Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2S-24-2013.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Subarea
2S/24/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Mgr. C. T., bytom A. X, R., proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, Pozemkový a lesný odbor (bývalý Obvodný pozemkový úrad v Poprade), Partizánska 690/87, Poprad, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý v konaní vedenom na Okresnom úrade Poprad, Pozemkový a lesný odbor (bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Poprade) konať a vydať rozhodnutie vo veci reštitučného nároku navrhovateľa uplatneného žiadosťou zo dňa 15. novembra 2004 v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30. apríla 2013 postúpeným tunajšiemu súdu Okresným súdom Poprad dňa 27. mája 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť bezodkladne, resp. v lehote danej § 250t ods. 3 O.s.p. a uhradiť trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca prijal dňa 15.11.2004 jeho žiadosť o prinavrátenie vlastníctva k pozemkom č. 1696/2004. Rozhodnutím č. 2010/469/2397-RV zo dňa 14.09.2010 doručeným navrhovateľovi dňa 29.11.2010 jeho žiadosť zamietol. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Sp/1/2011-23 zo dňa 13.12.2011 rozhodnutie odporcu na základe podaného odvolania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca však k dnešnému dňu nerozhodol. Poukázal na to, že odporca od 15.11.2004, teda osem a pol roka, neoznámil navrhovateľovi predĺženie lehoty, ignoruje jeho opakované upozornenia, že porušuje Ústavu SR, dotknuté zákony a zväčšuje škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Namietal, že odporca vykonal počas šiestich rokov iba desať bežných úkonov, po vydaní rozsudku šesť úkonov, no napriek povinnosti uloženej v predmetnom rozsudku doposiaľ nerozhodol. Následne uviedol časovo chronologicky zoradený zoznam úkonov odporcu.
Navrhovateľ na výzvu súdu zo dňa 24.06.2013 doplnil svoje podanie predložením požadovaných písomností, na ktoré poukazoval vo svojom návrhu na vyslovenie povinnosti správnemu orgánu konať a rozhodnúť.
Na výzvu súdu zo dňa 24.06.2013 reagoval odporca vyjadrením k návrhu zo dňa 11.07.2013, v ktorom uviedol, že dňa 15.11.2004 prijal žiadosť navrhovateľa o prinavrátenie vlastníctva. Po získaní dokladov vydal rozhodnutie o nepriznaní práva ani náhrady podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov. Voči rozhodnutiu správneho orgánu podal navrhovateľ opravný prostriedok. Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu v Poprade ako nepreskúmateľné a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach správnemu orgánu vyčítal, že z jeho strany bolo nedostatočne vykonané dokazovanie ohľadom poskytnutia náhrady za časť vyvlastnenej nehnuteľnosti formou náhradného pozemku. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo v spise chýbajúce vyvlastňovacie rozhodnutie č. 1051/1968-1. Rozhodnutie č. Výst. 1051/1968-1 bolo doložené účastníkom konania dňa 25.08.2012. Správny orgán podľa vyjadrenia Krajského súdu v Košiciach zisťoval, či bol poskytnutý náhradný pozemok. V januári 2013 pracovníčka odporcu, ktorá rozhodovala vo veci, požiadala o pridelenie spisu inému zamestnancovi z dôvodov vyhrážok navrhovateľa trestným stíhaním. Po pridelení spisu inému pracovníkovi odporcu bol potrebný čas na preštudovanie spisu a získanie chýbajúcich dokladov. Podľa vyjadrenia odporcu by bolo vo veci rozhodnuté v najbližšej dobe. Z časového hľadiska ide o náročné konanie z dôvodu zhromažďovania dokladov potrebných pre rozhodnutie.
Na základe týchto skutočností preto žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako nadriadený správny orgán odporcu podľa § 250t ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v písomnom stanovisko zo dňa 30.09.2013 uviedlo, že pri reštitučných nárokoch ide o značne rozsiahlu agendu, ktorá je zložitá a časovo náročná. Vzhľadom na celkový počet zamestnancov vybavujúcich reštitúcie, nie je ani objektívne možné rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote tak, ako to ustanovuje správny poriadok. Nejde teda o svojvôľu správneho orgánu či jednotlivých pracovníkov, ale táto nepriaznivá situácia týkajúca sa vybavovania reštitúcií je spôsobená vážnymi a objektívnymi dlhotrvajúcimi dôvodmi.
