Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6P-204-2013.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/204/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matky T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. U. XXX, XXX XX X. a otca G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, X., Č., o návrhu navrhovateľov : X.Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. U. XXX, XXX XX X. a W. Š., nar. XX.XX.XXXX, B.. U. XXX, XXX XX X. na vydanie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.10.2013 domáhajú predbežným opatrením, aby súd uložil matke povinnosť odovzdať im maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnili tým, že ako starí rodičia sa o maloletého starajú od dvoch rokov. Starý otec je na invalidnom dôchodku, taktiež stará matka s tým, že je ešte aj zamestnaná. Maloletý je u starých rodičov, je na nich navyknutý od malička a má u nich všetko. Na základe toho je preukázané, že maloletý má u starých rodičov všetko čo potrebuje a na čo jeho rodičia nikdy nemali a mať nebudú.
Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 2P/58/2011 súd zistil, že k maloletému dieťaťu bol už upravený výkon rodičovských práv a povinností, naposledy rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 5P/1/2010-44 zo dňa 1.7.2010, právoplatným dňa 4.8.2010, keď súd zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého za obdobie od 1.2.2009 do 31.1.2010 výživné v sume 3.000 Kč mesačne a za obdobie od 1.2.2010 naďalej v sume 4.000 Kč mesačne. Dňa 6.3.2012 Okresný súd Skalica rozsudkom č.k. 2P/58/2011-43 zamietol návrh otca na zníženie výživného.
Podľa § 74 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie , ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava , že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľov, obsahu pripojeného spisu ako i na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia nie je v tomto prípade opodstatnené. Súd je toho názoru, že v tomto prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov, t.j. že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia. Súd nemá osvedčenú žiadnu takú skutočnosť, z ktorej by vyvodil potrebu okamžitého zásahu formou predbežného opatrenia. Z tvrdení navrhovateľov v návrhu nevyplývajú žiadne skutočnosti, že by maloleté dieťa bolo bezprostredne ohrozené na živote a zdraví, alebo že by bol ohrozený jeho zdravý psychický a fyzický vývoj. Taktiež nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že u maloletého dieťaťa by v súčasnosti boli ohrozené jeho základné životné potreby, nie je v tomto prípade ani navrhovateľmi uvádzané (tvrdené) žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach maloletého, nakoľko o maloletého (ako sami navrhovatelia uvádzajú) je riadne postarané, má všetko čo potrebuje. Navrhovatelia sa domáhajú predbežným opatrením, aby im matka odovzdala dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, no z návrhu nie je ani zrejmé, či vôbec matka žije s nimi v jednej domácnosti alebo nie. Navrhovatelia odôvodnili návrh na vydanie predbežného opatrenie tým, že sa o maloletého starajú od jeho dvoch rokov, pričom maloletý je u starých rodičov navyknutý od malička a má u nich všetko, čo potrebuje a čo mu rodiča nikdy dať nemohli a ani nedajú. Súd len poznamenáva, že takéto dôvody pre vydanie predbežného opatrenia formou ako sa domáhajú navrhovatelia neobstoja. I napriek tvrdeniu navrhovateľov, že sa v podstate starajú o maloletého od jeho dvoch rokov súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 5P/1/2010-44 zo dňa 1.7.2010, právoplatným dňa 4.8.2010 súd zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť na maloletého platiť výživné. Súd len poznamenáva, že navrhovatelia sa domáhajú predbežným opatrením odovzdanie dieťaťa do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Súd má za to, že už v tomto štádiu by malo byť navrhovateľmi osvedčené, že spĺňajú aspoň najzákladnejšie podmienky pre zverenie dieťaťa do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovatelia však ani len nepreukázali, že sú manželia, že sú starými rodičmi dieťaťa, že spĺňajú osobné predpoklady, najmä zdravotné, nepredložili ani potvrdenie o ich zdravotnom stave, ktorý by im nebránil v riadnej starostlivosti o maloleté dieťaťa. Súd je toho názoru, že nenariadením predbežného opatrenia (teda okamžitou úpravou) nie je u maloletého bezprostredne ohrozený jeho život, zdravie ani jeho priaznivý
psychický, fyzický a sociálny vývin ani ohrozené uspokojovanie jeho základných životných potrieb, nakoľko uvedené navrhovatelia ani neosvedčili.
Pokiaľ navrhovatelia dôvodia v návrhu, že o maloletého sa starajú oni a nie rodičia, je samozrejme vhodné, aby si podali návrh na zverenie maloletého dieťaťa do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti vo veci samej. Uvedené však samo o sebe ešte nie je dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je vhodné, aby navrhovatelia aj spolupracovali s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, príslušným Úradom práce sociálnych vecí a rodiny. Súd až samotným vykonaním dokazovania, ktoré nie je možné vykonať v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení v 7 dňovej lehote, musí preskúmať najskôr jednak aktuálne pomery na strane rodičov mal. dieťaťa, ich schopnosti a možnosti, či a do akej miery sa zmenili okolnosti oproti ostatnému rozhodnutiu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a následne splnenie zákonných podmienok a predpokladov na strane navrhovateľov a teda zistiť všetky potrebné skutočnosti, ktoré budú podkladom na rozhodovanie o zmene zverenia maloletého dieťaťa, resp. zverení do náhradnej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).