Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9P-138-2011.pdf
PDF · 130.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/138/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého Y. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Ž., J.. M. Č.. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky O. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko Ž., J.. M. Č.. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky a otca L. P. X. - M., nar. X. XX. XXXX, trvalé bydlisko S. H., A. P., Q. L.. D. X, občana Talianskej republiky, t. č. na neznámom mieste, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina dňa 14. 10. 2013 takto
rozhodol:
Súd maloletého Y. Š., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky O. Š., nar. XX. XX. XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec L. P. X., nar. X. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého Y. Š. od 1. 12. 2011 sumou 280 (dvestoosemdesiat ) EUR mesačne, od 1. 1. 2012 sumou 280 (dvestoosemdesiat ) EUR mesačne a od 1. 1. 2013 sumou 320 (tristodvadsať) EUR mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého Y. Š. za obdobie 1. 11. 2011 do 30. 9. 2013 vo výške 4 330 (štyritisíctristotridsať) EUR je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 200 (dvesto) EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Matka maloletého dieťaťa n e p o ž i a d a l a súd, aby upravil s t y k otca s maloletým dieťaťom.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 16.11.2011, doručeným súdu dňa 18.11.2011, sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na jeho výživu po 400 EUR mesačne od 1. 12. 2011.
Súd vykonal konanie v neprítomnosti otca, pretože uznesením zo dňa 28. 8. 2013 rozhodol o tom, že sa písomnosti určené otcovi, budú ukladať uložením v súdnom spise - v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
Súd otcovi doručoval súdne písomnosti, najmä predvolania na pojednávanie. Tieto predvolania sa mu nepodarilo doručiť, nepodarilo sa ani zistiť inú ďalšiu adresu, okrem tej, ktorú uviedol súd v dožiadaní, kde by mu mohli byť písomnosti doručované. Na tejto adrese však otec písomnosti nepreberal. Otec je talianskym štátnym občanom, aj doručovanie prostredníctvom príslušného talianskeho súdu podľa posledného trvalého bydliska otcovi bolo neúspešné. Preto súd aj v záujme maloletého dieťaťa postupoval v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 OSP.
Ďalšie pokusy o zistenie aktuálneho pobytu otca, jeho opakované (a s veľkou pravdepodobnosťou) neúspešné predvolávanie na pojednávanie, časová náročnosť prekladov písomností, by bolo v rozpore so základným účelom konania - čo najskoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Preto súd aj pri tomto procesnom postupe, mal na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Otec o konaní v Slovenskej republike vedel a okrem jedného výsluchu v Talianskej republike, zostal pasívny a súdu ani neoznámil súčasný pobyt, kde by preberal písomnosti. Preto podľa názoru súdu, v tomto prípade nemožno postup súdu posúdiť ako denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti) a odopretie prístupu k súdu.
Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že otcom maloletého Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, je L. P. X., nar. X.XX.XXXX, občan Talianskej republiky. Otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Naposledy bola s otcom dieťaťa v auguste 2012 na Slovensku. Jeho súčasný pobyt jej nie je známy, s otcom nie je v žiadnom styku.
S otcom dieťaťa boli dohodnutí na tom, že otec bude platiť výživné vo výške 400 EUR mesačne.
Otec však, napriek dohode, platil výživné nepravidelne, a to nasledovne: v novembri 2011 zaplatil 800 EUR, v decembri 2011 výživné nezaplatil, od januára 2012 do marca 2012 nezaplatil nič, apríl 2012 zaplatil 300 EUR, v máji 2012 zaplatil 300 EUR, v júni 2012 nezaplatil výživné, v júli 2012 zaplatil sumu 300 EUR, v auguste až v septembri nezaplatil výživné, v októbri zaplatil sumu 150 EUR, v novembri zaplatil sumu 180 EUR, v decembri 2012 výživné nezaplatil, v januári 2013 výživné nezaplatil, vo februári a v marci zaplatil po 200 EUR. Spolu zaplatil sumu 2430 EUR. Iné výživné nezaplatil ani dieťaťu nič nekúpil.
