Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: Ing. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K. - E., na ul. H. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Jesennej č. 8, proti žalovanej: L. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K. - E., na ul. H. č. XX, právne zastúpenej PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 13, IČO: 36 492 086, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.06.2022 č.k. -98, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, kat. úz. E. ako parcely č. XXX - záhrada o výmere 599 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 390 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, stavby rodinného domu súpisné č. XX na parcele XXX/X a stavby garáže na parcele č. XXX/X. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, kat. úz. E. ako parcely č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 643 m2, č. XXX - záhrada o výmere 1066 m2 a stavby rodinného domu, súpisné č. XX na parcele č. XXX.

3. Žaloba o určenie vlastníckeho práva predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka má svoj základ v ust. , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.

4. Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

5. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou novovytvorenej parcely č. XXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2 a parcely č. XXX/X - záhrada o výmere 96 m2, vytvorených geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 22.09.2020.

6. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, oprávnenosť držby a dobromyseľnosť vydržateľa a vydržacia doba. Tieto sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne

- ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju, požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.

7. V prejednávanej veci žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie podmienok pre vydržanie. V prvom rade nepreukázala samotnú držbu sporných nehnuteľností. Ako vyplynulo z rozsudku vydaného vo veci , tak pôvodne sa jednalo o jeden pozemok vo vlastníctve starých rodičov žalobkyne, ktorý bol rozdelený a približne polovica prevedená na rodičov žalobkyne. Existencia plota, prípadne viditeľnej hranice medzi pozemkami, nebola pre príbuzných dôležitá, keďže títo mali dobré vzťahy. V danom prípade teda nie je zrejmé, akým spôsobom mala žalobkyňa, prípadne jej právni predchodcovia, spornú časť pozemku užívať. Tu je potrebné dodať, že na jednej strane žalobkyňa a svedok K. Z., brat žalobkyne, tvrdili, že záhrada za domom sa užívala rovnobežne s hranicou severného suseda, na strane druhej však žalobkyňa nemala žiadne námietky, keď právny predchodca žalovanej staval plot, ktorý nebol rovnobežný s hornou hranicou a nakoniec pri tom aj sama pomáhala, keď dávala pletivo. Uvedené teda vylučuje držbu sporných nehnuteľnosti.

8. Ak by sa aj pripustila držba nehnuteľnosti tak žalobkyňa by nebola dobromyseľná, keďže svoj vstup odvodzovala od titulov a to rozhodnutia o dedičstve z roku 1991, sp. zn. D 1462/91- 89/92 (1/4 - ina), darovacej zmluvy I. (1/2 -ica) a kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX - XX/XX (1/4 -ina). Žalobkyňa teda celú nehnuteľnosť nadobudla v roku 2004 a teda týmto momentom by mohla vstúpiť do oprávnenej držby. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, tak z geometrického plánu č. XXX/XX, ktorý bol vyhotovený k dodatku k notárskej zápisnici, je zrejmé, že hranica medzi nehnuteľnosťami strán sporu nejde rovnobežne s parcelou č. XXX. Je nepochybné, že tento geometrický plán mala žalobkyňa k dispozícii. Žalobkyňa si už pred nadobudnutím celej nehnuteľnosti musela byť vedomá, že hranica medzi nehnuteľnosťami nejde rovnobežne s parcelou č. XXX a teda nemohla vstúpiť do oprávnenej držby. Pokiaľ ide o časť pozemku, na ktorej sa nachádza garáž, tak z uvedeného geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že garáž nemá mať stenu s letnou kuchynkou a medzi garážou a letnou kuchynkou má byť priestor. Rovnako z tohto geometrického plánu je zrejmé, že hranica nevedie smerom z ulice k letnej kuchynke. Žalobkyňa teda nemohla byť dobromyseľná pri nadobudnutí celej nehnuteľnosti v roku 2004 a nemohla vstúpiť do oprávnenej držby. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

9. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej právni predchodcovia nadobudli sporné nehnuteľnosti vydržaním, tak žaloba je nedôvodná, keďže v takom prípade mala žalovať, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

10. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienky vydržania a to oprávnenosť držby, a preto žalobu zamietol.

