Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10P-21-2013.pdf
PDF · 139.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky Z. P., rod. X., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, XXX XX V., štátna občianka SR proti odporcovi N.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, XXX XX V., štátny občan SR, za účasti maloletých detí Ján P., nar.XX.XX.XXXX, štátny občan SR a maloletý T.Š. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, obaja bytom ako navrhovateľka a odporca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov, Z. P., rod. X., nar.XX.XX.XXXX a N.. Y. P., nar.XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 05.11.1994 v Hriňovej, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu v Hriňovej, vo zväzku VII, ročník 1994, na strane 166, pod poradovým číslom 47, r o z v á d z a .
Maloletý Y. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletý T. P., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky Z. P., ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach.
Odporca N.. Y. P. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 130 € a na výživu maloletého T.Š. P., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 85 € a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je odporca povinný poukazovať na účet navrhovateľky vždy do l5-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Účastníci konania o rozvod manželstva n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 24.07.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva, v ktorom žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom, ktoré uzatvorili dňa 5.11.1994 rozviedla a žiadala, aby súd zveril maloletého syna Y., nar.XX.XX.XXXX a syna T., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a výchovy, a aby súd odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého Y. sumou 250 € mesačne a na výživu maloletého T. sumou 150 € mesačne k rukám matky.
Navrhovateľka k veci uviedla, že manželstvo uzavreli po 8 mesačnej známosti na základe vzájomnej náklonnosti. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické až do jej nástupu do zamestnania po ukončení materskej dovolenky, kedy sa začali prejavovať manželove sklony k žiarlivosti. Prejavy sa stále stupňovali a vznikali čoraz väčšie hádky. Zo zreteľom na ich maloletých synov mala záujem manželstvo udržať, preto sa problém snažila riešiť prostredníctvom návštevy manželskej poradne. Ich spolužitie sa zhoršovalo, na výchove a starostlivosti o deti sa väčšinou podieľala sama,
lebo odporca nemal kvôli práci čas. V auguste 2009 sa náhodou dozvedela, že už 2 roky má známosť s inou ženou. Má zato, že tieto skutočnosti prispeli k tomu, že v roku 2010 ochorela na rakovinu prsníka a podstúpila náročnú a vyčerpávajúcu liečbu, pričom v tomto čase sa jej odporca nielenže nesnažil pomáhať, ale obmedzil jej aj prístup k rodinným financiám na spoločnom účte a peniaze jej prideľoval podľa vlastného uváženia. Momentálne je odkázaná na vlastný príjem, z ktorého uhrádza aj niektoré náklady na deti. Riadne sa stará o chod domácnosti, venuje sa synom hlavne mladšiemu T., ktorý má poruchy učenia a z tohto dôvodu navštevujú pravidelne špeciálno-pedagogickú poradňu. O odporcových príjmoch ani nakladaní s nimi nevie. Zdieľajú síce spoločné bývanie ale spolu nekomunikujú. Pokiaľ to ide, zdržiavajú sa každý v inej miestnosti, pričom majú oddelené spálne a nežijú spolu intímne cca 2 roky. Ich manželstvo je dlhodobo tak vážne narušené, že neplní a v budúcnosti ani nemôže plniť svoj spoločenský účel a teda trvala na tom, aby súd rozhodol v zmysle jej návrhu.