Matka vo výpovedi ďalej uviedla, že jej zdravotný stav je dobrý. Má strednú školu chemickú bez maturity, v tejto oblasti nepracovala. V novembri 2011 až do októbra 2012 bola na rodičovskej dovolenke a poberala asi 170 EUR a prídavok na dieťa. Iný príjem nemala. Od novembra 2012 do apríla 2013 bola evidovaná na úrade práce, nepoberala podporu v nezamestnanosti a nepoberala ani sociálnu dávku. Od mája 2013 sa zamestnala ako operátorka výroby s čistým mesačným príjmom 450 EUR. Iný príjem nemá. Majetok nemá, ani inú vyživovaciu povinnosť.
V roku 2011 bývala u matky v 2-izbovom byte, býva tam doteraz. Matke prispieva na bývanie v sume 200 EUR. Takto jej prispievala od začiatku, ako sa k nej nasťahovala.
Jej osobné výdavky od roku 2011 až do súčasnosti sa v podstate nezmenili a sú nasledovné: mesačne na stravu vynaloží 100 až 150 EUR, na oblečenie nič, na hygienické a iné základné potreby 50 EUR (šampóny, špirála, sprchové gély, pleťová voda, telové mlieko). Za bývanie platí matke 200 EUR, platí si životnú poistku štvrťročne vo výške 55 EUR, na telefón 10 EUR na tri mesiace. Iné osobné výdavky nemá.
Výdavky spojené s výchovou a výživou dieťaťa: mesačne zaplatí za stravu 200 EUR (zelenina, mäso, jogurty, sladkosti), táto suma sa v podstate nemení od r. 2011, za oblečenie 100 EUR (kupuje mu niekoľko teplákov do škôlky, tenisiek, spodné prádlo, pyžamo). Tepláky kupuje asi každý mesiac, v škôlke zničil už dvoje tenisiek. Na hygienické a iné základné potreby vynaloží 50 EUR, životné poistenie
45 EUR štvrťročne. Iné výdavky, spojené s výchovou a výživou dieťaťa nemá. Takže spolu na dieťa vynaloží mesačne asi 360 EUR.
Keď je dieťa dlhšie v kolektíve, tak kašle, je choré asi 10 - krát do roka. Mesačne vynaloží na lieky v tejto súvislosti asi 20 EUR.
Syn chodí do škôlky od septembra 2012. Za škôlku platí 17 EUR, za stravu 25 EUR. Iné výdavky s výchovou a výživou maloletého dieťaťa nemá.
V súčasnosti je otec dieťaťa asi nezamestnaný. Predtým pracoval v novinovom stánku u rodičov - pred 7 rokmi. Nevie, dokedy tam pracoval, nechodila ho kontrolovať. Nezamestnaný je asi rok. Nevie, aký má otec majetok.
I keď má výdavky na dieťa v celkovej sume 360 EUR mesačne, žiadala určiť výživné vo výške 400 EUR mesačne, pričom rozdiel v sume 40 EUR by maloletému synovi odkladala.
Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky vyjadril dňa 23.04.2012, kedy príslušný taliansky súd, keďže otec je talianskym štátnym občanom, vykonal dožiadanie výsluchom otca a doručením mu príslušných súdnych písomností.
Otec vo výsluchu pred talianskym súdom uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, pretože je momentálne nezamestnaný, nachádza sa v ťažkej ekonomickej situácii. Iba s veľkým úsilím by mohol mesačne platiť sumu 150 EUR. Žije spolu s ďalším svojím synom G. X., ktorému zabezpečuje každodennú starostlivosť. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, momentálne zabezpečuje zrušenie firmy s elektrickými zariadeniami z dôvodu nedostatku práce, firma je zastavená už 10 rokov. Potvrdenie o nezamestnaní preukázal doložením príslušnej dokumentácie. Snaží sa ísť ďalej za pomoci svojich rodičov vzhľadom na ekonomickú krízu. Nemá viac čo dodať, je mu ľúto, že syn nemá jeho priezvisko. Súhlasil, aby súd rozhodol na základe písomného dokazovania a prehlásenia vykonaného počas dožiadania. Uviedol, že je pre neho nemožné zúčastniť sa pojednávania.
Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že súhlasí, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 400 EUR.
Súd na pojednávaní vykonal aj listinné dôkazy preukazujúce predovšetkým príjmy, schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, príjmy a výdavky matky, jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.
Z dokumentácie predloženej otcom, preloženej do slovenského jazyka (č. l. 72 - 85), vyplýva, že otec vykonával do 13. 7. 2011 pracovnú činnosť ako čašník. Od 1. 12. 2011 je nezamestnaný, teda je bez práce alebo jeho pracovná činnosť nepresahuje ročný príjem minimálnej mzdy. Z potvrdení vyplýva, aké zamestnania mal otec v rozhodnom období, resp. že je nezamestnaný. Celkový príjem rodiny (otec, jeho manželka a syn) je 989 EUR mesačne. Matke zaslal na maloleté dieťa nasledovné sumy: 11/2011 sumu 150 EUR, 01/2012 sumu 150 EUR, 04/2012 sumu 300 EUR.
Z matkou predložených písomností (č. l. 125 - 134, č. l. ) si súd urobil obraz jednak o jej mesačných výdavkoch, jednak mesačných výdavkoch na maloleté dieťa.
Z rodného listu (č. l. 9) z vyplýva, že otcom maloletého Y.X. Š. je L. P. X..
Z potvrdení ÚPSVaR Žilina (č. l. 121 - 123, č. l. 172) vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa za rok 2011 v sume 22,01 EUR mesačne, za rok 2012 v sume 22,54 EUR mesačne a za rok 2013 v sume 23,10 EUR mesačne.
Matka mala v spoločnosti MANPOWER SLOVENSKO, s.r.o., uzavretú dohodu o vykonaní práce od 24. 9. 2012 do 31. 12. 2012 s čistou mesačnou priemernou mzdou za obdobie od 09/2012 do 12/2012 v sume 0,- EUR. Dohodu o vykonaní práce mala podpísanú v období od 6. 9. 2012 do 31. 12. 2012 aj so spoločnosťou INDEX NOSLUŠ, s.r.o., s čistou mzdou za uvedené obdobie v sume 49,35 EUR.
Zo správ ÚPSVaR Žilina (č. l. 139 - 141, č. l. 167 - 168) vyplýva, že matka v období od 1. 1. 2011 do dňa podania správ 04/2013 a 07/2013 nepoberala dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie aj v období od 22. 11. 2011 do 24. 6. 2012 a vyradená z dôvodu nespolupráce. Nepoberala dávku v nezamestnanosti, nemocenské dávky, ani úrazové dávky, nenachádza sa v evidencii dôchodcov.
V období od 7. 11. 2012 do 25. 3. 2013 a od 3. 5. 2013 do 26. 5. 2013 bola matka vyradená z evidencie úradu práce z dôvodu vzniku pracovného pomeru (č. l. 170).
Z pracovnej zmluvy zo dňa 24. 5. 2013 vyplýva, že matka uzatvorila pracovný pomer so spoločnosťou HYUNDAM Slovakia, s.r.o., na dobu určitú do 26. 11. 2013 so skúšobnou dobou 3 mesiace, nástupnou mzdou 448,79 EUR brutto a po uplynutí skúšobnej doby v sume 497,91 EUR brutto a mesačný bonus 50 EUR brutto.
