Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24S-42-2013.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Subarea
24S/42/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobu: ZIVEKOM s.r.o., Cesta na Štadión 10, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 44 590 733, zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Námestie L. Svobodu 1, 974 17 Banská Bystrica, IČO: 00 165 549 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 22.01.2013, ktorým zrušila ponukové konanie takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 04. marca 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 22.01.2013, ktorým táto zrušila ponukové konanie na prenájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu o výmere 245,39 m2, nachádzajúceho sa na 0. poschodí v budove so súp. č. XXXX, ležiaci na pozemku parc. č. 2590/7 zapísanej na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie B. B. a vrátil vec na ďalšie konanie.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je správnym orgánom v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nakoľko je jej zo zákona zverené rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, konkrétne v súvislosti so správou majetku štátu podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Podľa žalobcu aplikácia všeobecných právnych predpisov o správnom konaní nie je v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v súvislosti s ponukovým konaním vylúčená a nie je ani vylúčená preskúmateľnosť rozhodnutí súdom uskutočnených v tejto súvislosti.
Žalovaná nedodržala predpisy o správnom konaní a nedoručila žalobcovi rozhodnutie, nekonala s ním ako s účastníkom konania a rozhodnutie nemá náležitosti stanovené zákonom. Ďalej uviedol, že v zmysle § 250b O.s.p. žiada o poskytnutie právnej ochrany napriek tomu, že mu nebolo doručené rozhodnutie, pretože v zmysle platnej judikatúry je prípustné podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu, ako aj pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb, keďže takýto postup bol vylúčený práve v dôsledku porušenia zákona zo strany žalovanej.
Žalovaná 23.03.2012 so žalobcom ako víťazom ponukového konania uzatvorila nájomnú zmluvu k nebytovým priestorom vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalovanej. Vzhľadom na to, že na platnosť takejto zmluvy je podľa § 13 ods. 10 zákona o správe majetku štátu potrebný súhlas Ministerstva financií, žalovaná na výzvu žalobcu predložila zmluvu Ministerstvo financií Slovenskej republiky na udelenie súhlasu. Žalovaná žalobcovi oznámila, že takýto súhlas nedostala. Následne
žalovaná oznámila žalobcovi, že zrušila ponukové konanie a tiež aj rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu. Žalobcovi nezaslala rozhodnutie o zrušení ponukového konania. Žalobca od Ministerstva financií zistil, že toto neodmietlo udeliť súhlas, ale zmluvu vrátilo za účelom dopracovania.
Podľa žaloby vyššie uvedený proces je v rozpore so zákonom a porušuje práva žalobcu. Dôvodom nezákonnosti je, že neboli splnené náležitosti, ktoré zákon vyžaduje v súvislosti s rozhodnutím správneho orgánu. Ďalej, že rozhodnutie nemá oporu v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon o správe majetku štátu. Zákon takúto možnosť pozná len v § 8a ods. 2 písm. a), ktorý upravuje prevod vlastníckeho práva k prebytočnému majetku. Podľa žalobcu zákon o správe majetku štátu nedáva možnosť zrušiť ponukové konanie na nájom prebytočného majetku, a to ani v prípade, ak by si to výslovne správca majetku štátu vymienil. Keďže zákon zrušenie súťaže nepredpokladá a neupravuje, neboli splnené hmotnoprávne podmienky na zrušenie ponukového konania zverejneného v dennej tlači v súvislosti s nájmom nebytových priestorov. Poukázal na znenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zdôraznil, že ponukové konanie bolo zrušené až 10 mesiacov potom, ako bolo ukončené určením víťazného kandidáta. Preto ho už nebolo možné následne zrušiť. Žalobca zdôraznil, že takýmto postupom bol poškodený na svojich právach. Žalobca vynaložil nemalé množstvo peňažných prostriedkov na rozvoj podnikateľskej činnosti na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy, čím mu vznikla skutočná škoda, bol poškodený aj stratou ušlého zisku a negatívneho dopadu vzniknutej situácie na dobré meno žalobcu v obchodných kruhoch.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Žalovaná, ako správkyňa majetku štátu, nie je správnym orgánom v zmysle správneho poriadku. Zákon o správe majetku štátu nezveruje správcovi rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Nevydáva rozhodnutia v správnom konaní, ani iné rozhodnutia, ktoré by zakladali, menili alebo rušili oprávnenie alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutia štatutárneho orgánu správcu majetku štátu nemusia spĺňať náležitosti rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a nie je možné voči ním sa odvolať. V postupe uzatvárania nájomných zmlúv majú obidve zmluvné strany rovnaké postavenie. Žiadna zo strán zmluvy nie je druhej strane nadradená a prenajímateľ nemôže autoritatívne rozhodnúť o žiadnom práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti nájomcu. V celom procese uzatvárania nájomnej zmluvy od vyhlásenia nehnuteľného majetku štátu za dočasne prebytočný (§ 3 ods. 4 zákona o správe majetku štátu), jeho ponuka v dennej tlači (§ 13 ods. 1 zákona o správe majetku štátu) až po uzatvorenie zmluvy a udelenie súhlasu so zmluvou Ministerstvom financií SR (§ 13 ods. 10 zákona o správe majetku štátu) sa prejavuje úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 3 zákona o správe majetku štátu, t.j. aby bol majetok štátu využívaný najmä na plnenie úloh správcu a aby sa s ním nakladalo hospodárne. Za tým účelom zákon stanovuje podmienky uzatvorenia zmluvy, ktorou sa prenecháva dočasne prebytočný majetok štátu do nájmu. Existencia zákonných podmienok súvisiacich s uzatvorením zmluvy však neznamená, že by bolo možné proces uzatvorenia zmluvy nazývať správnym konaním. Vyhlásenie ponukového konania je vyhlásením jednej z potenciálnych zmluvných strán o tom, že má záujem prenajať vec. Takisto následné zrušenie ponukového konania je len vyhlásením jednej z potencionálnych zmluvných strán o tom, že nemá záujem prenajať vec. Rozhodnutie žalovaného o zrušení ponukového konania dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu nie je rozhodnutím správneho orgánu a nie je preskúmateľné súdom podľa § 247 a nasl. O.s.p..
Žalovaná neskôr doplnila svoje vyjadrenie o fotokópiu vyrozumenia Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici týkajúceho sa podania žalobcu č.k. Kd 62/13-7 z 20. mája 2013. Podnet bol na prokuratúre vybavovaný ako opakovaný, ktorý bol Okresnou prokuratúrou Banská Bystrica odložený ako neodôvodnený.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej týkajúce sa majetku štátu, ktorý jej bol zverený do správy, nie sú preskúmateľné súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaná je štátnou príspevkovou organizáciou. Bola zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR k 01. januáru 1991 ako štátna rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou s tým, že od 01. januára 1995 došlo k zmene zriaďovacej listiny na štátnu príspevkovú zdravotnícku organizáciu. Predmetom jej činnosti je poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v rozsahu primárnej odbornej starostlivosti, špecializovanej ambulantnej a nemocničnej starostlivosti a niektoré vybrané formy následnej starostlivosti. V stanovenom rozsahu organizácia vykonáva aj hospodársko-technické činnosti.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná nie je správnym orgánom v zmysle § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Podľa § 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“) a to a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond, c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 286/1993 Z.z. správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Tak ako vyplýva z citovaného § 1 zákona o správe majetku štátu, ale aj z I. hlavy tohto zákona, ktorá upravuje pojem a obsah správy majetku štátu v § 3 až § 7, týmto zákonom nebolo zverené správcom majetku štátu rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch fyzických alebo právnických osôb. Zákon upravuje len práva a povinnosti správcu majetku štátu vo vzťahu k majetku štátu, t.j. pravidlá, ktoré vlastník majetku - štát určil správcovi pre rozhodovanie o zverenom majetku štátu.
Zákon o správe majetku štátu, ani iný predpis nezveril žalovanej rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch právnických alebo fyzických osôb a preto rozhodnutie urobené v procese správy majetku štátu nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p.. Žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom prieskumu súdom. Súd preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutie ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.