Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-5-2010.pdf
PDF · 121.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/5/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: T. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. C. XXXX/XX, XXX XX G. - S., Č. D. proti odporcovi v 1. rade: Slovenská D. S. L. P. P. D., Ž. M. XX, XXX XX Bratislava, v 2. rade: Slovenská D. S. L. F. P. D., U. X, XXX XX Bratislava o zaplatenie 160.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.
Súd odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.01.2010 domáhala voči odporcovi v 1. rade SR - Ministerstvo spravodlivosti SR zaplatenia vo výške 160.000,- eur s úrokom z omeškania odo dňa 27.07.2009 do zaplatenia titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že náhrady škody sa domáha na základe zmocnenia sa jej vlastníctva nadobudnutého v dedičskom konaní a to ornej pôdy o rozlohe 10.000 m2 v katastrálnom území Q. zapísané na liste vlastníctva č. XXX a užívanie tohto jej vlastníctva bez jej súhlasu, bez zmluvy a bezplatne po dobu 13 rokov a z dôvodu odcudzenia jej majetku nadobudnutého podľa zákonov Slovenskej republiky dedením , ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území Q. a ktorý pozostáva z parcely č. 476/106 a domu 346 z jednej polovici k celku.
Súd uznesením č.k. 16C 5/2010-39 zo dňa 19.10.2010 ustanovil navrhovateľke podľa § 30 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za zástupcu advokáta JUDr. Miroslava Stopku.
Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 01.12.2010 rozšírila okruh osôb oprávnených zastupovať Slovenskú republiku v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to o Ministerstvo vnútra SR a odôvodnila nárok na uplatnenú náhradu škody vo výške 160.000,- eur s 9% p.a. úrokom z omeškania od 27.07.2009 do zaplatenia. Navrhovateľka uviedla, že je dedičkou po rodičoch D. P. a G. P. na základe rozhodnutia 4D 1463/90 a 3D 1482/81. Rodičia navrhovateľky boli vlastníkmi parcely č. XXX/XXX k.ú. Q., na ktorej postavili rodinný dom č. XXX. Bez súhlasu navrhovateľky ako dedičky po nebohých rodičoch bola parcela č. 476/106- zastavené plochy a nádvoria o výmere 796 m2, z ktorých má zdedenú 1 domu č. 346 prevedená nezákonne kúpnou zmluvou V 68/97 na vlastníkov Y. T. a J. T. rod. P.. Nezákonným rozhodnutím - zavkladovanie kúpnej zmluvy V 68/97 Katastrálnym úradom Nové Zámky bolo v rozpore s katastrálnym zákonom, ktorý sa nedá napraviť ani prokurátorským protestom, došlo k porušeniu práv navrhovateľky keď Slovenská republika nakladala s majetkom nebohých rodičov navrhovateľky v rozpore so zákonom pričom nezistila riadne skutkový stav.
Z dedičského rozhodnutia 4D 1463/90 vyplýva, že pozemok 476/106 pod domom nie je vysporiadaný a preto je nepochopiteľné ako môže byť nevysporiadaný pozemok vedený na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Q. vedený v spoluvlastníckom pomere 1/1 na vlastníkov Y. a J. T. s tým, že ako titul nadobudnutia slúži kúpna zmluva V 68/97 z 04.12.1996. Katastrálny úrad Nové Zámky zavkladovaním kúpnej zmluvy V 68/97 sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorým navrhovateľke vznikla škoda 160.000,- eur, ktorej náhrady sa domáha. Škoda vo výške 160.000,- eur je ustálená z ceny pozemku, z nemožnosti tento pozemok riadne užívať ako i z nemožnosti užívať 1 rodinného domu, ktorý bez pozemku nemá adekvátnu hodnotu. V uplatnenej škode je zahrnutá aj psychická ujma, ktorá navrhovateľke vytýkaným nesprávnym úradným postupom vznikla, hlboko ju zasiahla a sprevádza ju doposiaľ.
Súd uznesením č.k. 16C/5/2010-48 zo dňa 01.02.2011 pripustil vstup účastníka na strane odporcu a to ako odporcu v 2. rade P. D. S. L. F. P. a pripustil navrhovateľkou požadovanú zmenu petitu v zmysle ktorého žiadala, aby súd uložil odporcovi v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke sumu vo výške 160.000,- eur s úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 160.000,- eur od 27.07.2009 do zaplatenia.
