Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-204-2012.pdf
PDF · 108.98 KB
No categories available
24C/204/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľov: v 1.rade W. Z., nar. XX.X.XXXX, N. S. G., T. X, v 2.rade V. Z., D..X.XX.XXXX, N. S. G., T. 2, v 3.rade O. O., nar.XX.X.XXXX, N. S. G., T. X, v 4.rade L..U. S., nar.X.X.XXXX, bytom v G., T. X, v 5.rade Správcovské bytové družstvo IV Košice, so sídlom v Košiciach, Levočská 3, IČO: 00 216 666, zastúpených: JUDr. Tibor Sásfai, advokát, so sídlom v Košiciach, Fejova 4, proti odporkyni: L. O., nar.XX.X.XXXX, N. S. G., T. X, zastúpenej opatrovníčkou: W. C., nar.XX.X.XXXX, bytom v G., T. X, v konaní o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
U k l a d á odporkyni zdržať sa vylievania akýchkoľvek tekutín a vyhadzovania odpadkov z bytu č.XX D. T. X..Č..X S. G..
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 15.8.2012 domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa vylievania akýchkoľvek tekutín a vyhadzovania odpadu z okien bytu č.XX D. T. X. Č..X S. G..
Navrhovatelia návrh odôvodnili skutočnosťami, že navrhovatelia v 1. až 4.rade sú vlastníkmi bytov v bytovom dome na T. X. Č..X S. G. a odporca v 5.rade je správcom predmetného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy. Odporkyňa je vlastníčkou bytu č.XX D. X.A. predmetného bytového domu, ktorý sa nachádza nad bytmi navrhovateľov v 1. až 4.rade. Odporkyňa po dlhý čas sústavne a pravidelne znečisťuje okolie bytového domu a najmä okná a parapetné dosky a to vylievaním výkalov, moču von oknom z prednej strany obytného domu. V tomto konaní odporkyňa pokračuje napriek výzvam a upozorneniam. Tento stav je pre navrhovateľov neúnosný. Nemôžu svoje byty ani vetrať, hlavne v letných mesiacoch sa šíri neznesiteľný zápach. S poukazom na ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka sa preto navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa zásahov do ich vlastníckeho práva.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Vzhľadom na to, že je postihnutá duševnou poruchou, súd jej v súlade s us. § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníčku W. C., D..XX.X.XXXX, dcéru odporkyne.
Opatrovníčka odporkyne uviedla, že výsluch odporkyne nie je možný, nakoľko táto je vážne duševne chorá, nie je schopná ísť mimo bytu. Žiadala, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil psychický stav odporkyne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1.rade, výsluchom opatrovníčky odporkyne ako svedkyne, ako aj oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu. Na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXXX súd zistil, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č.XX D. X.poschodí vo vchode č.X N. W. Z.A. Č. XXXX D. X. W.. T. Č..X na parc. č.XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, katastrálne územie Z., obec G.-M., okres G. L., ako aj príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku a to od roku 1997 na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu.
Zo zmluvy o výkone správy súd zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na T. X.. Č..X S. G. uzavreli s navrhovateľom v 5.rade ako správcom zmluvu, ktorou ho splnomocnili, aby v ich mene, na ich účet a pre nich zabezpečoval správu, údržby a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva bytového domu na T. X.. Č..X a pozemku zastavaného domom za podmienok uvedených v zmluve o výkone správy.
Z písomnej sťažnosti vlastníkov bytov a nájomcov bytov na T. X.. Č..X a 4 v Košiciach zo dňa 11.10.2011, adresovanej Správcovskému bytovému družstvu IV Košice, súd zistil, že vlastníci bytov č.XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX V. XX a to W. Z., O. T., O. G., H..A., V. H., B., U. N.F., M. B., O. O., M. Y., O. F., G. H. V. O. O., V. V. S. N. Č..X, XX, XX, XX, XX, X, X, X, XX V. X D. T. X.. Č..X V. H. M..H. Z., M. N., L. P., A. T., O. A., Š. N., H. O., V. G., L..V. R. V. V. S. podali sťažnosť na odporkyňu z dôvodu, že táto sústavne dlhodobo a každodenne vylieva moč a výkaly z okna priamo pod a na ich okná a parapety, ktoré sú agresívnymi výkalmi už trvalo poškodené, takisto ako aj mestská zeleň bezprostredne pod oknom, z ktorého výkaly vylieva. Sú obťažovaní sústavným smradom, nemôžu svoje byty ani vetrať. Tento zápach je cítiť aj na väčšiu vzdialenosť. S týmto konaním neprestala ani po viacerých dôrazných upozorneniach a výzvach, tieto naďalej ignoruje a pokračuje vo svojom konaní. Podpísaní vlastníci ďalej uviedli, že tieto skutočnosti sú ochotní dosvedčiť aj v súdnom konaní, ktoré Správcovské bytové družstvo ako ich správca môže iniciovať za účelom vyriešenia tejto otázky. Žiadali, aby správca uvedenú záležitosť bezodkladne riešil, pretože tento stav je naďalej neúnosný. Z prijímacej pečiatky je zrejmé, že Správcovskému bytovému družstvu IV Košice bola predmetná sťažnosť doručená dňa 21.10.2011.