Nadriadený orgán si uvedomuje, že štát má jednotlivcovi garantovať ochranu jeho práv, pričom nevyhnutným atribútom takejto ochrany je aj jej včasnosť a že z hľadiska postavenia jednotlivca nie je v zásade významné, aké príčiny viedli k stavu, keď o jeho veci nie je rozhodnuté dostatočne rýchlo. Na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/1/2011-23 zo dňa 03.12.2011 je úlohou odporcu doplniť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k objektívnemu zisteniu skutkového stavu veci, tieto následne vyhodnotiť jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a vydať rozhodnutie, ktoré je potrebné náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1986 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). Podľa informácií z administratívneho spisu bol spis tohto roku pridelený inému zamestnancovi z dôvodu žiadosti predošlého zamestnanca, ktorý sa musí najskôr s prípadom oboznámiť, vykonať prípadné dokazovanie a následne spracovať podklady pre vydanie rozhodnutia.
Na základe uvedených skutočností preto nadriadený správny orgán žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Návrh v predmetnej veci smeruje k zabezpečeniu ochrany práv navrhovateľa proti nečinnosti orgánu verejnej správy súdom, a to podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Súd sa v konaní v zmysle uvedených ustanovení zameriava na ochranu navrhovateľa pred nečinnosťou orgánu verejnej správy v prípade, že tento nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, a teda je v konaní nečinný, pričom takéto tvrdenie musí byť obsahom podaného návrhu.
Pod nečinnosť možno chápať pasivitu správneho orgánu v prejednávanej veci, ak táto nie je zapríčinená žiadnou zákonnou alebo faktickou prekážkou, no napriek tomu orgán verejnej moci nekoná. Nečinnosťou môže byť opomenutie predpísaných úkonov, zbytočné prieťahy, absencia akýchkoľvek úkonov, tvrdenie nedostatku právomoci orgánom verejnej moci alebo vybavenie veci listom, záznamom a pod. namiesto rozhodnutia veci. Nečinnosť, ktorá je postupom, sa však predovšetkým prejavuje v nedodržaní procesných lehôt ustanovených administratívnymi procesnými normami pre konkrétnu vec, pričom tieto sa môžu predĺžiť za súčasného vyrozumenia účastníka, ktoré je poriadkovej povahy, a preto nemá rozhodujúci vplyv na nečinnosť orgánu verejnej moci.
V danom správnom konaní postupoval odporca podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom).
Podľa § 5 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa § 5 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
Ako to vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžnč 1/2011 súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.
Ustanovenie § 250t ods. 1 O.s.p. posledná veta zakotvuje povinnosť navrhovateľa, pred tým ako sa obráti na súd, vyčerpať všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Právna úprava obsiahnutá v O.s.p. však už bližšie nešpecifikuje prostriedok, ktorý má navrhovateľ využiť, aby jeho návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy bol na súde akceptovaný. Postup súdu, ktorý by zamietol doručený návrh ako neprípustný a predčasne podaný z dôvodu, že neboli vyčerpané všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis je preto absolútne formalistický a v konečnom dôsledku by nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale dokonca by sa ním zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že nestačí, aby sťažovateľ mal prostriedky nápravy, ale tento musí byť aj efektívny. Odmietnutie žaloby podľa § 250t O.s.p. len z tohto dôvodu, že sťažovateľ nevyužil všetky dostupné prostriedky, nemôže byť preto považované za adekvátnu súdnu ochranu. Aj vo svetle týchto skutočností posúdil súd návrh navrhovateľa za prípustný.
Preskúmaním administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 15.11.2004 uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva po pôvodnej vlastníčke K. T., rod. R., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., svojej matke, podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Reštitučným titulom pre uplatnenie jeho nároku bol titul uvedený v § 3 ods. 1 písm. j) a m) zákona, teda uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a vyvlastnenie bez náhrady. Rozhodnutím zo dňa 14.09.2010 č. j. 2010/469/2397-RV odporca podľa § 5 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom rozhodol tak, že navrhovateľ nespĺňa podmienky citovaného zákona uvedeného v § 3 ods. 1 písm. j) a písm. m) a preto sa mu nepriznáva vlastníctvo ani náhrada za nehnuteľnosti v katastrálnom území M., pôvodne vedené v pozemno- knižnej vložke č. 2484, 2572 a 898 v rozsahu špecifikovanom v napadnutom rozhodnutí. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 30.12.2010 navrhovateľ opravný prostriedok, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu. Poukázal na to, že rozhodnutie vykazuje také vady, ktorých rozsah i charakter vytvárajú neplatný právny úkon. Uviedol, že rozhodnutie odporuje Ústave SR, ako aj základným pravidlám správneho konania i dotknutým zákonom, nerešpektuje zásadu materiálnej pravdy, je zavádzajúce a popiera i prijaté dokumenty, čím vylučuje uplatnenie konvalidácie a predstavuje absolútne neplatný právny úkon, pretože nerešpektuje a obchádza zákon i dobré mravy. Namietal nerešpektovanie zákonnej lehoty, ignorovanie zásady materiálnej pravdy, zavádzanie a uplatnený právny formalizmus. Poukázal aj na nesprávnu formuláciu poučenia v napadnutom rozhodnutí.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 5Sp/1/2011-23 zo dňa 13.12.2011 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu č. j. 2010/469/2397-RV a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie odporcu zrušil pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Odporcovi uložil v ďalšom konaní rešpektujúc základné zásady správneho konania doplniť dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k objektívnemu zisteniu skutkového stavu veci, tieto následne vyhodnotiť jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a vydať rozhodnutie, ktoré je potrebné náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 47 ods. 3 správneho poriadku. Týmto názorom konajúceho súdu bol správny orgán podľa § 250r O.s.p. viazaný.
Aj napriek tejto skutočnosti, odporca preukázateľne do dnešného dňa nové rozhodnutie vo veci reštitučného nároku navrhovateľa uplatneného žiadosťou zo dňa 15.11.2004 nevydal. Odporca dňa 10.08.2012, teda až po siedmych mesiacoch od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyzval navrhovateľa na predloženie vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 1051/1968- 1, ktorého absencia v administratívnom spise bola vytýkaná zo strany Krajského súdu v Košiciach. Navrhovateľ na výzvu odporcu reagoval podaním zo dňa 25.08.2012, ktorého prílohou bola aj kópia vyžiadaného rozhodnutia. Aj keď v danom prípade možno konštatovať, že odporca reagoval na každé podanie navrhovateľa a v konaní postupoval v úzkej súčinnosti s navrhovateľom ako s účastníkom konania, súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že v prebiehajúcom správnom konaní nemožno konštatovať existenciu takého závažného dôvodu v zmysle § 250t O.s.p., ktorý by objektívne bránil odporcovi konať a vo veci reštitučného nároku navrhovateľa rozhodnúť. Súd mal jednoznačne za preukázané, že odporca o žiadosti navrhovateľa zo dňa 15.11.2004 do dnešného dňa nerozhodol legitímnym spôsobom v zmysle § 5 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom v lehotách stanovených správnym
poriadkom, ktorý sa na dané konanie podľa výslovného znenia § 5 ods. 3 citovaného zákona vzťahuje. Námietku odporcu o pridelení spisu inému zamestnancovi a o čase potrebnom na nové preštudovanie spisu nepovažoval súd za opodstatnenú. Zamestnankyňa odporcu požiadala o pridelenie spisu inému zamestnancovi žiadosťou zo dňa 31.01.2013, od ktorého podľa názoru súdu uplynul dostatočne dlhý čas na dôkladné preštudovanie a oboznámenie sa s obsahom spisu. Aj z ustálenej judikatúry totiž možno odvodiť, že nesprávna organizácia práce, prípadne iné nedostatky v činnosti odporcu vedú k nečinnosti, ktorá spôsobí neprimerané prieťahy v konaní, čím jednoznačne dochádza k porušeniu základného práva fyzickej osoby na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou SR. Toto základné ľudské právo zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR je jedným z procesných princípov, ktoré majú garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a odstrániť stav neistoty. Odstránenie tohto stavu je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorému zodpovedá povinnosť súdov a iných štátnych orgánov verejnej správy konať spôsobom a v lehotách zakotvených v príslušných normách nášho právneho poriadku.
Súd preto zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, ako aj v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sa stotožnil s návrhom navrhovateľa. Z týchto dôvodov podľa § 250t ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením v zmysle príslušného ustanovenia § 250t ods. 5 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).