Na základe záverov z pojednávania zo dňa 4.9.2013 navrhovateľka uviedla v podaní zo dňa 4.9.2013, doručené tunajšiemu súdu dňa 23.9.2013, že s maloletými deťmi prekonzultovala otázku zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, pričom obidve maloleté deti prejavili vôľu zostať v jej osobnej starostlivosti s tým, že ona nebráni v kontakte otca s deťmi. Deti neprehovárala, nesnažila sa zmeniť ich názor, rozhodli sa sami. Rešpektuje názor maloletých detí a žiada, aby súd tieto zveril do jej osobnej starostlivosti a so striedavou osobnou starostlivosťou nevyjadrila súhlas. Taktiež poukázala nato, že počas manželstva mali s manželom rôzne názory na výchovu detí, na používanie trestov vo výchove. Nevedeli sa zhodnúť na zabezpečení starostlivosti o maloleté deti. V rodine bývala niekoľko rokov napätá atmosféra a u detí sa prejavili psychické problémy. S maloletým T. navštevovala psychológa, ktorý s nim riešil jeho úzkostné stavy a s maloletým Y. navštevuje psychológa ako aj psychiatra.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril podaním zo dňa 26.08.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.09.2013, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, keďže manželstvo už dlhšiu dobu existuje len formálne, pričom sa jeden druhému citovo odcudzili a nie je predpoklad na obnovenie vzťahu ani dôvod na zotrvanie v manželstve. Uviedol však, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v návrhu, keďže sú podľa neho veľmi subjektívne podané, jednostranné, vybrané účelovo v jeho neprospech. Má zato, že časť viny za rozpad manželstva nesie aj navrhovateľka, ktorej správanie prispelo k ich odcudzeniu. Ide najmä o jej neprehľadné a neuvážené hospodárenie so spoločnými prostriedkami, keď peniaze z rodinného rozpočtu, ktorý nikdy nebol nadbytočný, požičiavala tretím osobám a následne mala problém tieto vrátiť späť, resp. keď si bez jeho vedomia zobrala úver pre potreby cudzej osoby, nie pre potreby rodiny. Taktiež od jesene 2012 často odchádza z domu aj v nočných hodinách čo poznačilo jeho vzťah k nej. Takéto správanie nepovažuje za vhodné aj vzhľadom nato, že majú spolu neplnoleté deti, ktoré všetko vnímajú a hodnotia. Nedáva im to dobrý príklad do života. Na základe uvedeného žiarlivosť ako jeden z dôvodov uvádzaný v návrhu sa javí byť opodstatneným. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že jej obmedzil prístup k spoločným financiám tak to bolo práve z dôvodu, ktorý vysvetlil vyššie. Nezodpovedá skutočnosti jej tvrdenie, že v čase jej choroby sa nesnažil jej pomáhať -práve z príjmu, ktorý on zabezpečoval do rodiny boli hradené všetky výdavky súvisiace s liečbou. Keďže rodina potrebovala zvýšené výdavky aj z dôvodu ochorenia navrhovateľky, nemohol byť pri nej stále, ale musel zabezpečovať tento príjem. Vyjadril svoj nesúhlas s návrhom v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Uviedol, že má záujem sa o deti tiež starať a podieľať sa na ich výchove, keďže sú to chlapci a vzťah s otcom je pre nich najmä v tomto veku dôležitý. Tiež vyjadril nesúhlas s výškou požadovaného výživného. Vzhľadom k tomu, že bývajú v jednom byte a to sa zrejme nezmení ani po rozvode manželstva, resp. stále budú bývať v jednej obci, nebude problém zabezpečovať deťom striedavú starostlivosť, žiadal teda deti zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov v 2-týždňových, resp. mesačných intervaloch.
V zmysle záverov z pojednávania zo dňa 4.9.2013 odporca podaním zo dňa 23.9.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2013, oznámil, že naďalej trvá na zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, pretože má záujem o výchovu a starostlivosť o deti a má zato, že to je v ich prospech. Namietol, že v zápisnici nie sú zaznamenané výdavky, ktoré uhrádza on a sú tam uvedené len výdavky navrhovateľky, čo nezodpovedá skutočnosti, pretože úhrady cestovného pre syna Y. hradí on v plnej výške. Navrhované výživné, ktoré uvádzal na pojednávaní dňa 4.9.2013 bolo uvádzané výslovne ako výživné nad rámec ostatných úhrad na spoločnú domácnosť, ktoré platí, resp. nad rámec úhrady poistky pre syna T., mimoriadnych úhrad ako plavecký pre syna Y. ako aj príležitostného vreckového, ktoré
doteraz hradil zo svojho príjmu a tieto bol ochotný znášať aj naďalej. Avšak v prípade určenia vyživovacej povinnosti v rozsahu požadovanou navrhovateľkou nebude schopný tieto ďalej znášať.
Súd nariadil pojednávanie na deň 04.09.2013, ktoré bolo odročené na deň l4.10.2013 za účelom poskytnutia lehoty účastníkom na mimosúdne vyriešenie veci, resp. na predbežné uzavretie rodičovskej dohody ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností.