Z listu opatrovníčky odporkyne W. C. zo dňa 30.11.2011 (odpoveď na sťažnosť) súd zistil, že táto zobrala na vedomie poučenie pre odporkyňu. Uviedla, že odporkyňa je prestarla osoba, má 92 rokov, prispôsobí sa požiadavkám, chce zomrieť vo svojom byte. Platí pravidelne nájom. Momentálne je v stave užívania liekov, má trombózu, lymfatický edém. Zároveň poďakovala za poučenie o právach a povinnostiach vlastníka bytu.
Z fotodokumentácie, predloženej navrhovateľmi súd zistil, že parapetná doska bytu na prízemí pod bytom odporkyne je znečistená vyliatymi tekutinami. Zo situačnej fotografie bytového domu s vyznačenou lokalizáciou bytov a okien súd zistil, že byt odporkyne sa nachádza na druhom poschodí a priamo pod ním, na prvom poschodí sa nachádzajú okná patriace k bytu navrhovateľov v 3. a 4.rade a na prízemí sa nachádzajú okná patriace k bytu navrhovateľov v 1. a 2.rade.
Na pojednávaní navrhovatelia uviedli, že na skutkových okolnostiach, ktoré boli uvedené v návrhu na začatie konania, sa ani ku dňu pojednávania nič nezmenilo.
Z výpovede navrhovateľa v 1.rade súd zistil, že býva v byte č.XX v bytovom dome na T. X.. Č..X D. A.. Nad ním má spálňu odporkyňa. Navrhovateľ v 1.rade je domovým dôverníkom. Uviedol, že stav, uvedený v návrhu na začatie konania, pretrváva už asi 10 rokov, bol prejednávaný na schôdzi vlastníkov bytov
a odporkyni viackrát vytknutý. Vlastníci bytov navrhovateľa požiadali, aby spísal sťažnosť adresovanú správcovi bytov. Správca postúpil sťažnosť na Miestny úrad Mestskej časti G.-M.. Odporkyňa leje z okna tekutiny, ktoré zapáchajú ako moč a v čase, keď chodila ešte von, videl pod oknami aj výkaly s útržkami toaletného papiera. Tekutiny a odpadky padajú na okenné parapety a keď otvorí okno, je cítiť neznesiteľný zápach, hlavne v letnom období. Navrhovatelia musia každý druhý deň v gumových rukaviciach umývať okno, ako aj parapety. Navrhovateľ v 1.rade odporkyňu priamo pri čine videl. Takisto aj mnoho ďalších susedov z domu. V byte okrem odporkyne býva aj W. C., dcéra odporkyne a tiež vnučka odporkyne.
Z výpovede svedkyne W. C., opatrovníčky odporkyne súd zistil, že odporkyňa je duševne chorá a trpí inkontinenciou. Stará sa o ňu, pretože jej zdravotný stav je vážny. Od liekov je malátna a agresívna. Potvrdila, že v minulosti sa mohlo stať, že odporkyňa vyliala moč z okna, pretože dokázala okno otvoriť. Mala za to, že v súčasnosti, od októbra 2013, to už nedokáže, pretože svedkyňa dala urobiť plastové okná, ktoré odporkyňa otvoriť nevie. V minulosti, keď odporkyňa vyliala moč, sa to muselo stať v čase, kedy ju svedkyňa neustrážila; buď varila alebo bola na nákupoch. Odporkyňa zachytila moč do prvej nádoby, ktorú mala na dohľad. Poprela však, že by vyhodila výkaly. Uviedla, že sa stará o domácnosť a o odporkyňu tak, aby nebolo cítiť zápach. Všetko dezinfikuje. Uviedla, že výkaly mohli urobiť aj iní ľudia. Čo sa týka zápachu, mala za to, že zápach je zo smetných bedien.
Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že svoju kanceláriu má priamo vo vchode na T. X.. Č..X, pričom okná kancelárie sa nachádzajú vľavo na prízemí na tej strane, kde sa nachádza spálňa odporkyne. Potvrdil, že osobne videl odporkyňu, ako vylieva tekutiny z okna; najmä v letných mesiacoch sa kvôli zápachu nedá vyvetrať. Mal za to, že tá skutočnosť, že došlo k výmene okien za plastové, situáciu nerieši.
Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach, II.psychiatrickej kliniky súd zistil, že odporkyňa bola hospitalizovaná v období od 3.5.2013 do 13.5.2013 pre poruchy správania. Údaje o anamnéze boli získané od dcéry odporkyne, W. C.. Odporkyňa bola liečená na arterióznu hypertenziu, cukrovku, nádor močového mechúra; psychiatricky dovtedy ani ambulantne, ani ústavne liečená nebola. Odporkyňa bola nájdená dezorientovaná na ulici. Odmietla ísť domov. Dcéra odporkyne uviedla, že matka doma vypľúva lieky, nevie, kde je, stále sa balí, uteká z domu. Musela jej zobrať kľúče, je často nepokojná. Išlo o prvý pobyt pacientky na psychiatrickej klinike. Doposiaľ nebola psychiatrický liečená, aktuálne bola prijatá pre akútny stav, poruchy správania, tranzitórne stavy zmätenosti. Odporkyňa bola prepustená do domácej liečby a do starostlivosti obvodného psychiatria so záverom: vaskulárna demencia s poruchami správania a tranzitórne stavy zmätenosti.
Z lekárskej správy O..Š. Z., psychiatra zo dňa 25.3.2013 súd zistil, že odporkyňa trpí na arteriosklerotickú demenciu, ktorej súčasťou je aj nepriliehavé správanie, ktoré môže mať rušivý vplyv na okolie.
Podľa ust. § 11 ods.1 zák. č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.
Podľa ust.§ 11 ods.5 citovaného zákona, ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojim konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.
Podľa ust. § 12 ods.1 cit.zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.
Podľa ust. § 6 ods.1 cit.zákona, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, najmä s bytovým družstvom.
Podľa ust. § 8b/ ods.2 cit.zákona, pri správe domu je správca povinný:
a/ hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b/ dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými,
c/ zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Podľa ust. § 2 ods.4 cit.zákona, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Podľa ust. § 3 ods.1 cit.zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.
Podľa ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nadmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovatelia v 1. až 4.rade a odporkyňa sú susediacimi vlastníkmi bytov - navrhovatelia v 1. a 2.rade vlastníkmi bytu č.XX D. A. N. W. D. T. ul. č.X S. G., navrhovatelia v 3. a 4.rade vlastníkmi bytu č.XX D. A. A. H. bytového domu a odporkyňa vlastníčkou bytu č.XX D. W. A. A. bytového domu. Zároveň sú navrhovatelia i odporkyňa spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu, ktorými sa v zmysle ust. § 2 ods.4 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov rozumejú aj obvodové múry. Ako to vyplynulo zo zhodných prednesov účastníkov a predloženej fotodokumentácie, odporkyňa je vlastníčkou bytu, ktorý sa nachádza nad bytmi navrhovateľov v1. až 4.rade. Navrhovateľ v 5.rade je v zmysle ust. § 6 ods.1 citovaného zákona správcom predmetného bytového domu a to na základe zmluvy o výkone správy uzavretej medzi vlastníkmi bytov a navrhovateľom v 5.rade.
Vzhľadom na vyššie uvedené, právne posúdenie predmetnej veci sa spravuje zákonom č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v zmysle ust. § 1 ods.1 upravuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a ich vzájomné vzťahy.
Z vyššie citovaného ust. § 11 ods.1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne vyplýva, že každý vlastník sa pri výkone svojich vlastníckych práv má správať tak, aby nerušil pri výkone vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vlastníctvo bytu v bytovom dome je špecifické vlastníctvo; byt je považovaný za nehnuteľnosť pre účely tohto zákona, avšak s ostatnými bytmi je nerozlučne spojený spoločnými časťami domu a spoločnými zariadeniami. To znamená, že vlastník bytu musí pri výkone svojho vlastníckeho práva brať ohľad na ostatných vlastníkov v dome, ktorí majú rovnaké právo nerušene užívať svoje vlastnícke právo. Tento osobitný vzťah vlastníkov, ktorí sú zároveň spoluvlastníkmi určitých častí domu, vyžaduje väčšiu ohľaduplnosť voči okoliu, než je to napríklad pri vlastníctve rodinného domu.