Z internetového zdroja www.euroinfo.gov.sk <http://www.euroinfo.gov.sk> (spravovaný Informačným centrom Úradu vlády SR) vyplýva, že priemerná mzda v Talianskej republike je cca 1 600 EUR. Minimálna mzda stanovená nie je, pracovný čas je maximálne 48 hodín týždenne, zvyčajne 36 - 40 hodín, s priemernou mzdou za hodinu 16 EUR (zdroj: www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>) - po prerátaní vychádza viac ako priemerná cca 1 800 EUR.
____
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
____
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky maloletého dieťaťa, kolíznej opatrovníčky a prečítaním a oboznámením obsahu listín, obsiahnutých v spise.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Keďže výživné na maloleté dieťa predstavuje opakujúce sa dávky, súd v súlade s ustanovením § 154 ods. 2 OSP mohol uložiť povinnému povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
Otcom maloletého dieťaťa je L. P. X.. Jeho otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, čo vyplýva z príslušného rodného listu.
Z výpovede matky vyplynulo, že otec prispieva na výživu maloletého nepravidelne, naposledy v marci 2013. Žije v Talianskej republike. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná od mája 2013 s čistým mesačným príjmom 450 EUR. Mesačné náklady na maloletého predstavujú podľa jej vyjadrenia 360
EUR. Matka poberá prídavok na dieťa 23,10 EUR. Iný príjem nemá. S výchovou a výživou maloletého dieťaťa jej pomáha matka, u ktorej aj s maloletým býva.
Otec bol od 1. 12. 2011 nezamestnaný. Z oficiálnych internetových zdrojov súd zistil, že v Talianskej republike nie je určená minimálna mzda a priemerná mesačná mzda predstavuje cca 1 600 EUR.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,
· schopnosti, možnosti a majetkových pomery rodičov,
· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne
· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.
Matka vo výpovedi uviedla výdavky, ktoré sú spojené s výživou a výživou maloletého dieťaťa. Celkové výdavky vyčíslila na sumu 360 EUR mesačne. Matka niektoré výdavky na dieťa nepreukázala - napríklad výdavky 20 EUR za lieky mesačne, iné výdavky - napr. strava, oblečenie, hygienické potreby považoval súd, vzhľadom na vek a dobrý zdravotný stav dieťaťa, za premrštené. Preto súd ustálil náklady spojené s výchovou a výživou dieťaťa (s využitím vlastných praktických životných poznatkov a z praktickej rozhodovacej činnosti v obdobných prípadoch) nasledovne: mesačné výdavky na stravu 150 EUR, oblečenie 50 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 EUR, životné poistenie 15 EUR, náklady na bežné ochorenia 10 EUR mesačne, poplatok za škôlku 17 EUR, teda spolu cca 280 EUR.
Súd poukazuje aj na to, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Rodinné prídavky na maloleté dieťa sú štátne dávky určené výlučne deťom, preto ich súd nezahrnul do príjmov matky.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa za celé rozhodné obdobie, za ktoré určoval výživné.
Súd mal na zreteli, pri rozhodovaní o návrhu matky, predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa
- jeho biologické, psychologické a sociálne potreby a stabilitu výchovného prostredia.
Príjem matky predstavuje mesačne cca 450 EUR a v rovnakú sumu predstavujú aj jej osobné výdavky, vrátane výdavkov spojených s bývaním. Finančne jej pomáha s výchovou a výživou dieťaťa jej matka.
Súd (predovšetkým v dôsledku pasivity a nezáujmu otca) nemal presnú predstavu o jeho príjme a majetkových pomeroch, schopnostiach a možnostiach. Skutočnosti uvádzané vo výsluchu neboli verifikované inými dôkazmi, naviac, sú už neaktuálne.
Preto súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca - z priemernej mzdy v Talianskej republike, ktorá je podstatne vyššia ako na Slovensku.
Súd preto vychádzal (napriek tomu, že otec by mal byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie) z princípu potencionality príjmov v rozsahu minimálne 1 600 EUR. Práve tento inštitút výrazne chráni oprávnené osoby (maloleté deti) tým, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (aktuálne), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že otec príjem mal a mal aj vlastnú firmu. Otec teda má schopnosti pracovať (podnikať) a dosahovať taký príjem, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť..
Súčasne mal však na zreteli aj to, aby určenie výšky vyživovacej povinnosti otca, existenčne (sociálne) neohrozilo tak, že by nebol schopný, v čo najkratšom čase, obnoviť svoj finančný príjem. Ani súčasný (nepriaznivý) stav na trhu práce v Európskej únii, nezbavuje otca, riadne a včas plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Pri takýchto úvahách súdom súd poukazuje najmä na to, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň otca je celkom zjavne vyššia, ako životná úroveň matky (pri porovnaní životných podmienok v Talianskej republike a na Slovensku).
Súd na základe vykonaného dokazovania určil výšku výživného otca na maloleté dieťa, a to nasledovne:
· od 1. 12. 2011 do 31. 12. 2011 v sume 280 EUR,
· od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 v sume 300 (tristo) EUR,
· od 1. 1. 2013 v sume 320 EUR mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa - diferencovane - zohľadňujúc fyzický a psychický vývoj dieťaťa a rast životných nákladov, spojených s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.
Aj keď sa na prvý pohľad môže javiť výška výživného ako vysoká (so zreteľom na pomery na Slovensku), v skutočnosti, po zohľadnení všetkých relevantných skutočností, zodpovedá podľa názoru súdu, zákonným kritériám, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Súd poukazuje predovšetkým na nasledovné skutočnosti:
· matka sa celkom sama stará o dieťa (otec je trvalo v Talianskej republike),
· otec si inak ako finančne zákonnú vyživovaciu povinnosť neplní,
· matke zaslal aj sumu 800 EUR, teda zaiste disponuje určitými finančnými prostriedkami,
· matka nemá možnosť časť povinností preniesť na otca (napríklad dočasná osobná starostlivosť o dieťa),
· potencionálny príjem otca je nepomerne vyšší, ako priemerný príjem na Slovensku,
· dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca.
Súd neurčil výživné pre maloleté dieťa vo výške 400 EUR tak, ako to žiadala matka a kolízna opatrovníčka. Aj keď súd nevyhovel návrhu matky a kolíznej opatrovníčky v celom rozsahu, nerozhodol o tom osobitným výrokom, pretože predmetom pojednávania bolo konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhla matka, takúto úpravu navrhla aj kolízna opatrovníčka. Otec žije v Taliansku a matka sa aj doteraz osobne stará o maloleté dieťa, pričom týmto rozhodnutím bude zabezpečená stabilita a kontinuita výchovného prostredia.
Keďže súd určil výživné pre maloleté dieťa od 1. 12. 2011 do 30. 9. 2013 mal otec zaplatiť na výživnom:
· za december 2011 - 280 EUR,
· za január až december 2012 (12 mesiacov krát 300 EUR) - spolu 3 600 EUR,
· za január až september 2013 (9 mesiacov krát 320 EUR) - spolu 2 880 EUR,
teda spolu za obdobie od 1. 12. 2011 do 30. 9. 2013 sumu 6 760 EUR.
Otec v uvedenom období zaplatil výživné v celkovej výške 2 430 EUR (podľa výpovede matky).
Celkový dlh otca na výživnom pre maloleté dieťa za obdobie od 1. 12. 2011 do 30. 9. 2013 je 4 330 EUR (6 760 EUR mínus 2430 EUR)
Súd povolil nedoplatok na výživnom vo výške 4 330 EUR splácať po 200 EUR mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Rovnako zohľadnil pri tomto rozhodovaní príjmy a majetkové pomery otca a matky.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne
· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný.
Predbežne vykonateľný je výrok o určení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku určenia výživného od 1. 12. 2011, a to bez obmedzenia.
Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo zo zákona.
Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom súd modifikoval v súlade s ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj bežné výživné od doručenia rozsudku), že otcovi maloletého dieťaťa povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 200 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.