Odporca v 1. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a návrh žiadal voči nemu zastaviť z dôvodu, že L. P. P. nie je príslušné konať v mene Slovenskej republiky, keď navrhovateľka sa domáha náhrady škody za nezákonný prevod vlastníckych práv k parcele č. XXX/XXX zapísanej v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra M. S. pre k.ú. Q., ktorý mala vykonať Správa katastra M. S. povolením vkladu vlastníckeho práva zo dňa 05.02.1998. Katastrálne konanie o povolenie vkladu je konaním správnym a orgánom príslušným na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a i ďalšie konanie v mene zodpovedného subjektu - štátu je ústredný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, ktorým je Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu pričom výsledkom rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Navrhovateľka sa nemôže domáhať náhrady škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom Správy katastra M. S., keďže právoplatné rozhodnutie Správy katastra M. S. o povolení vkladu nebolo zrušené a teda nie je splnená podmienka preukázania nezákonného rozhodnutia. Odporca v 1. rade tiež namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky v konaní, nakoľko navrhovateľka nebola účastníčkou konania o povolení vkladu a nepreukázala, že by bola vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela č. XXX/XXX. Z dedičských rozhodnutí na ktoré sa navrhovateľka odvoláva táto skutočnosť nevyplýva.
Odporca v 2. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a návrh žiadal voči nemu zastaviť z dôvodu, že zo strany navrhovateľky nebola splnená zákonná podmienka § 15 zákona č. 514/2003 Zb. keď nárok navrhovateľky nebol vopred predbežne prerokovaný. Odporca v 2. rade namietal i nedostatok pasívnej legitimácie a poukázal na ustanovenie § 28 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v zmysle ktorého ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Súd uznesením č.k. 16C/5/2010-220 zo dňa 23.05.2012 uznesenie č.k. 16C/5/2010-39 zo dňa 19.10.2010, ktorým ustanovil navrhovateľke za zástupcu advokáta JUDr. Miroslava Stopku zrušil, keď zástupca navrhovateľky JUDr. Miroslav Stopka, advokát opakovanými podaniami žiadal o zbavenie povinnosti zastupovať navrhovateľku z dôvodu, že došlo k narušeniu nevyhnutnej dôvery medzi ním a klientkou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/364/2012-240 zo dňa 24. októbra 2012 dňa 27.11.2012.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 14.10.2013 v neprítomnosti navrhovateľky, keď navrhovateľka sa opakovane na nariadené pojednávanie vo veci neustanovila, doručenie predvolania mala riadne a včas vykázané (dňom 03.07.2013), svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ale podaním doručeným súdu dňa 01.08.2013 oznámila súdu,
že na návrhu trvá a je zdravotne ťažko postihnutá. Navrhovateľka neoznámila súdu, že žiada o odročenie pojednávania. Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom, pretože odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku, nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (3Cdo 72/2004, 5Cdo 88/2004, 2Cdo 110/2004, 3Cdo 181/2008, 6Cdo 70/2010).
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi súdom ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľky, povereného zástupcu odporcu v 1. a 2. rade, oboznámil sa so zápisnicou Okresného súdu v Ostrave o vykonaní výsluchu navrhovateľky dňa 29.11.2011, oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými v spise - výpis majetku pre vlastníka - navrhovateľku v k.ú. Q., výpis z listu vlastníctva č. XXX okres M. S., katastrálne územie Q., oznámenie Ministerstva vnútra SR č. 11911/2010-46 zo dňa 03.03.2010, spisový materiál Správy katastra M. S. číslo F. XX/XX, kúpno-predajná zmluva zo dňa 4. decembra 1996 uzavretá medzi predávajúcim Obec Q. a kupujúci Y. T. a J. T., list vlastníctva č. X pre obec Q., k.ú. Q., znalecký posudok číslo 70/1996 vypracovaný znalkyňou I.. L. N., výpis z listu vlastníctva č. XXX okres M. S., k.ú. Q., výpis z uznesenie z riadneho plenárneho zasadnutia obecného zastupiteľstva v Q. konaného dňa 23.02.1996, úradný záznam zo spisu Okresného súdu M. S. sp. zn. D 7763/92 a kópie listinných dokladov
- uznesenie č.k. D 7763/92-28 Dnot 1485/93 zo dňa 04.04.1996, č.k. D 7764/92 Dnot 1486/93 zo dňa 04.04.1996, uznesenie 3D 1482/81-11 zo dňa 28.09.1981, uznesenie 4D 1463/90-9 zo dňa 06.09.1990, písomné podania navrhovateľky a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpisu majetku pre vlastníka - navrhovateľky, katastrálne územie Q. navrhovateľka je uvedená ako vlastníčka parcely reg. V. parcela č. XXXX/X orná pôda v podiele 1, parcely č. XXXX/X orná pôda v podiele 1 , obe vedené na LV č. XXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres M. S., obec Q., katastrálne územie Q. je navrhovateľka v spoluvlastníckom podieli 1 vlastníčkou stavby - dom súpisné číslo XXX na parcele XXX/XXX na základe rozhodnutia 4D 1463/90 - V.Z.49/91. Pozemok na ktorom leží stavba - dom s.č. je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres M. S., obec Q., katastrálne územie Q. je parcela registra „K.“ parcela číslo XXX/XXX o výmere 796 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XXX/XXX o výmere 680 m2 - záhrada vo vlastníctve T. Y. a J. v spoluvlastníckom podieli 1/1 a to na základe kúpnej zmluvy V 68/97 zo dňa 04.12.1996.
