Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_11C-176-2012.pdf
PDF · 123.88 KB
Case nature
Subarea
11C/176/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31813861, proti odporcovi: O.. O. Š., N. D.. X. O. X, Bratislava, občan SR, zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, o zaplatenie 167,-EUR, takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 155,77,-EUR všetko na účet právneho zástupcu odporcu vedený v ČSOB, a.s., č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 9. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia škody vo výške 167 eura, spôsobenej porušením povinností pri plnení pracovných úloh odporcu.
Žalobný návrh odôvodnil tým, že úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodol dňa 6. 12. 2010 o uložení pokuty navrhovateľovi vo výške 1000 euro za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona číslo 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v súvislosti s tým, že u pacienta M. F. dňa 3. 4. 2010 počas jeho ošetrovania vo fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, nemocnica Staré Mesto, I. chirurgická klinika, došlo k pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na základe zistení škodovej komisie pri UNB a v súlade s § 13 a zákona číslo 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, štatutárny zástupca UNB rozhodol o zosobnení pokuty vo výške 167 euro odporcovi ako zamestnancovi spoluzodpovednému za uloženie pokuty z dôvodu, že pacient M. F. nebol riadne a včas zdiagnostikovaný, čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona číslo 576/2004 Z.z.. Odporca svojim konaním pri plnení pracovných úloh navrhovateľa porušil svoje povinnosti, čím mu spôsobil škodu vo výške 167 eura. Odporca bol listom zo dňa 11. 4. 2011 a 26. 5. 2011 vyzvaný na úhradu škody. Odporca odmietol škodu vo výške v 167 euro uhradiť. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nemá doposiaľ nahradenú škodu spôsobenú odporcom, ktorá mu vznikla zaplatením pokuty uloženej zo strany úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, navrhovateľ sa domáha jej zaplatenia týmto žalobným návrhom.
Odporca žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporca spôsobil svojím konaním navrhovateľovi škodu vo výške 167 euro. Taktiež zo žaloby podanej navrhovateľom nebolo zrejmé, čo konkrétne predstavuje škoda 167 euro vyčíslená navrhovateľom. Rovnako nebolo zrejmé akého správania sa mal odporca dopustiť respektíve akú povinnosť zanedbal, aby si navrhovateľ mal nárok uplatniť náhradu škody.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním listinných dôkazov a to z pracovnej zmluvy a dohôd o zmene pracovnej zmluvy, rozhodnutím úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou číslo ZS 102/00012/2010 zo dňa 6. 12. 2010, v výpisom z bankového účtu navrhovateľa, protokolom o škode návrhom na likvidáciu škody, rozhodnutím riaditeľa na zosobnenie škody, predžalobnými upomienkami, odborným stanoviskom konzultanta, opisom pracovného miesta odporcu, protokolom číslo 483/2010 o vykonanom dohľade na mieste, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z, ktorého ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody voči odporcovi na základe pracovného pomeru, ktorá mu mala byť spôsobená uložením sankcie - pokuty úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. Navrhovateľ od počiatku tvrdil, že odporca nesie podiel zodpovednosti na vzniku škody z dôvodu, že odmietol pacienta ošetriť a poslal ho do iného pracoviska navrhovateľa. V priebehu konania navrhovateľ doplnil svoju argumentáciu aj o ten dôvod, že odporca nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu aj tým, že nesprávne viedol zdravotnú dokumentáciu. Na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2013 navrhovateľ potvrdil, že od počiatku žalovali odporcu na náhradu škody aj pre zlé vedenie zdravotnej dokumentácie. Tento dôvod na pojednávaní len upresnili.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca vykonával v čase škodovej udalosti (úrazu pacienta M. F.) pre navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy uzavretej 27. 7. 2006 funkciu lekára vo fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, nemocnica Staré Mesto , I. chirurgická klinika. Nebolo sporné , že odporca v tom čase bol neatestovaným lekárom z oblasti chirurgie a prácu vykonával pod dohľadom atestovaného lekára O.. A.. Aj z opisu pracovného miesta odporcu vyplýva, že tento bol oprávnený vykonávať iba základné diagnostické a liečebné výkony alebo asistovať pri zložitejších diagnostických a liečebných výkonoch a úkonoch na ambulancii oddeleniach chirurgickej kliniky pod dohľadom lekára s atestáciou z chirurgie podľa určenia prednostu alebo primára kliniky. Rovnako bol oprávnený vykonávať ústavné pohotovostnej služby podľa rozpisu a zúčastňovať sa na výučbe poslucháčov lekárskej fakulty pod dohľadom lekára s atestáciou z chirurgie podľa určenia prednostu alebo primára kliniky. Bol oprávnený vykonávať jednoduchšie chirurgické výkony pod dohľadom lekára s atestáciou z chirurgie podľa určenia prednostu alebo primára kliniky. Ďalej bol povinný viesť predpísanú dokumentáciu, obsluhovať potrebnú prístrojovú techniku, dodržiavať predpisy ochrany a bezpečnosti pri práci, sústavne sa vzdelávať a podobne.
Sporným medzi účastníkmi nebola ani skutočnosť, že úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím číslo ZS 102/00012/2010 zo dňa 6. 12. 2010 uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 1000 euro. Rozhodnutie odôvodnil tým, že výkonom dohľadu na mieste nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti M. F. zistil, že dňa 3. 4. 2010 tým, že pacient s devastačným, rozsiahlym, kontaminovaným poranením pravého predkolenia, s otvorenou fraktúrou fibuly, bol napriek prvotnému adekvátnemu nasmerovaniu posádky RZP krajským operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby SR Bratislava definitívne ošetrený až cca 4 hodiny od príchodu záchranárov na adresu, v dôsledku zbytočných prevozov na pracoviská z dôvodu jeho odmietnutia. Oddialením ošetrenia poranenia došlo k ohrozeniu pacienta neodstránením kontaminovaných nečistôt s premnožením baktérií, pacient bol operovaný z vitálnej indikácie.
V tomto smere súd poukazuje na §135 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom , že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je správnym orgánom, ktorý je oprávnený posudzovať správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti a v prípade zistených nedostatkov ukladať sankcie. Tento správny orgán ukladá sankcie vo forme rozhodnutí, ktoré v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku obsahujú záhlavie, výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Tieto rozhodnutia sú rovnako preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva. Rozhodnutie zo dňa 6. 12. 2010 nadobudlo právoplatnosť a nebolo predmetom preskúmania súdom v rámci správneho súdnictva. Za daných okolností je predmetné rozhodnutie, rozhodnutím konečným. S poukazom na § 135 ods. 1 O.s.p. je súd rozhodnutím takéhoto orgánu viazaný, pričom je viazaný jeho výrokovou časťou. V nej je po skutkovej stránke vymedzené aj protiprávne konanie dohliadaného subjektu za ktoré mu bola uložená sankcia. Súd je potom týmto
skutkovým vymedzením porušenia povinností (obsiahnutým vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu) viazaný.
Aj z odôvodnenia citovaného rozhodnutia úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplynulo, že úrad v konaní o uložení pokuty účastníkovi konania prihliadol na charakter a závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienta u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zaradeného do koncovej siete, ktorý svojím materiálno technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať osobám adekvátnu zdravotnú starostlivosť tak, aby bola zároveň pacientovi zabezpečená včasná a účinná liečba, s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia jeho stavu, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Za postup v súlade s medicínskymi poznatkami vedy, teda za postup lege artis , nepovažuje správny orgán taký postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, keď pacient s devastačným, rozsiahlym , kontaminovaným poranením pravého predkolenia, s otvorenou fraktúrou fibuly, po prvotnom adekvátnom ošetrení posádkou RZP, bol definitívne ošetrený až cca 4 hodiny od príchodu záchranárov na adresu, v dôsledku zbytočných prevozov medzi pracoviskami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ( účastníka konania - v tomto spore navrhovateľa ) z dôvodu jeho odmietnutia. Z hľadiska charakteru tieto zistené nedostatky správny orgán hodnotí ako zlyhanie manažmentu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zaradeného do koncového typu, vrátane zlyhania manažmentu pacienta na klinických pracoviskách. Z hľadiska ich závažnosti správny orgán konštatoval , že oddialením ošetrenia poranenia pacienta s ťažkým kontaminovaným devastačným poranením pravého predkolenia došlo k ohrozeniu pacienta neodstránením kontaminovaných nečistôt s predložením baktérií. Pri rozsiahlom, kontaminovanom, devastačnom poranení končatiny, sa strata kože rieši až po primárnom ošetrení poranenia. Pri výške uloženej pokuty prihliadol správny orgán na prijaté nápravné opatrenie na predchádzanie zistených nedostatkov, ktoré prijal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s cieľom ich predchádzať. Vzhľadom na povahu a charakter zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spočívajúcich predovšetkým v manažmente pacientov a ich presunov medzi jednotlivými pracoviskami, mal správny orgán za to, že uložená sankcia ma okrem represívnej funkcii plniť aj výchovnú a preventívnu funkciu, pričom jej výška nie je pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti likvidačná. Vzhľadom na uvedené správny orgán rozhodol tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ako už bolo uvádzané vyššie predmetné rozhodnutie vrátane jeho odôvodnenia dáva odpoveď na otázku, aké porušenie povinnosti bolo dôvodom ( príčinou ) pre uloženie sankcie vo forme pokuty vo výške 1000 euro, ktorá bola následne zosobnená v žalovanej časti odporcovi. Z vyššie uvedeného bolo potom nepochybné, že týmto porušením bolo zlyhanie manažmentu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ( navrhovateľa ) v dôsledku ktorého došlo k ošetreniu pacienta s devastačným a kontaminovaným poranením končatiny až po cca 4 hodinách od príchodu záchranárov na adresu, v dôsledku zbytočných prevozov medzi pracoviskami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Nebolo to teda nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie odporcom (hoci aj tento nedostatok bol navrhovateľovi úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vytýkaný), ako sa snažil navodiť navrhovateľ v konaní potom, ako zistil, že odporca bol v tom čase neatestovaným lekárom a nebol oprávnený bez súhlasu a pokynu atestovaného lekára vykonať lekársky zákrok u pacienta M. F., ale základnou, podstatnou, priamou príčinou uloženia sankcie bolo zlyhanie manažmentu navrhovateľa v tom, že pacienta s poranením odmietali ošetriť na pracoviskách navrhovateľa najprv v Ružinove , potom v Starom Meste a napokon aj v Petržalke. Nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie boli síce porušením povinnosti podľa zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, avšak neboli príčinou uloženia sankcie, ktorej zosobnenie odporcovi bolo predmetom tohto konania.
O príčine uloženia pokuty (a tým aj vzniku škodu na majetku navrhovateľa) svedčia aj ďalšie listinné dôkazy založené v súdnom spise, napríklad odborné stanovisko konzultanta docenta O.. M. A. Y.. ( číslo listu 38 spisu) z ktorého rovnako vyplýva záver, že pacient M. F. bol od vzniku poranenia definitívne ošetrený za 4 a pol hodiny kvôli zbytočným prevozom z jedného na druhé pracovisko. Celý priebeh presunu pacienta s ťažkým poranením pravého predkolenia medzi troma nemocnicami v hlavnom meste Slovenska, ktoré sú súčasťou teraz najväčšej univerzitnej nemocnice na Slovensku je výsmechom manažmentu tohto špičkového koncového pracoviska. Smerovanie RZP na základe volania sestry alebo lekára, ktorí pacienta nevideli možno považovať za hrubé pochybenie. Každé chirurgické oddelenie je povinné ošetriť akútny úraz !!! bez výhovoriek a špekulácií. Z uvedených dôvodov bolo potrebné konštatovať, že u pacienta došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona 576/2004 Z.z. v dôsledku nejasných
pravidiel stanovených manažmentom univerzitnej nemocnice Bratislava pri ošetrovaní akútnych úrazov a nechuti k definitívnemu ošetreniu tohto úrazu na uvedených pracoviskách.
Z uvedeného možno potom rovnako vyvodiť, že uloženie sankcie vo forme pokuty nevyvolala nesprávna, prípadne nedostatočná evidencia zdravotnej dokumentácie odporcom, ale nejasné pravidlá stanovené manažmentom navrhovateľa pri ošetrovaní akútnych úrazov respektíve poskytnutie zdravotnej starostlivosti, v dôsledku zlyhania manažmentu navrhovateľa, pacientovi z viac ako 4 a pol hodinovým oneskorením.
Rovnako tak z protokolu číslo 483/2010 o vykonanom dohľade na mieste, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie vyplynulo, že na základe dostupnej zdravotnej a súvisiacej dokumentácie bolo možné konštatovať, že vyššie menovanému pacientovi nebola v dohliadanom období UN Bratislava poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi a zdravotná dokumentácia nespĺňala zákonom stanovené požiadavky. A. F. s devastačným, rozsiahlym, kontaminovaným poranením pravého predkolenia s otvorenou fraktúrou fibuly, bol napriek prvotnému adekvátnemu nasmerovaniu posádky RZP definitívne ošetrený až cca 4 hodiny od príchodu záchranárov na adresu v dôsledku zbytočných prevozoch z jedného pracoviska UN Bratislava na druhé z dôvodu odmietnutia. Oddialením ošetrenia poranenia došlo k ohrozeniu menovaného neodstránením kontaminovaných nečistôt s premnožením baktérií. Celý priebeh presunu menovaného s ťažkým kontaminovaným devastačným poranením medzi troma nemocnicami ( z ktorých každá disponuje klinickým chirurgickým pracoviskom), ktoré sú súčasťou jednej univerzitnej nemocnice Bratislava, poukazuje na zlyhanie manažmentu koncového špičkového pracoviska SR.
Aj z vyššie uvedeného protokolu potom nepochybne vyplývalo, že základným zlyhaním navrhovateľa bolo oneskorené poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi Rehákovi z dôvodu zbytočných prevozov medzi pracoviskami navrhovateľa, čo možno pripísať zlyhaniu manažmentu navrhovateľa (v tomto smere súd poukazuje na to, že odporca nie je členom manažmentu navrhovateľa). Napriek tomu, že ako ďalší nedostatok bola navrhovateľovi vytknutá aj nedostatočne vedená zdravotná dokumentácia, tento nedostatok sám osebe nebol dôvodom pre uloženie sankcie, čo napokon vyplýva aj zo samotného rozhodnutia o uložení pokuty, výrokom ktorého (vrátane skutkového vymedzenia porušenia povinností -v ktorom sa nenachádza údaj o nesprávne vedenej zdravotnej dokumentácii ) bol súd pri rozhodovaní viazaný. V tomto smere súd ďalej uvádza, že je pravdou, že pacient F. nebol ošetrený ani na pracovisku odporcu, avšak tento nedostatok nie je možné pripisovať na vrub odporcovi, nakoľko tento bol v rozhodnom čase neatestovaný lekár, ktorý musel plniť pokyny a vykonávať náročnejšie zdravotné výkony pod dohľadom atestovaného lekára - v danom prípade O.. F.. Z. O.. F. v tejto súvislosti uviedol (viď str. 2 protokolu), že bol počas ÚPS konzultovaný odporcom u pacienta F., ktorý utrpel úraz. Jednalo sa o devastačné poranenie pravého predkolenia s masívnym krvácaním. Vzhľadom na absenciu periférnych arteriálnych pulzácií a predpokladané otvorené skeletálne poranenie nepokladali za možné adekvátne ošetrenie na ich pracovisku. Poranenie bolo ošetrené krycím a tlakovým obväzom. Pacient bol cirkulačné stabilizovaný a oboznámený s ich postupom. Po zvážení vyššie uvedených faktorov O.. F. rozhodol o transporte pacienta do nemocnice svätého Cyrila a Metóda, Antolská.
Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že to bol O.. F., ktorý, ako atestovaný lekár, rozhodol o prevoze pacienta na iné pracovisko navrhovateľa. Odporca v tom čase musel toto rozhodnutie rešpektovať, nakoľko mu z opisu pracovnej činnosti nevyplývala možnosť samostatne prijať takéto rozhodnutie. Z uvedeného potom vyplýva, že nemožno odporcovi vytýkať porušenie povinnosti spočívajúce v odmietnutí poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť pacientovi F..
Pokiaľ ide o nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie (ods. 2 na strane 9 protokolu) na ktoré sa navrhovateľ odvolával pri zosobnení sankcie odporcovi, súd poukazuje na výpoveď odporcu v konaní pred úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (str. 3 prvý odsek protokolu), ktorý v tom čase uviedol, že vyhotovil z predmetného ošetrenia pacienta riadne záznam, avšak nakoľko v danom čase nebol v prevádzke systém NIS MEDIA a nedalo sa cez neho vyhotoviť záznam, odporca vyhotovil záznam o uvedených skutočnostiach na výmenný lístok.
Uvedené potom korešponduje aj so závermi komisie, ktorá (str. 9 druhý odsek protokolu) skonštatovala, že o skutočnostiach ohľadne pacienta na pracovisku odporcu nebol realizovaný žiaden záznam v zdravotnej dokumentácii (ak zlyhal informačný systém, tak ani nebolo možné záznam v zdravotnej dokumentácii pacienta vykonať). Úrad sa v ďalšom bližšie týmto nedostatkom už nezaoberal
(nepripisoval mu až taký význam), preto nebolo možné v súčasnej dobe overiť, či skutočne odporca pochybil tým, že nevyhotovil z predmetného vyšetrenia riadnu dokumentáciu, alebo skutočne išlo o zlyhanie systému. Nebolo teda možné ani overiť tvrdenie odporcu, že z dôvodu zlyhania informačného systému NIS MEDIA nebol vyhotovený záznam do tohto systému, avšak tento vyhotovil na výmenný lístok a odovzdal pacientovi pri jeho prevoze na iné pracovisko navrhovateľa. Súd v tomto smere ďalšie dokazovanie ani nevykonával (napokon to nenavrhovali ani samotní účastníci), nakoľko toto porušenie povinností vo vzťahu k predmetu sporu považoval za irelevantné, nakoľko nebolo príčinou (resp. prvotnou a hlavnou príčinou ) uloženia sankcie, ktorej zosobnenie je predmetom tohto konania.
Rovnako nebolo úlohou súdu zisťovať, ktorý z pracovníkov navrhovateľa nesie najväčšiu zodpovednosť za zlyhanie a oneskorené poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi Rehákovi, ale pre rozhodnutie súdu bolo podstatné, že touto osobou nebol odporca, nakoľko vytýkaný nedostatok vo vedení zdravotnej dokumentácie pacienta nebol príčinou uloženia sankcie a rovnako tak odporca, ako v tom čase neatestovaný lekár (aj vzhľadom na opis jeho pracovnej činnosti ), nemohol vykonávať bez dohľadu a asistencie atestovaného lekára (v danom prípade O.. F.) operačný zákrok u pacienta F.. Sám odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že pacienta vyšetril a následne na základe rozhodnutia O.. F., ako atestovaného lekára, bol pacient prevezený na ďalšie pracovisko ( na Antolskú ) .
Napokon aj zo samotného protokolu o škode č. 1 vyhotoveného navrhovateľom vyplýva (ako dôvod vzniku škody - prečo škoda vznikla), že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti A. F. neboli vykonané všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie účinnej liečby. Aj z uvedeného je potom zrejmé, že sám navrhovateľ (išlo o protokol vyhotovený samotným navrhovateľom) videl príčinnú súvislosť uloženia pokuty úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v nevykonaní všetkých zdravotných výkonov na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie účinnej liečby pacienta F., a nie v nesprávnom vedení zdravotnej dokumentácie odporcom, ako sa snažil argumentovať v súdnom konaní.
Navrhovateľ potom v rozpore so skutočnosťou označil za vinníkov predmetného postihu len 2 osoby, a to O.. F. F. V. O.. O. Š. (odporcu). Napriek tomu, že za vinníka bol označený manažment navrhovateľa (členom, ktorého odporca nie je ), navrhovateľ preniesol časť tejto zodpovednosti na dvoch lekárov, a to napriek tomu, že k odmietnutiu pacienta došlo až na troch pracoviskách navrhovateľa (kde rovnako pracovali lekári a sestričky, ktorí odmietli pacienta ošetriť). Vzhľadom k tomu, že súd nevzhliadol existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním (opomenutím konania) odporcu a uložením sankcie navrhovateľovi úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, k vyššie uvedenej skutočnosti súd považoval za nadbytočné sa ďalej vyjadrovať.
Z takto vykonaného dokazovania mal potom súd za nepochybné, že v konaní nebol predložený zo strany navrhovateľa žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu viesť riadne zdravotnú dokumentáciu a uložením sankcie, ktorú navrhovateľ odporcovi v žalovanej výške zosobnil.
Podľa §4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa §1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa §13a ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Ak škodu spôsobil zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom sám alebo spoločne s podriadeným zamestnancom, náhradu škody určí orgán uvedený v § 4.
Podľa §13a ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je nižšia ako jeden funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody. Ak skutočná škoda
spôsobená z nedbanlivosti je vyššia ako štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca.
Podľa §13a ods. 3 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, ak zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže zamestnávateľ upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To neplatí, ak ide o zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov, alebo ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Podľa § 187 ods. 2 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Z vyššie citovaných ustanovení potom vyplýva, že pokiaľ ide o vymedzenie zákonných základných predpokladov pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi sa uplatňujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ak ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme neustanovujú inak (§1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z.).
Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme vo svojich ustanoveniach neupravuje osobitne zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu, ale v ustanovení §13a upravuje len povinnosť zamestnávateľa požadovať od zamestnanca náhradu škody, jej výšku, ktorú možno požadovať od zamestnanca pri nedbanlivostnom zavinení ako aj možnosti upustenia od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. Tento zákon však vo svojich ustanoveniach neupravuje základné predpoklady pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné s poukazom na § 1 ods. 4 citovaného zákona subsidiárne aplikovať príslušné ustanovenia Zákonníka práce - §179 ZP.
V zmysle príslušného ustanovenia Zákonníka práce (§179) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie.
V posudzovanom prípade ide teda o prípad zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorá vznikla zavineným porušením povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca.
Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi, ktoré patrí: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru, a to, že ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda je majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Inou škodou je ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu, zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať, ak by nebolo došlo ku škodnej udalosti. Príčinná súvislosť je ďalším zo zodpovednostných predpokladov. Medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom musí byť príčinná súvislosť. Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný, psychicky vzťah škodcu k výsledku svojho konania. Zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody. K tomu, aby išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť, musia byť dané ešte 2 osobitné
zodpovednostné predpoklady, a to existencia pracovného pomeru, a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
V posudzovanom prípade absentuje minimálne 1 z kumulatívnych zodpovednostných predpokladov (vzhľadom na jej absenciu, skúmanie splnenia ďalších predpokladov už nebolo potrebné), a to existencia priamej príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a vznikom škody. Inými slovami v konaní nebolo preukázané, že by konkrétne zavinené konanie odporcu bolo príčinou toho, že úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 1000 euro. Napriek prípadnému porušeniu povinnosti odporcu spočívajúcej v nedostatočnom vedení zdravotnej dokumentácie nebolo v konaní preukázané, že by práve toto porušenie bolo príčinou uloženia sankcie. Touto príčinou bolo jednoznačne zlyhanie manažmentu navrhovateľa, v dôsledku ktorého došlo k oneskorenému poskytnutiu adekvátnej zdravotnej starostlivosti pacientovi Rehákovi. Tento nedostatok však nezavinil svojím konaním odporca. Odporca bol v tom čase neatestovaným lekárom, ktorý nemohol ( podľa opisu jeho činnosti ) vykonávať náročnejšie operačné zákroky a všetky náročnejšie prípady bol povinný konzultovať a riadiť sa rozhodnutím atestovaného lekára, v danom prípade O.. F.. Z vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že to bol O.. F., ktorý rozhodol o prevoze pacienta na iné pracovisko navrhovateľa, v dôsledku čoho došlo k odopretiu poskytnutia adekvátnej zdravotnej starostlivosti pacientovi aj na tomto pracovisku. Odporca sa musel takémuto rozhodnutiu podriadiť. Jedinou povinnosťou odporcu bolo v tom čase riadne zaznamenať do zdravotnej dokumentácie pacienta predmetné skutočnosti. Ak by tak neurobil, dopustil by sa síce porušenia pracovných povinností, avšak toto porušenie zároveň neviedlo a ani viesť nemohlo k odopretiu poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi, respektíve k neadekvátnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, a teda nemohlo byť príčinou uloženia sankcie. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti a vedenie zdravotnej dokumentácie sú 2 rozličné povinnosti. Ak by aj odporca predmetný prípad riadne zdokumentoval, avšak poskytnutie zdravotnej starostlivosti by bolo pacientovi odopreté a bol by odoslaný na iné pracovisko, v dôsledku čoho by došlo k oneskorenému poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, následkom čoho by došlo k ohrozeniu zdravia pacienta, je nepochybné (aj zo záverov úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ) že by aj tak k uloženiu sankcie došlo. Podstatou celého prípadu (a teda aj hlavnou a rozhodujúcou príčinou uloženia sankcie) bolo, že pacientovi F. bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, napriek rýchlemu zásahu RZP, oneskorene a to až o 4,5 hodiny. Toto bol jediný dôvod pre uloženie sankcie (a to aj napriek tomu, že na jednom pracovisku navrhovateľa nedošlo k riadnemu vyplneniu záznamu do zdravotnej dokumentácie pacienta ).
V tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru NS SR zmysle ktorej, "v každom konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu ( nie o sprostredkovanú) príčinu " (rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo 3337/2007).
"Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zo strany škodcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná. Zavinené porušenie povinnosti zo strany škodcu nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, musí však byť jednou z príčin, a to príčinou, ktorá je dôležitá, podstatná a značná. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody nejde o právnu otázku, ale o skutkovú otázku, ktorú nemôže riešiť všeobecne, ale iba v konkrétnych súvislostiach. Postup pri zisťovaní príčinnej súvislosti spočíva v tom, že škodu treba vyňať z jej všeobecnej súvislosti a skúmať ju oddelene, len z hľadiska jej príčin. Vzhľadom nato, že príčinná súvislosť je prírodnou a spoločenskou zákonitosťou, ide o hľadanie javu, ktorý škodu vyvolal. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti ( každý jav má svoju príčinu, zároveň však je príčinou iného javu) treba sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu" (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 300/2001).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (skutkové závery zistené vykonaným dokazovaním a ich právne posúdenie) mal súd za to, že sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu (respektíve porušením jeho povinností viesť riadnu zdravotnú dokumentáciu pacienta ) a vznikom škody na majetku navrhovateľa uložením sankcie vo forme pokuty úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vzhľadom na uvedené (t.j. absenciu minimálne
jedného z kumulatívnych zodpovednostných predpokladov) súd žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 155,77,- EUR.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 155,77,- EUR nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 15.10.2012 , §10 ods. 1, §14 ods. 1 písm. a)........... 18,26,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)
- podanie - vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 23.10.2012 - §10 ods.1, §14 ods. 1 písm. b).... .......18,26,-EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 4.3.2013, §10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c)....... 18,26,- EUR + 7,63,-EUR (režijný paušál)
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 22.5.2013, §10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c)....... 18,26,- EUR + 7,81,-EUR (režijný paušál)
- účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 14.10.2013, §10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c)....... 18,26,-EUR + 7,81,-EUR (režijný paušál)
Trovy právneho zastúpenia celkom (vrátane režijných paušálov) bez DPH : 129,81,-EUR
DPH ..................................................................................................................25,96,-EUR
Trovy právneho zastúpenia s DPH (20%)...............................................155,77,-EUR
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis