Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-1081-2007.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/1081/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ján Franek, so sídlom Kollárova 2, 031 01 Liptovský Mikuláš, vo veci oprávneného: Dopravný podnik mesta Žiliny, s.r.o., IČO: 36 007 099, Kvačalova 2, 011 40 Žilina, právne zast.: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokát so sídlom Nám. SNP 2/2, 015 01 Rajec, proti povinnému: R. C., W.. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX Ž., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,38 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.05.2007, exekučného titulu
- platobný rozkaz Okresného súdu Žilina, č.k. 1Ro/1166/99 zo dňa 05.03.1999 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 028579 * dňa 22.05.2007.
Podaním doručeným súdu dňa 11.06.2010 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pričom si súdny exekútor zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 546,05 eur
Podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd má z predloženého exekučného spisu č. EX 326/2007 preukázanú nemajetnosť povinného, preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. l písm. h/ EP exekúciu zastavil. Súdny exekútor vykonal rozličné šetrenia, pričom zistil, že povinný pracoval iba na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktorú však ukončil ku dňu 13.05.2008, povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ani vlastníkom motorového vozidla ako to vyplýva z oznámenia Dopravného inšpektorátu. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nemá žiaden majetok, ktorý by sa dal exekvovať.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 eur).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 11.06.2010 priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 73,38 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 46,48 eur, z toho:
a/ 19,92 eur za úkony v trvaní celkovo 2 hod. 35 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
• Preštudovanie návrhu 15 min.
• Vypracovanie upovedomenia 20 min.
• Vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie - banky, mzda (16x) 30 min.
• Vyhotovenie exekučného príkazu - banky, mzda (16x) 30 min.
• Vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie (2x) 30 min.
• Vypracovanie žiadosti o súčinnosť ODI 15 min.
• Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 15 min.
b/ 26,56 eur za 8 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
• Získanie poverenia
• Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
• Zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa 3x
• Doručenie príkazu na začatie exekúcie
• Doručenie exekučného príkazu
• Doručenie upovedomenia o spôsobe
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 17,60 eur (§ 22 vyhlášky):
• Poštovné 17,60 eur
Súdny exekútor je platcom DPH, preto mu súd priznal DPH vo výške 20% zo sumy 46,48 eur (nakoľko z poštovného si DPH neuplatnil), pričom priznané DPH predstavuje sumu vo výške 9,30 eur.
Sumár: 46,48 + 17,60 + 9,30(20% DPH) = 73,38 eur
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu, ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Súd však pri posudzovaní dĺžky vykonávania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vychádzal z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 vyhlášky, pričom na základe takého výkladu je potrebné počtom hodín rozumieť súhrn časových úsekov trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré je potrebné pre účely výpočtu odmeny podľa citovaného ustanovenia sčítať, pričom početnosť úkonov nemá relevanciu pre výpočet tejto odmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 1Mcdo/7/2006 z 28.05.2007, z ktorého plynie rovnaký záver. Pri výpočte súd zároveň priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo. Z rovnakého hľadiska súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako súčinnosť - SP 3x a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tieto úkony - zisťovanie platiteľa mzdy povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie majetku, sídla a platiteľa mzdy povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.
Ďalej súd neuznal položku označenú - prijatie návrhu, založenie spisu, doručenie žiadosti o udelenie poverenia, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazov na začatie exekúcie, doručovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručovanie exekučného príkazu, doručenie žiadosti sociálnej poisťovni, doručenie žiadosti ODI, vypracovanie príkazu na odblokovanie banky, doručenie príkazu na odblokovanie, vypracovanie správy platiteľovi mzdy a jej doručovanie, doručenie podnetu na zastavenie, vypracovanie prípisu vrátenie poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie, archivácia s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňovanú položku materiálové náklady - 4,29 eur. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.
Čo sa týka náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné v prípadoch, kde bolo preukazované fotokópiou poštovej doručenky. Z doručenky bolo zjavné, že v rámci tejto zásielky boli doručované listiny z viacerých exekučných konaní. To znamená, že vznikol len jeden výdavok na poštovné, ktorý však nemožno uplatňovať vo všetkých dotknutých konaniach, ale len v tom, ktorý obsahuje originál doručenky. Súd tak podľa počtu originálov doručenie priznal poštovné za 11 zásielok po 1,60 eur.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.