Zo spisového materiálu Správy katastra M. S. evidovaného pod číslom V 68/97 vyplýva, že dňa 05.02.1998 bol povolený vklad pod V 68/97 kúpno-predajnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Obec Q. a kupujúcim Jenei Gejza a manželka J. T. rod. P. zo dňa 4. decembra 1996. Predmetom kúpno-predajnej zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných u Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra M. S., parcela číslo XXX/XXX záhrada o výmere 680 m2, parcelné číslo XXX/ XXX zastavaná plocha a dvor o výmere 796 m2 vedené na EL číslo XXX na LV č. X, ktorých výlučným vlastníkom bola Obec Q.. Kúpna cena bola stanovená uznesením obecného zastupiteľstva číslo 8/230296/II/Z zo dňa 23. februára 1996. Z výpisu uznesenia z ôsmeho riadneho plenárneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Q. konaného dňa 23. februára 1996 uznesenie číslo 8/230296-Z/II vyplýva, že plenárne zasadnutie obecného zastupiteľstva súhlasilo s usporiadaním pozemkov vymeraných a pridelených občanom v rokoch 1935-1937 doposiaľ majetko-právne neusporiadaných .
Súd z obsahu spisu Okresného súdu M. S. spisová značka D 7763/92, 7764/92 zistil, že súčasťou spisu bol spis Štátneho notárstva v M. S.h sp. zn. 3D 1482/81 týkajúci sa dedičskej veci po nebohom G. P., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a spis Štátneho notárstva v M. S. sp. zn. D 1463/90 týkajúci sa dedičskej veci po nebohej D. P. rodenej F., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Rozhodnutím č.k. 3D 1482/81-11 zo dňa 28. septembra 1981 Štátne notárstvo v M. S. vo veci rozhodlo tak, že potvrdilo , že dedičstvo po poručiteľovi podľa dohody o vyporiadaní dedičstva nadobúdajú rovnakým dielom J. T., narodená XX.XX.XXXX a T. B., narodená XX.XX.XXXX. Dedičstvo pozostávalo z domovej nehnuteľnosti - nadstavby k.ú. Q. postavenej na parcele č. XXX/XXX a č.d. XXX podľa rozhodnutia o vyporiadaní BSM v pomere 1, keď 1 patrí D. rod. F. narodenej dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.1981. Rozhodnutím č.k. 4D 1463/90-9 zo dňa 06.09.1990 Štátne notárstvo v M. S. vo veci rozhodlo tak, že určilo všeobecnú cenu dedičstva 10.048,- Kčs, dlhy žiadne, čistá hodnota dedičstva 10.048,- Kčs a schválilo dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľnosti v k.ú. obec Q., zapísanej v evidencii nehnuteľnosti Strediska geodézie M. S. na čísle listu vlastníctva XXX, parcelné číslo XXX/XXX označené ako dom, číslo popisné XXX, patriace poručiteľke podľa A1 v 2/4 nadobudne rovnakým dielom T. B. a J. T.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.1990.
Na základe návrhu súdom ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľky bol vykonaný výsluch navrhovateľky prostredníctvom dožiadaného súdu a to Okresného súdu v Ostrave a to dňa 29. novembra 2011. Navrhovateľka v rámci výsluchu neuviedla, postup ktorého orgánu považuje za nesprávny resp. ktoré rozhodnutie a ktorého orgánu za nezákonné, keď uviedla, že sa obracala na všetky orgány, na všetky stupne súdov a všetko jej bolo odopreté a v súvislosti s nezákonným rozhodnutím uviedla, že nie je kompetentná vyšetrovať verejnú moc SR. Ako nesprávny úradný postup uviedla skutočnosť - krádež jej vlastníctva z listu vlastníctva XXX na list vlastníctva XXX s tým, že neuviedla časové obdobie v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť. Vo vzťahu k uplatnenej náhrady škody uviedla, že škoda vo výške 160.000,- eur jej vznikla ukradnutím majetku a tým, že nemohla s majetkom nakladať.
