú; navrhovateľka je zamestnaná ako predavačka s čistým mesačným príjmom je XXX Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
- odporca je SZČO v oblasti stavebníctva, v dôsledku čoho nemá stály príjem. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Súd pri svojom rozhodovaní o rozvode manželstva vo všeobecnosti skúmal, či manželstvo plní zákonom stanovené funkcie, teda svoj spoločenský účel alebo je len formálno-právnym zväzkom v dôsledku trvalého rozvratu manželských vzťahov bez reálneho predpokladu obnovenia manželského spolužitia.
Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine
- ods. 1, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- ods. 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- ods. 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
- ods. 1, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- ods. 3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
- ods. 5, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine:
- odsek 1, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- odsek 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- odsek 3, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
- odsek 4, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
- odsek 5, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine
- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine, nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu, že sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Ako primárny dôvod rozvratu manželstva navrhovateľka uviedla odporcov kladný vzťah k alkoholu a hazardným hrám, v dôsledku čoho sa rodina dostala do finančných ťažkostí. S pretrvávajúci konfliktami odporca stratil záujem o rodinu a dával prednosť svojim záľubám. Navrhovateľka už odmietala znášať nepriaznivú situáciu v rodine a spoločne s maloletou sa presťahovala ku svojej matke. Po viac ako dvojročnom odlúčení navrhovateľka ako i odporca nemajú záujem zotrvávať v tomto nefungujúcom, výsostne formálnom zväzku, pričom obaja vylúčili možnosť obnovenia riadneho manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, má súd za to, že navrhovaná rodičovská dohoda je v jeho najlepšom záujme, nakoľko v doterajšej starostlivosti navrhovateľky - matky neboli zistené žiadne nedostatky a odporca so zverením do jej osobnej starostlivosti súhlasil. Výška výživného určeného na čas po rozvode manželstva je primeraná pomerom účastníkov, ako i potrebám mal. dieťaťa.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 144 OSP, nakoľko žiadne okolnosti neodôvodňovali ich náhradu.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa položky 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva je súdny poplatok 66 Eur.
Vzhľadom k tomu, že Uznesením č. k. 37P 372/2012-28 zo dňa 28.11.2012 tunajší súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50 %, súd zaviazal odporcu na úhradu 50 % - nej časti celkového súdneho poplatku, ktorej zodpovedá suma vo výške 33 Eur. Časť súdneho poplatku je odporca povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a daní právneho poučenia sa navrhovateľka i odporca vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
§ 27 Zákona o rodine
- odsek 1, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
- odsek 2, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.