11. Výrok o trovách odôvodnil ust.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a v konaní došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Žalobkyňa v konaní dostatočným spôsobom preukázala skutočnosť, že z jej strany a zo strany jej právnych predchodcov došlo k držbe sporných nehnuteľností. Zo strany prvoinštančného súdu nebolo správne poukazovať a vychádzať z geometrického plánu č. XXX/XX, pretože tento bol vypracovaný výlučne na účel zamerania garáže, pričom sa žiadnymi inými skutočnosťami nezaoberal. Uvedené je zrejmé aj z toho, že geometrický plán č. XXX/XX nezohľadňuje realitu, nakoľko medzi stavbou garáže a stavbou letnej kuchyne (teraz) na pozemku žalovaného sa žiadna medzera v skutočnosti nenachádza.

13. Žalobkyňa nemala dôvod žalobou sa domáhať určenia, že sporné pozemky patria do dedičstva po jej právnych predchodcoch, pretože žalobkyňa je ich právnou nástupkyňou, ktorá užíva predmetné pozemky v rovnakom rozsahu ako ich po desaťročia užívali jej právni predchodcovia, v dôsledku čoho si započítala vydržaciu dobu, po ktorú oprávnene a dobromyseľne držali pozemky jej právni predchodcovia. Žalobkyňa splnila všetky podmienky vydržania. Žalobkyňa je spôsobilým subjektom vydržania, pozemky sú spôsobilým predmetom vydržania, žalobkyňa držala predmetné pozemky oprávnene, pričom bola dobromyseľná v tom, že jej patria po omnoho dlhšiu než zákonom stanovenú dobu 10 rokov.

14. S predmetnými pozemkami rodina žalobkyne od nepamäti nakladala ako so svojimi vlastnými v rozsahu užívacej hranice - faktického stavu, ktorý nikdy nemali dôvod spochybňovať. Žalobkyňa, ani jej právni predchodcovia nemali pochybnosti o svojom vlastníckom práve k pozemkom a v nepretržitej držbe ich od nadobudnutia nikto nerušil. V prejednávanej veci sa pri porovnaní výmerov žalobkyňou vlastnených pozemkov (599 m2 + 390 m2 + 20 m2) a novovytvorených pozemkov (96 m2 a 21 m2) jedná o naozaj nízku výmeru, pri ktorej nebol zo strany žalobkyne dôvod k akejkoľvek (nieto ešte zvýšenej) ostražitosti, pretože bola presvedčená, že nadobudla sporné pozemky tak ako ich užívali jej právni predchodcovia a v zásade aj ona sama po celý život. Bez povšimnutia zo strany prvoinštančného súdu zostala taktiež skutočnosť, že žalovaná, resp. jej právni predchodcovia, ako vlastník sporných pozemkov si ani neuvedomila, že žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia držia (užívajú) časti jej pozemkov, teda tých, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu zosúladenia právneho a užívacieho stavu. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že zo strany žalobkyne sa jednalo o objektívne ospravedlniteľný omyl, avšak táto skutočnosť bola prehliadnutá a v konaní sa jej pozornosť nevenovala. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držby zohráva úlohu aj tvar a umiestnenie pozemku, oplotenie pozemku a rozsah užívania právnymi predchodcami. Prvoinštančný súd všetky tieto jednotlivé súvislosti neposudzoval a pristúpil len ku konštatovaniu, že žalobkyňa nepreukázala držbu pozemkov a že jej dobromyseľnosť nie je daná v dôsledku geometrického plánu č. XXX/XX, ktorý zameral garáž, čo zo žalobkyne zjavne automaticky urobilo nedobromyseľného držiteľa. Takýto postup prvoinštančného súdu v napadnutom rozsudku je však nesprávny, povrchný, nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý, a teda porušujúci právo žalobkyne na spravodlivý proces.

15. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej možnosť vydržania je právne upravená v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva

držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je zreteľ na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby. V zmysle ust. a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí.

19. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

20. Vydržanie patrí ku všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.

21. Držba teda predstavuje faktické panstvo nad vecou, naproti tomu vlastníctvo je definované ako právne panstvo nad vecou.

22. Ani skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej postavili oplotenie vo vnútri parciel č. XXX a č. XXX, zapísaných na LV č. XX, kat. úz. E. ako vlastníctvo žalovanej neznamená, že postavením tohto oplotenia sa žalovaná, resp. jej právni predchodcovia zriekli vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti označených ako parcely č. XXX a č. XXX, ktorým podľa geometrického plánu vyhotoveného dňa 22.09.2020 majú zodpovedať parcely č. XXX/X o výmere 21 m2 a č. XXX/X o výmere 96 m2. Na strane druhej len vybudovanie oplotenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej nemohlo vyvolať u žalobkyne presvedčenie o tom, že táto časť nehnuteľnosti jej vlastníckym právom patrí. Na vyvolanie takéhoto presvedčenia musel existovať právny dôvod, hoci aj domnelý, svedčiaci o poctivosti nadobudnutia. Existencia takéhoto právneho dôvodu, čo i len domnelého, svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia, vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam preukázaná nebola. Žalobkyňa na základe nadobúdacích titulov, ktorými boli rozhodnutie o dedičstve, darovacia zmluva a kúpna zmluva, nadobudla do svojho výlučného vlastníctva konkrétne nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV č. XX, kat. úz. E..

23. Ešte predtým ako sa žalobkyňa v roku 2004 stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XX, kat. úz. E., jej bolo známe z geometrického plánu č. XXX/XX ako podielovej spoluvlastníčke, že hranica medzi pozemkami nejde rovnobežne s nehnuteľnosťou označenou ako parcela č. XXX. Rovnako z tohto geometrického plánu je zrejmé, že stavba garáže na parcele č. XXX/X nemá mať stenu s letnou kuchynkou a medzi garážou a letnou kuchynkou má byť priestor. Taktiež z uvedeného geometrického plánu vyplýva, že hranica medzi parcelami žalobkyne a žalovanej prebieha po priamke a

nie smerom k letnej kuchynke postavenej na parcele č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Už tieto okolnosti museli u žalobkyne vyvolať dôvodné pochybnosti o rozsahu ňou nadobudnutých vlastníckych práv. Žalobkyni pritom nič nebránilo dať si v teréne overiť hranice ňou nadobudnutých nehnuteľností. Pokiaľ tak neurobila, nie je možné ju považovať za osobu postupujúcu s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej vyžadovať.

24. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, podľa ktorej výmera novovytvorených pozemkov v porovnaní s výmerou žalobkyňou vlastnených pozemkov je nízka. Celková výmera pozemkov vo vlastníctve žalobkyne predstavuje 1009 m2 (599 m2 + 390 m2 + 20 m2). Výmera časti pozemkov vo vlastníctve žalovanej, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva žalobkyňa, je 117 m2 (96 m2 + 21 m2), teda viac ako 10 % z výmery pozemkov vlastníckym právom patriacim žalobkyni, čo rozhodne nemožno považovať za nepatrné.

25. Keďže zo strany žalobkyne nebol preukázaný právny dôvod hoci aj putatívny, ktorý u žalobkyne mohol vyvolať, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, presvedčenie o tom, že jej vlastníckym právom patrí i časť nehnuteľnosti, u ktorej je v súčasnosti ako vlastníčka zapísaná žalovaná, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu zamietol.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. Zároveň žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. v spojení s ust. s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (, ).

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).