Ministerstvo spravodlivosti SR listom č. 11911/2010-46 zo dňa 03.03.2010 oznámilo navrhovateľke, že na základe podania zo dňa 27.07.2009, ktoré mu bolo odstúpené dňa 14.09.2010 a ktoré vyhodnotilo podľa obsahu ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že žiadosť predbežne prerokovalo a žiadosti nevyhovelo. L. P. P. uviedlo, že žiadosť vyhodnotilo ako neopodstatnenú nakoľko nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok. Vo vzťahu k údajnému pochybeniu zo strany iných orgánov verejnej moci - Obvodný pozemkový úrad v M. S., Správa katastra M. S., obec Q. L. P. P. uviedlo, že sa nevie a ani nemôže adekvátne vyjadriť, nakoľko uvedené orgány verejnej moci nepatria do pôsobnosti L. P. P..
Podľa § 27 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júla 2004 a navrhovateľka sa domáhala náhrady škody v dôsledku bližšie nešpecifikovaného nesprávneho úradného postupu a ako nezákonné rozhodnutie označila rozhodnutie Katastrálneho úradu M. S. - zavkladovanie kúpnej zmluvy V 68/97. Vklad kúpno- predajnej zmluvy V 68/97 bol povolený dňa 05.02.1998 teda pred nadobudnutím účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z.. a preto súd posudzoval nárok navrhovateľky podľa ustanovení Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto návrh zamietol. Súd prejednal vec v intenciách vychádzajúcich z tvrdení uvádzanými navrhovateľkou a obrany odporcu. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovanie, keďže navrhovateľka sama nekonkretizovala nesprávny úradný postup a neuviedla v čom vidí nezákonnosť ňou označeného rozhodnutia, neuviedla
relevantné skutočnosti v súvislosti s ňou uplatnenou náhradou škody. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a dôvodnosti návrhu a mal za to, že ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 2 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 22 ods. 3 Zákona č. 162/1995 Z.z. z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv alebo z dohôd, ako aj práva k nehnuteľnostiam zo zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona č. 162/1995 Z.z. z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy, dohody, prípadne zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva ak sú podmienky na vklad splnené, katastrálny úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, katastrálny úrad môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 3 Zákona č. 162/1995 Z.z. z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, katastrálny úrad vyznačí v zmluve, dohode, prípadne v zakladateľskej listine obchodnej spoločnosti.
Podľa § 31 ods. 5 Zákona č. 162/1995 Z.z. z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu nemožno podať odvolanie.
Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci 2./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.
Prvotnou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 4 ods. 1 zákona je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo mu právo na plnenie.
Súd mal v konaní za preukázané, že na základe návrhu obce Bardoňovo na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti doručenom Okresnému úradu v M. S., odbor katastrálny dňa 14.01.1997 rozhodla Správa katastra M. S. dňa 06.02.1998 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok parcela č. XXX/XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4. decembra 1996 uzatvorenej medzi Obcou Q. ako predávajúcim a T. Y. a manželka J. T. rod. P. ako kupujúcim. Predmetom kúpno-predajnej zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných u Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra M.É. S., parcela číslo XXX/XXX záhrada o výmere 680 m2, parcelné číslo XXX/XXX zastavaná plocha a dvor o výmere 796 m2 vedené na EL číslo XXX na LV č. X, ktorých výlučným vlastníkom bola Obec Q.. Vkladové konanie sa začína na návrh účastníka konania. katastrálny zákon ustanovuje obligatórne náležitosti návrhu na základe, ktorého sa vkladové konanie začína. Správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 katastrálneho zákona. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací proces na základe, ktorého správa katastra ako správny orgán posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu pričom výsledkom tohto procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle cit. ustanovenia § 4 uvedeného zákona je zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že rozhodnutie Správy katastra v M. S., teda rozhodnutie, od ktorého si navrhovateľka uplatňuje nárok na náhradu škody, bolo zrušené.
Súd vo vzťahu k možnému nesprávnemu úradnému postupu uvádza, že v prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. V prejednávanej veci je zrejmé, že postup Správy katastra v Nových Zámkoch sa bezprostredne prejavil v obsahu rozhodnutia, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva a z toho dôvodu navrhovateľkou všeobecne uvádzaný nesprávny úradný postup našiel teda svoje bezprostredné vyjadrenie v obsahu konkrétneho rozhodnutia a preto ho nemožno označiť a hodnotiť pojmom nesprávny úradný postup tak ako má na mysli ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Rozhodovaciu činnosť samo o sebe totiž nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Súd poukazuje i na skutočnosť, že navrhovateľka nebola účastníčkou konania o povolení vkladu a teda nie je oprávnená uplatňovať si nároky z titulu náhrady škody spôsobenej rozhodnutím v tomto konaní. Navrhovateľka nepreukázala, že by bola vlastníčkou nehnuteľnosti parcela č. XXX/ XXX. Táto skutočnosť nevyplýva z právoplatne skončených dedičských konaní, na ktoré navrhovateľka poukazovala nevyplýva, keď z predmetných dedičských rozhodnutí vyplýva, že navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícke právo titulom dedenia len k stavbe stojacej na predmetnom pozemku. Pozemok parcela č. XXX/XXX predmetom dedičstva nebol. Naopak z listu vlastníctva č. X vedeného Správou katastra M. S. k.ú. Q. vyplýva, že vlastníkom predmetnej parcely bola obec Q.. Súd sa v tomto smere stotožnil s tvrdením odporcu v 1. rade, že navrhovateľka v prípade, že zastáva názor, že predajom pozemku - parcela č. XXX/XXX bolo zasiahnuté do jej výlučného vlastníctva môže sa domáhať určenia vlastníckeho práva k pozemku alebo jeho časti určovacou žalobou v zmysle § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku resp. domáhať sa určenia neplatnosti prevodu vlastníckeho práva.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala zaplatenia sumy vo výške 160.000,- eur titulom náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku skutočnosti, že pozemok nemohla užívať ako i v dôsledku, že nemohla užívať polovicu rodinného domu postaveného na pozemku s tým, že v uplatnenej škode je zahrnutá aj psychická ujma, ktorá navrhovateľke nesprávnym úradným postupom vznikla a hlboko ju zasiahla.
Súd vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody uvádza, že navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala výšku ňou uplatnenej náhrady škody, zo žiadnych listinných dokladov a ani vyjadrení navrhovateľky nie je zrejmé z čoho uplatnená náhrada škody pozostáva a čo bolo podkladom pri jej vyčíslení. Vo vzťahu k uvádzanej nemajetkovej ujme súd uvádza, že navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala vznik nároku na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, nepreukázala následky, ktoré jej mali vzniknúť v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Na viac podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je možné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy ako náhradu škody.
Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka nepreukázala v konaní nezákonnosť rozhodnutia, nesprávny úradný postup a ani existenciu škody v uplatnenej výške resp. nepreukázala v čom mala táto škoda spočívať , nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V konaní o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. je pasívne legitimovaným štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem.
Súd však poukazuje i na tú skutočnosť, že navrhovateľka v konaní jasne nešpecifikovala nesprávny úradný postup, neuviedla konkrétne ktorý orgán , kedy a akým spôsobom sa mal nesprávneho úradného
postupu dopustiť, v čom nesprávny úradný postup mal spočívať keď v priebehu konania jednak vo svojej výpovedi a v písomných podaniach, uvádzala vo všeobecnej rovine, že bola štátom okradnutá o svoj majetok. Súd za stavu keď nebolo jednoznačne zrejmé, ktorý nesprávny úradný postup a ktorého orgánu navrhovateľka vytýka nemohol ani stanoviť príslušný orgán na konanie.
Podľa § 28 Zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam zriaďujú sa miestne orgány štátnej správy na úseku katastra. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú katastrálne úrady a správy katastra, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
V danom prípade pokiaľ sa navrhovateľka domáhala náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia Správy katastra M. S. a nesprávneho úradného postupu Správy katastra M. S. navrhovateľkou označený orgán, ktorý má za Slovenskú republiku v konaní konať teda odporca v 1. a 2. rade nie je orgánom príslušným na konanie v mene štátu. L. P. P. a ani L. F. P. samé či prostredníctvom do jeho pôsobnosti patriacich orgánov, v rámci svojich kompetencií nezodpovedá v zmysle citovaných zákonných ustanovení za konanie orgánov na úseku katastra. Ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a teda zo strany L. P. P. a zo strany L. F. P. nemohla nečinnosť založiť prípadný nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním ich právomoci vymedzenej zákonom. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.
Súd sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., keď nepreukázala nezákonnosť rozhodnutia, nesprávny úradný postup, nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností návrh navrhovateľky zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa úspešnosti v konaní avšak úspešnému odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporca v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.