Súd na predmetných pojednávaniach vykonal výsluch účastníkov, oboznámil sa s prednesom kolízneho opatrovníka maloletých detí a vykonal listinné dôkazy, ktoré do spisu doložili účastníci konania, resp. ktoré si v priebehu konania z úradnej moci vyžiadal súd a to: originál rodných listov maloletého Y. P. a T. P., originál sobášneho listu účastníkov, správu Mesta Hriňová z čl.17, správu PPS Group Detva z čl. l8-l9, správu Mesta Hriňová z čl. 2l-22, správu ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva z čl. 24, správu Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Detve z čl.35, správu ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 8.10.2013 a zistil tento skutkový stav.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že problémy v manželstve začali asi v roku 2005, keď nastúpila po materskej po druhom synovi do práce. Začala pomáhať v škôlke u nich v Krivci na dohodu s tým, že manželovi sa už vtedy nepáčilo a zdalo sa mu zvláštne, že čaká hodinu na autobus, i keď ona sa mu snažila vysvetliť, že ten chodí až o pol 3 a keby hneď išla aj z roboty pešo domov tak príde v rovnakom čase ako autobusom. Neskôr si našla prácu ako koordinátorka na Mestskom úrade v Hriňovej, dostala sa do kolektívu, začala komunikovať aj s inými ľuďmi, s ktorými sa aj spriatelila, okrem iného aj s jednou rómskou rodinou, ktorej pomáhala písať rôzne dokumenty a tak sa dali dokopy, čo tiež manželovi vadilo. Problém bol aj ten, že im občas požičala peniaze, ale nebolo to v takom štádiu, že by následne musela si potom ona požičiavať pre svoju rodinu. Raz si zobrala pôžičku na seba od spoločnosti Quatro v hodnote 500 €, ony to síce splácali a už je to aj splatené, ale manžel sa o tom dozvedel, a tiež s tým bol veľký problém. Okrem toho bola problémom aj u jeho neustála žiarlivosť keď je kontroloval veci a prehľadával skrine. Snažila sa to riešiť, navštívili spolu s manželom manželskú poradňu, ale po prvom sedení manžel uviedol, že je to žena, ktorá nadržiava jej a už tam viac nešiel. Tiež aj s deťmi potom navštevovala psychologičku a psychiatričku, ktorá povedala, že by mohol prísť aj manžel na tie sedenia tak asi na štvrté sedenie prišiel, povedala im, že by sa to mohlo dať riešiť ale majú si to nechať prejsť týždeň hlavou, rozmyslieť si a dať jej potom vedieť s tým, že keď sa ona po týždni manžela pýtala čo si o tom myslí, že čo s tým idú ďalej robiť tak jej doteraz neodpovedal. Potvrdila, že manžel jej peniaze na deti dával a takýmto spôsobom sa o ne staral, resp. keď bolo potrebné zostal s nimi aj doma, ale pokiaľ išlo o návštevu lekára, resp. rodičovské združenia všetko zabezpečovala sama. Aj z tohto dôvodu si nevie predstaviť striedavú osobnú starostlivosť. Pokiaľ ide o výdavky na deti tieto vyčíslila u staršieho ako mesačné výdavky: strava v škole 20 až 30 €, poistka 26 €, telefón l2 €, oblečenie a obuv 30 € , lieky l0 €, hygienické potreby 5 €, výdavky na školské potreby a veci v škole l0 €, cestovné l cesta študentský lístok z Hriňovej do Zvolena l,l5 €. Pokiaľ ide o lieky tieto užíva pravidelne, predpisované sú psychologičkou na psychiku. U maloletého T. sú to mesačné výdavky: strava v škole 20 €, poistka l4 €, telefón 7 €, oblečenie a obuv 30 €, lieky 5 €, hygienické potreby 5 €, školské potreby l0 €. Tiež uviedla, že na stravu dáva spoločne pre všetkých členov asi 100 € mesačne. Odmietla tvrdenia odporcu, že sa o deti riadne nestará. Na vysvetlenie, čo sa týka prospechu maloletého T. uviedla, že od 4 rokov s ním navštevovala detského psychológa, resp. psychiatra, keďže mu bola diagnostikovaná obsedantnokonkluzívna porucha, keď mával stavy úzkosti, pričom doteraz má problémy s učením. Absolvovala s ním rôzne vyšetrenia, testy, chodili na rôzne sedenia za účelom zlepšenia jeho pozornosti, pričom na týchto stretnutiach sa manžel nezúčastnil ani raz. Syn Y. tiež doteraz navštevuje detskú psychiatričku a títo odborníci jej povedali, že pokiaľ by takýmto spôsobom nezabezpečovala o nich starostlivosť tak by maloletý T. nebol aspoň tam kde je. Vyslovila podozrenie, že maloletý T. je možno aj dyslektik, keďže si pletie niektoré písmená vynecháva, dĺžne, mäkčene, nevie použiť veci, ktoré vie naspamäť napr. vybrané slová v praxi a to sú dôvody, prečo má v súčasnosti zo slovenčiny 4. Namietla, že aj manžel chodí často neskoro večer domov. Keď žiadala od manžela, aby komunikovali spolu aspoň o deťoch uviedol, že sa nemá s ňou o čom rozprávať. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku uviedla, že má zato, že sa o tom budú vedieť s manželom dohodnúť a nie je to potrebné upravovať v rámci rozvodového rozsudku.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že podľa jeho názoru manželstvo odpočiatku nebolo harmonické, pričom potvrdil, že väčšie problémy v manželstve nastali, keď manželka nastúpila do práce, najmä keď začala pracovať ako koordinátorka kde mali v pracovnom kolektíve partiu, často sa stretávali, našiel jej aj nejaké
SMS správy, ktoré boli intímneho charakteru. Problémom bolo, že sa začala kamarátiť s jednou staršou cigánkou, v podstate on proti tomu nemal nič, ale začala im požičiavať spočiatku menšie sumy peňazí, ktoré sa postupne zvyšovali, pričom začali vznikať aj problémy s vracaním týchto peňazí, keď hrozilo, že to budú musieť splatiť z rodinných peňazí. Keďže v podstate ledva vychádzali v rámci rodinného rozpočtu začiatkom roka 2012 zrušil prístup manželke k účtu a peniaze jej dával podľa potreby. Od septembra 2012, keď začala manželka po večeroch odchádzať z domu, niekedy odišla o l9.00 h. a vrátila sa o 22.00 h. resp. 24.00 h. riešil to tým, že platí byt a ostatné výdavky spojené s bývaním, robí nákupy potravín a niečo prispieva aj na deti. Potvrdil, že sa predtým často kvôli týmto veciam hádali, ale v súčasnosti už hádky ustali a vyslovil sa, že s rozvodom súhlasí a nemá záujem obnoviť manželské spolužitie ani formou nejakej odbornej pomoci. Nesúhlasil so zverením detí výlučne manželke, nakoľko nemá istotu, že bude tým riadne zabezpečená ich výchova a teda trval na striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o výživné uviedol, že by bol ochotný platiť na mladšieho sumu 30 € a na staršieho 60 € mesačne. Na stravu v domácnosti uviedol, že prispieva čiastkou asi l00-l50 € mesačne pre všetkých členov domácnosti. Taktiež odporca uviedol, že uhrádza cestovné pre syna Y. približne 46 € mesačne a maloletému T. platí stravu v škole vo výške 20 € mesačne a poistku cca l4 € mesačne. Spochybnil výdavky na maloleté deti uvádzané navrhovateľkou, ktoré podľa jeho prepočtu tak ako ich uviedla navrhovateľka sú vo výške 275 € mesačne, čo nezodpovedá príjmu navrhovateľky. Potom, čo súd oboznámil prítomných so správou kolízneho opatrovníka z vykonaného opakovaného pohovoru s maloletými deťmi uviedol odporca, že nepôjde proti názoru detí a netrvá ďalej na striedavej osobnej starostlivosti aj keď má obavu ako bude o deti riadne postarané vzhľadom na tzv. túlanie sa navrhovateľky, a tiež vzhľadom k tomu, že maloletý syn T. sa v minulom školskom roku, v 2.polroku zhoršil podstatným spôsobom v škole v predmete slovenský jazyk a anglický jazyk, keď pôvodne mal na pol roku z týchto predmetov 2 a na konci roka 4. On o týchto skutočnostiach nevedel, pretože mu boli zatajované a až keď po nejakom čase pozrel do žiackej knižky tak zistil, že je takýto stav. Má teda obavy akým spôsobom sa budú tieto záležitosti vyvíjať. Odporca uviedol následne, že súhlasí s výškou výživného na staršieho syna l00 € mesačne a na najmladšieho 60 € mesačne, keď žiadal prihliadnuť k tomu, že okrem už uvedených jeho výdavkov uhrádza náklady na bývanie, čo je asi 300 € v priemere mesačne, pozostávajúce z internetu 11 €, nájom 180 €, elektrika 45 €, rozhlas a televízia 5 €, plyn 6€, káblovka 5 €, smeti ročne 78 €, teda mesačne v priemere 6,50 € a poistka za domácnosť a daň z nehnuteľnosti čo vychádza v priemere asi 2 € mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletými deťmi uviedol, že sa zrejme na tom budú vedieť dohodnúť aj keď nevie v akom rozsahu bude môcť zasahovať do ich výchovy a starostlivosti.
Z prednesu kolízneho opatrovníka maloletých detí prostredníctvom poverenej zamestnankyne súd zistil, že sa pridržiavajú písomnej správy zo šetrenia rodinných pomerov. Otázku rozvodu ponechali na zvážení súdu, a pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nemali vedomosť o navrhnutej striedavej osobnej starostlivosti zo strany odporcu a z tohto dôvodu nedotazovali deti na túto skutočnosť pri vykonanom pohovore, avšak pokiaľ by rodičia dospeli k rodičovskej dohode ohľadne striedavej starostlivosti s tým, že by boli doriešené otázky financií, keďže zatiaľ daňový bonus i rodinné prídavky na deti poberá odporca, a teda dohodli by sa aj na určení výšky výživného v reálnej výške s tým, že by bola rozlíšená výška výživného na staršieho a mladšieho súrodenca, nemali by proti striedavej osobnej starostlivosti námietky. Keď následne odporca netrval na striedavej osobnej starostlivosti navrhli zveriť maloleté deti do výlučnej osobnej starostlivosti matky a určiť výživné pre maloleté deti v rozsahu l30 € na staršieho a 110 € na mladšieho mesačne a úpravu styku nežiadali upraviť s poukazom na postoj oboch účastníkov k tejto otázke.
Z originálu sobášneho listu účastníkov zo dňa 5.11.1994 súd zistil, že v knihe manželstiev matričného obvodu v Hriňovej vo zväzku VII, ročník l994 na strane l66 pod poradovým číslom 47 je zapísané uzavretie manželstva dňa 5.11.1994 v Hriňovej medzi N.. Y. P., nar. XX.X.XXXX a Z. X., nar. I..X.XXXX s tým, že snúbenci sa dohodli ohľadne ich priezviska a o priezvisku ich detí tak, že sa budú volať „ P.-P..
Z originálu rodného listu zo dňa 2.4.1997 súd zistil, že v knihe narodení Matričného obvodu Zvolen vo zväzku 55, ročník 1997 na strane 241 pod poradovým č. 198 je zapísané narodenie dieťaťa Y. P. dňa 21.3.1997, miesto narodenia Zvolen. Ako otec je uvedený N.. Y. P., nar. XX.X.XXXX, štátny občan SR, ako matka Z. P., rod. X., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka SR.
Z originálu rodného listu zo dňa 28.2.2001 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen vo zväzku 6l, ročník 2001 na strane 103 pod poradovým č. 114 je zapísané narodenie dieťaťa T. P., dňa 23.02.2001, miesto narodenia Zvolen. Ako otec je uvedený N.. Y. P., nar.XX.XX.XXXX, štátny občan SR, ako matka Z. P., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR.
Zo správy Mesta Hriňová zo dňa l3.8.2013 súd zistil, že tak navrhovateľka ako i odporca majú evidovaný spoločný trvalý pobyt spolu s deťmi v byte na adrese Hriňová, Školská 1604/7 s tým, že ani jeden z nich nebol riešený v komisii verejného poriadku a ich rodinné a majetkové pomery im nie sú známe.
Zo správy spoločnosti PPS Group a.s., so sídlom v Detve, IČO: 36 011 509 súd zistil, že odporca pracuje v ich spoločnosti od 1.júla 2010, pričom pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú. Pracuje ako samostatný odborný technický pracovník na úseku kontroly, pričom v práci dosahuje kvalitné výsledky, plní si svedomite svoje povinnosti a je spoľahlivý. V práci sa riadi internými pravidlami firmy, rodinné zázemie im nie je známe.
Z pripojeného potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že jeho čistý peňažný príjem za obdobie august 2012 až júl 2013 bol vo výške 9.338,51 €.
Zo správy Mesta Hriňová zo dňa l4.8.2013 súd zistil, že navrhovateľka je u nich v pracovnom pomere od 3.6.2013 na dobu určitú do 30.6.2014, za obdobie od l.4.2012 do 30.11.2012 bola v pracovnom pomere a v období od 1.12.2012 do 2.6.2013 bola evidovaná ako nezamestnaná a v tomto období mala s Mestom Hriňová uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. V období od l.4.2012 do 30.11.2012 a od 3.6.2013 do dnešného dňa nepoberala nemocenské dávky vyplácané zamestnávateľom. Daňový bonus nie je na deti vyplácaný. Pracovná morálka menovanej je veľmi dobrá, svoje pracovné povinnosti si plní svedomito. Priemerný čistý mesačný príjem menovanej za obdobie od augusta 2012 do júla 2013 bol vo výške 234,30 €.
Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 26.8.2013 súd zistil, že prešetrili pomery v domácnosti účastníkov kde zastihli navrhovateľku, pričom zistili, že títo žijú v dvojizbovom byte, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Rodina má k dispozícií obývaciu izbu, v predelenej miestnosti vytvorili spálňu a detskú izbu. Domácnosť je vybavená kuchyňou aj sociálnymi zariadeniami. Každé z maloletých detí má svoje samostatné lôžko, vytvorený majú tiež priestor pre uloženie osobných vecí ako aj pre prípravu do školy. Konštatujú teda, že v domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Maloletý syn Y. je študentom Gymnázia vo Zvolene a maloletý T. je od septembra 2013 žiakom 7.ročníka I.ZŠ v Hriňovej, pre poruchy učenia navštevuje špeciálno-pedagogickú poradňu. Navrhovateľke bola ponúknutá možnosť navštíviť psychologickú poradňu v záujme obnovy manželského spolužitia alebo v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na maloleté deti, o čo táto neprejavila záujem. Bol tiež vykonaný pohovor s maloletými deťmi, s každým zvlášť bez prítomnosti matky, z ktorého vyplynulo, že maloletý Y. bol počas pohovoru smelý, spontánny, odpovedal na všetky položené otázky. K veci uviedol, že má vedomosť o rozvode rodičov, podľa neho si rodičia nerozumejú a ich spolužitie je vyostrené, konkrétne uviedol: „ Lepšie to už nebude, nerozprávajú sa alebo sa hádajú o peniazoch a domácnosti, nerozprávajú sa tak l,5 roka.“ Položili mu otázku, u ktorého z rodičov by chcel zostať bývať v prípade rozvodu manželstva, uviedol: „ Chcel by som ostať u matky, rozumiem si s obidvomi rodičmi. Keď niečo potrebujem idem za mamou. Aj s bratom mám dobrý vzťah.“. Maloletý sa ďalej vyjadril, že sa chce stretávať aj s otcom. Maloletý T. pôsobil podobne ako brat, pokojne odpovedal na všetky položené otázky. Uviedol, že vie o rozvode rodičov. Maloletý sa vyjadril: „ Rodičia sa hádajú hlavne o peniazoch, nie je to dobre. Bude lepšie, keď už nebudú manželia“. Položili mu otázku, s ktorým z rodičov by chcel zostať bývať, k čomu maloletý jednoznačne uviedol, že s matkou. Ďalej zhodnotil, že s matkou má vytvorený lepší vzťah. Maloletý T. uviedol: „ S otcom sa môžem stretávať nebude to problém“.
Zo správy Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v Detve zo dňa l0.9.2013 súd zistil, že maloletý T. P., nar. XX.X.XXXX je v starostlivosti ich centra od roku 2008 kedy boli realizované prvé psychologické vyšetrenia z dôvodu problematickej adaptability na školské prostredie po nástupe do 1.ročníka ZŠ s následnými výukovými problémami. Na základe zistených nerovnomerností vo vývine špecifických psychických funkcií bolo dieťa zaradené do špeciálnopedagogickej starostlivosti, špeciálneho pedagóga ich zariadenia, v rámci ktorého hodnotia spoluprácu matky ako pozitívnu. Druhé psychologické vyšetrenie bolo realizované v roku 2011 na základe žiadosti špeciálneho pedagóga z dôvodu rediagnostiky. Vzhľadom k pretrvávaniu nerovnomerností vo vývine špecifických psychických funkcií negatívne ovplyvňujúcich kvalitu výukového procesu bolo matke odporučené pokračovať v návšteve špeciálneho pedagóga ich centra, čo matka rešpektovala a špeciálno-pedagogická starostlivosť pretrváva naďalej. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť matky.