Vyššie citované zákonné ustanovenie úzko súvisí s ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na základe odkazu obsiahnutého v ust. § 3 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z., podľa ktorého, ak zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako lex specialis neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov bytov Občiansky zákonník ako lex generalis. Ustanovenie § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka predstavuje právnu úpravu susedských vzťahov, ktoré vznikajú predovšetkým medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne formulovanom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Samozrejme, nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z bežného správania sa vlastníkov veci, sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním veci.
Oprávnený, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia. Rušiteľ, po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá, aby sa zdržal konkrétneho obťažovania, si má sám zvoliť opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav.
Aktívna vecná legitimácia navrhovateľov v 1. až 4.rade v tomto konaní je daná jednak ust. § 11 ods.1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jednak ust. §127 ods.1 Občianskeho zákonníka, pretože ako dotknutí vlastníci bytov a zároveň aj spoločných častí a zariadení domu majú právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v 5.rade ako správcu domu je daná oprávneniami a povinnosťami správcu, obsiahnutými v ust. §8b ods.2 citovaného zákona. Povinnosťou správcu v rámci správy domu je starať sa o udržiavanie spoločných častí a zariadení domu, vrátane vymáhania škody, ktorá vlastníkom vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu.
Vytýkané rušivé konanie odporkyne, spočívajúce vo vylievaní tekutín, resp. vyhadzovaní odpadu z okien svojho bytu mal súd objektivizované na základe zhodných výpovedí a údajov navrhovateľov v 1. až 5.rade, ale aj zo sťažností ostatných vlastníkov a nájomcov bytov predmetného bytového domu nielen na T. X.. Č..X, V. V. D. T. X.. č.X S. G., ktorí toto konanie avizovali správcovi domu - Správcovskému bytovému družstvu IV Košice. Napokon, konanie odporkyne v zásade nepopierala ani opatrovníčka odporkyne, jej dcéra, bývajúca s odporkyňou v jednom byte, ktorá pripustila, že odporkyňa moč vylievať z okna mohla. Bránila sa však tvrdením, že od októbra 2013 takémuto konaniu zabránila montážou plastových okien. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľov, že montáž plastových okien nie je zárukou toho, aby sa obdobné rušivé konanie neopakovalo. Súd mal tvrdenie navrhovateľov v tomto smere za preukázané aj z predloženej fotodokumentácie a tiež z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov, ktorého advokátska kancelária je umiestnená vo vchode na T. X.. Č..X, pričom okno do jeho kancelárie sa nachádza vľavo na prízemí pod oknom odporkyne.
Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľov, že vytýkané konanie odporkyne nepochybne nad mieru primeranú pomerom rušivo zasahuje do výkonu vlastníckych práv navrhovateľov, ale aj ostatných vlastníkov bytov. Vylievanie moču s určitosťou nemožno považovať za konanie, ktoré predstavuje bežné správanie vlastníka, spojené s obvyklým užívaním predmetu vlastníctva. Okrem toho, že spôsobuje neznesiteľný zápach, zároveň poškodzuje výlučný majetok ostatných vlastníkov (okná, parapetné dosky), ako aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu (obvodové múry). Uvedený záver zosilňuje fakt, že daný stav je dlhodobý a pretrváva doposiaľ. Súd má za to, že takéto konanie vlastníci bytov nie sú
povinní trpieť ani napriek nespornej skutočnosti, ktorou je, že odporkyňa trpí duševnou poruchou, ako aj ďalšími zdravotnými problémami. Právo užívať byt, ako aj spoločné časti a zariadenia domu má v zmysle ust. § 12 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. nielen vlastník bytu, ale aj osoby, ktoré s vlastníkom žijú v domácnosti. S týmto právom sú preto nerozlučne spojené aj povinnosti voči ostatným vlastníkom. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané a ani medzi účastníkmi nebolo sporné, že v spoločnej domácnosti s odporkyňou žije aj jej dcéra Dagmar Hirnerová a tiež vnučka odporkyne. Tieto by preto mali vyvinúť aktívne úsilie, aby zabránili rušivým zásahom do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov.
Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu vyhovel a odporkyni uložil, aby sa zdržala konania, presne vymedzeného vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 151 ods.3 O.s.p. súd rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného