Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-117-2013.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: A. H., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž., V.. S. Č.. XX, proti žalovanej: Z. H., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž., V.. M. Č.. XXXX/ X, v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 15.4.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej platenia manželského výživného v sume 3,-- Eurá mesačne z dôvodu, že nemá žiaden príjem. So žalovanou, ktorá je zamestnaná v BENTTEXE, nežijú v spoločnej domácnosti 8 rokov.
Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.10.2013 o 10.40 hod, na ktoré sa žalobca nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil v podaní zo dňa 9.10.2013 tým, že je dočasne práceneschopný, o čom predložil potvrdenie. Súd nezistil dôvod pre odročenie pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ).
Na základe dokazovania vykonaného výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, najmä sobášnym listom, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.9.2001 na Matričnom úrade v Žiline. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti už 8 rokov.
Žalobca bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 2.5.2013, č.: ZA1/OPVHN/ SOC/2013/66449, uznaný za občana v hmotnej núdzi, spĺňajúci nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznal mu preddavkovo dávku a príspevky v sume 97,19 Eur mesačne od 1.4.2013.
Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, keďže samotný žalobca neplatí výživné na ich maloletú dcéru.
Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádzal z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne z § 71 a nasl.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine: Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine: Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine: Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc pritom zo zákonných hľadísk citovaných ustanovení Zákona o rodine, dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre určenie manželského výživného podľa návrhu žalobcu. Účelom poskytovania výživného je uspokojovanie základných životných potrieb aj ďalších potrieb tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. V danom prípade súd nezistil rozdiel v životnej úrovni účastníkov - manželov v takom rozsahu, aby bolo dôvodné priznať výživné žalobcovi. Podaním žaloby si žalobca splnil formálnu podmienku ustanovenú v § 9 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú zisťuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci získavania podkladov k rozhodnutiu o dávke a príspevkoch. Skutočnosť, že ide len o formálne uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej, svedčí aj výška požadovaného výživného v sume 3,-- Eurá mesačne.
Na záver je potrebné poznamenať, že žalobca nepreukázal, že by zo zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav nebol schopný zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemal možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Súd je toho názoru, že len samotná skutočnosť, že žalobca je odkázaný na štátnu pomoc (dávku v hmotnej núdzi) nemôže samo o sebe znamenať, že je nie je schopný samostatne sa živiť.
S poukazom na vyššie uvádzané dôvody, považoval súd návrh žalobcu za nedôvodný, preto ho v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p., podľa ktorého: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.