Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-116-2013.pdf
PDF · 75.65 KB
Case nature
Subarea
7P/116/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou vo veci starostlivosti o mal. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote; odborom sociálnych vecí a rodiny, oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky - S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., N. XXX, t. č. E., N.Č. XXX a otca - M. U., J.. XX. XX. XXXX, bytom E., N. XXX, t. č. N. XXX, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. Y. U. takto
rozhodol:
Súd nad maloletým Y. U., nar. XX. XX. XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť, ktorú bude vykonávať Reedukačné centrum Bačkov, ul. Školská 158, Bačkov.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima (t. č. 27,13 €) na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra v Bačkove, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima (t. č. 27,13 €) na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra v Bačkove, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým Y. U., ktorý sa v uplynulom období dopúšťal rozsiahlej a opakovanej priestupkovej činnosti, ktorá bola riešená MsP v Hnúšti ako aj záškoláctva s tým, že maloletému bolo uložené výchovné opatrenie, ktorého účinnosť bola pravidelne vyhodnocovaná, avšak toto bolo neúčinné.
Rodičia maloletého s nariadením ústavnej výchovy nesúhlasili s poukazom na tú skutočnosť, že maloletý zlepšil svoje správanie, riadne navštevuje školu a otec je schopný dohliadnuť na jeho výchovu.
Kolízny opatrovník trval na podanom návrhu v plnom rozsahu a zároveň uviedol, že maloletý sa spolu s maloletým M. K. dňa XX. XX. XXXX dopustil prečinu porušovania domovej slobody a voči maloletému je vedené trestné konanie Obvodným oddelením PZ v Hnúšti pod č. Q.-XXX/HN-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Aj v minulosti sa dopúšťal viacerých priestupkov, ktoré riešila MsP v Hnúšti, výchovné opatrenie neviedlo k náprave a naďalej pretrváva nepriaznivý stav vo vývine maloletého a rodičia maloletého jeho výchovu nie sú schopní zvládať.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri schvaľovaní výšky výživného vychádzal z ust. § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 o životnom minime.
Vzhľadom na dôvody uvedené v návrhu, z ktorých vyplýva, že uloženie výchovného opatrenia nebolo účinné a maloletý sa počas doby sledovania účinnosti uloženého výchovného opatrenia dopustil ako
záškoláctva tak aj priestupkov proti verejnému poriadku, pričom rodičia maloletého jeho výchovu nezvládajú, a z týchto dôvodov sa ako najúčinnejšie javí vyňatie maloletého z rodiny a jeho umiestnenie do ústavnej starostlivosti. Z týchto dôvodov súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a nad maloletým nariadil ústavnú výchovu.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.