Zo správy z vykonaného opakovaného pohovoru vo veci rozvodu účastníkov podanej ÚPSVaR Zvolen, pracoviskom Detva zo dňa 8.l0.2013 súd zistil, že na základe žiadosti súdu bol opätovne vykonaný pohovor s maloletými deťmi v domácnosti kde sa podarilo zastihnúť navrhovateľku s deťmi, pričom pohovor bol vykonaný zvlášť s každým dieťaťom bez prítomnosti matky. Maloletý Y. bol počas pohovoru smelý, spontánny, odpovedal na všetky položené otázky. Vyzvali ho, aby uviedol čo si predstavuje pod pojmom striedavá osobná starostlivosť. Maloletý uviedol: „Určitý čas by som býval u otca a určitý čas u mamy. Poznám to z telky, zo súdnej siene. “Položili mu otázku, či vie túto formu starostlivosti si predstaviť vo svojom prípade?, maloletý sa vyjadril: „ Určite to vyhovuje podľa konkrétneho jedinca, nerozmýšľal som veľmi nad tým.“ Po krátkom zaváhaní maloletý pokračoval: „ Nepáčilo by sa mi chodiť od jedného rodiča k druhému, chcem zostať bývať s maminou, k otcovi chcem chodiť na víkendy.“ Maloletého sme vyzvali, aby zhodnotil starostlivosť zo strany matky: „ Dobre sa o nás stará, neodchádza z domu, keď niekam ide vždy nám to povie a doma je všetko zabezpečené. Vždy máme čo jesť, je navarené.“ Maloletý T. bol podobne ako brat spontánny a odpovedal na všetky položené otázky. Rovnako ho vyzvali, aby uviedol čo si predstavuje pod pojmom striedavá osobná starostlivosť „ To by som bol raz u maminy a raz u otca. Neviem sa rozhodnúť, ale takto by sa mi to nepáčilo, radšej by som býval u maminy“. Maloletého vyzvali, aby uviedol ako trávy čas s otcom „ Chcem sa s ním stretávať ale len na víkend“. Maloletého T. vyzvali, aby zhodnotil starostlivosť zo strany rodičov: „ Doma varí mamina, varí aj oco, ale nie často, také rýchle jedlá napr. zemiaky. Stará sa o nás mamina a stará sa veľmi dobre. Z domu len tak neodchádza, vždy vieme kam ide, keď ide s kamoškou nikdy nás nenechala bez večere“.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada nato, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom manželstvo uzatvorili dňa 5.11.1994. Účastníci konania sú rodičmi dvoch maloletých detí a to maloletého Y. P., nar. XX.X.XXXX a maloletého T. P., nar. XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a že manželstvo už neplní svoj účel tak ako to predpokladá Zákon o rodine, a tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti súd vyvodil z toho, že účastníci konania síce stále žijú v spoločnej domácnosti, avšak každý žije svojim vlastným životom, spolu nehospodária, viac ako 2 roky spolu už intímne nežijú a v podstate spolu ani nekomunikujú a keď tak len v minimálnej miere vo veciach týkajúcich sa ich spoločných detí. Ani jeden z účastníkov neprejavil záujem obnoviť manželské spolužitie, a to ani formou využitia odbornej pomoci poradensko-psychologických služieb pri riešení ich manželských problémov, resp. takéto pokusy už zo strany účastníkov prebehli, avšak stroskotali na nespolupráci odporcu. Príčinu rozvratu manželstva videl súd najmä v tom, že účastníci nezvládli životnú situáciu, ktorou bol opätovný nástup navrhovateľky do zamestnania po materskej dovolenke, keď u odporcu sa začali prejavovať žiarlivostné sklony, čo následne navrhovateľka riešila tým, že si začala vytvárať priateľské vzťahy mimo rodiny. Dôvodom konfliktov medzi účastníkmi bolo aj nehospodárne nakladanie navrhovateľky s financiami z rodinného rozpočtu v prospech tretích osôb. V neposlednom rade k rozvratu manželstva prispel aj fakt, že v zložitej životnej situácií, ktorou bola vážna choroba navrhovateľky, odporca neprejavil dostatočnú mieru spolupatričnosti, minimálne podľa predstáv navrhovateľky a táto situácia, ktorá mala členov rodiny zomknúť naopak viedla ešte k väčšiemu odcudzeniu účastníkov. Súd prihliadol aj na záujmy maloletých detí, keď z pohovorov, ktoré boli s nimi vykonané kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že títo museli byť svedkom neustálych hádok medzi účastníkmi, čo súd považoval za stresujúci faktor majúci negatívny vplyv na ich zdravie a osobnostný vývoj maloletých detí. Pokiaľ rodičia maloletých detí budú naďalej rešpektovať ich právo na zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi, bude podľa názoru súdu, model síce neúplnej ale v zásade fungujúcej rodiny viac na prospech maloletých detí ako zotrvávanie v nefunkčnej rodine. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy v manželstve účastníkov sú dlhodobého charakteru, postoj obidvoch účastníkov bol taký, že nemajú záujem toto manželské spolužitie obnoviť, ani nemajú záujem o odbornú pomoc a podľa názoru súdu nie je reálna šanca, aby tieto problémy vyriešili sami, len tým, že by zotrvali v manželstve.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, tam sa účastníci v priebehu konania v zásade dohodli na tom, rešpektujúc postoj obidvoch maloletých detí k tejto otázke, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom súd zároveň rozhodol, že táto ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach.
Spornou otázkou tak zostáva len otázka výšky výživného, v ktorej by mal byť otec maloletých detí teda odporca zaviazaný prispievať na ich výživu určitou sumou. Súd preto v prvom rade skúmal odôvodnené potreby maloletých detí teda oprávnených s tým, že z výdavkov týkajúcich sa maloletých detí považoval súd za preukázané a opodstatnené nasledovné výdavky: u maloletého Y. mesačné výdavky na stravu v škole 25 €, poistka 26 €, telefón l2 €, oblečenie a obuv 30 €, lieky pravidelne užívané l0 €, hygienické potreby 5 €, výdavky na školské pomôcky a potreby l0 €, cestovné do školy 46 €, strava doma 55 €, internet 6€, spolu mesačné výdavky tak predstavujú čiastku 225 €. Mesačné pravidelné výdavky u maloletého T.: strava v škole 20 €, poistka l4 €, mobil 7 €, oblečenie a obuv 30 €, lieky 5 €, hygienické potreby 5 €, školské potreby a pomôcky l0 €, strava doma 55 €, internet 5 €, spolu mesačné výdavky l51 €. Súd do výdavkov týkajúcich sa maloletých detí zahrnul aj mesačné náklady na internet, ktoré boli uvádzané odporcom, nakoľko má súd zato, že internetové pripojenie je využívané najmä pravdepodobne maloletými deťmi a v súčasnej dobe ho súd považuje za opodstatnený výdavok u detí v staršom školskom veku potrebný v rámci prípravy na vyučovanie.
Pokiaľ ide o výdavky na stravu a ošatenie, resp. obutie, súd tieto považoval za primerané aj najmä vzhľadom na pohlavie a vek maloletých detí a v žiadnom prípade ich súd nepovažoval za nadhodnotené. Navyše ani matka teda navrhovateľka ani otec ako odporca neuviedli v rámci výdavkov na maloleté deti výdavky súvisiace s návštevou kultúrnych podujatí, prípadne športových aktivít, resp. výdavky na knihy, časopisy a podob., ktoré tiež nie je možné v primeranej výške považovať za akýsi nadštandard, a to aj s poukazom nato, že výživou dieťaťa sa v zmysle Zákona o rodine rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb, všestranný telesný i duševný vývoj dieťaťa, pričom sa má prihliadať aj na zdravotný
stav detí a výživné pre dieťa treba chápať ako výživné, ktorým sa uspokojujú všetky jeho odôvodnené hmotné potreby ako jedlo, odev, obuv, výdavky na zdravotnú starostlivosť atď. ako aj výživné na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa ako je vzdelanie, kultúra, šport, rekreačné potreby a podobne. Na základe vyššie uvedeného teda súd výdavky na odôvodnené potreby maloletého Jána odhadol na sumu 225 € a u maloletého Matúša na sumu 151 €, čo po zohľadnení čiastky z titulu rodinných prídavkov na každé dieťa predstavuje u maloletého Y. sumu cca 200 € a u maloletého T. sumu cca 130 €, ktoré by mali uhrádzať rodičia maloletých detí. Zároveň súd pri určení výšky výživného prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletých detí, teda odporcu ako povinného. Pokiaľ ide o jeho príjmy mal súd zo mzdového listu preukázané, že priemerný mesačný čistý zárobok za posledných 12 mesiacov bol vo výške 778,21 € vrátane daňového bonusu. Pokiaľ ide o výdavky na strane odporcu tieto udával vo výške 300 € ako výdavky spojené s bývaním, ktoré v súčasnosti výlučne hradí on s tým, že súd po spočítaní jednotlivých odporcom uvádzaných položiek došiel k čiastke 260 € a ďalšie výdavky odporca uvádzal len výdavky na stravu a niektoré výdavky uhrádzané maloletým deťom, ktoré však po právoplatnosti tohto rozsudku už budú riešené v rámci výživného. Súd na základe týchto skutočností teda je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v určenej výške, teda pokiaľ ide o maloletého Y. v sume 130 € mesačne a pokiaľ ide o maloletého T. v sume 85 € mesačne s tým, že pri určení výšky výživného súd zobral do úvahy aj pomer príjmu odporcu a navrhovateľky, keď priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za posledných l2 mesiacov bol vo výške 234,30 € a zároveň aj fakt, že vzhľadom na zverenie detí do osobnej starostlivosti matky sa o tieto deti bude povinná osobne starať najmä matka.
Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletými deťmi tento účastníci zhodne nežiadali upraviť s tým, že sa na ňom vedia dohodnúť.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.