Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-2-2011.pdf
PDF · 130.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/2/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľky T. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, T., štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, adresa pre doručovanie Centrum právnej pomoci - Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, Tvrdošín, proti odporcovi C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N. XX, M. nad Q., F. W., štátnemu občanovi F. republiky, za účasti maloletých detí J. K., nar. XX.XX.XXXX, a O. K., nar. XX.XX.XXXX, mal. deti bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo T. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, a C. K., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev K. úradu T., vo zv. X, roč. XXXX, str. XX, por. č. XX, rozvádza.
II. Mal. J. K., nar. XX.XX.XXXX, a mal. O. K., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletých zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec maloletých je oprávnený stretávať sa s maloletými každú poslednú sobotu v mesiaci od 09.00 hod do 16.00 hod. s tým, že prvých 10 stretnutí sa bude realizovať v prítomnosti matky, ktorá je povinná maloletých na stretnutie s otcom riadne pripraviť a maloletých v stanovenom čase v mieste obvyklého pobytu detí otcovi odovzdať a otec je povinný maloletých v určenom čase vrátiť matke v mieste obvyklého pobytu detí.
IV. Otec C. K., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. J. K., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX EUR mesačne a mal. O. K., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 17.01.2011 podala na Okresnom súde Námestovo návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére J. K., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode.
Svoj návrh odôvodnila tým, že sa jej ako slobodnej dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra J., ktorej otcom je odporca. Po piatich mesiacoch od narodenia mal. J., dňa XX.XX.XXXX, s odporcom uzavrela manželstvo. Manželstvo bolo spočiatku harmonické a okrem bežných nedorozumení nemali vážnejšie problémy. Prvé problémy nastali už po roku manželstva, kedy odporca čoraz častejšie odchádzal zo spoločnej domácnosti, a to aj na niekoľko mesiacov, pričom v období jeho odlúčenia sa takmer vôbec nezaujímal o potreby rodiny a nezabezpečoval ani jej výživu a výživu ich mal. dcéry. Pre podanie tohto návrhu sa rozhodla najmä z dôvodu, že odporca opustil opätovne ich spoločnú domácnosť koncom júla XXXX, pričom od toho času sa jej ozval len raz - v októbri XXXX formou sms správy. Na výživu mal. J. jej naposledy prispel sumou XX,- € v septembri XXXX, pričom od októbra XXXX na výživu maloletej neprispel ani len sumou rovnajúcou sa zákonnému minimálnemu výživnému. Od októbra XXXX nemá žiadnu vedomosť o tom, kde sa odporca nachádza, nedokáže sa mu dovolať. Dňa XX.XX.XXXX na OO PZ T. oznámila nezvestnosť odporcu. Ako hlavný dôvod, pre ktorý žiada o rozvod manželstva vidí dlhodobý nezáujem odporcu o potreby rodiny, výchovu mal. dieťaťa a zabezpečenie výživy maloletej spojené s bezdôvodnými niekoľkomesačnými odchodmi zo spoločnej domácnosti. Toho času je tehotná pričom dieťa počala ešte v máji XXXX s odporcom a tento, aj napriek skutočnosti, že vedel o jej stave, sa o ňu nezaujíma, nepomáha jej, nežije s ňou a ani sa nepodieľa na starostlivosti o ich dcéru J.. Z uvedených dôvodov nemá viac záujem na zotrvaní v manželskom zväzku s odporcom. Od XX.XX.XXXX je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom od júna XXXX do decembra XXXX pracovala na dohodu v spoločnosti T. I. SR, a.s., kde jej príjem dosahoval v priemere výšku XX,XX € mesačne. Okrem tohto príjmu poberá na mal. J. prídavky vo výške XX,XX € mesačne, pričom nedisponuje iným príjmom. Z tohto príjmu uhrádza poplatky spojené so zabezpečovaním potrieb a výživy maloletej, pričom je odkázaná na pomoc rodiny. Má za to, že výchovu maloletej vie aj na čas po rozvode zabezpečiť spoľahlivejšie ako odporca, preto žiada o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti a uložiť otcovi maloletej prispievať na jej výživu aspoň sumou XXX,- € mesačne. Styk otca s maloletou nenavrhuje upraviť z dôvodu nezáujmu otca o dieťa.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX (doručenka č.l. 17 pv) písomne nevyjadril.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne doplnila návrh na začatie konania vzhľadom na to, že dňa XX.XX.XXXX sa účastníkom narodilo ďalšie mal. dieťa, O. K., ktorého na čas po rozvode rovnako navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na výživu oboch mal. detí sumou XXX,- € mesačne na každé dieťa.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 10.10.2013, v neprítomnosti odporcu, ktorý bol vypočutý dožiadaným súdom, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením výpovede odporcu dožiadaným súdom v F. (47-49), ako aj listinnými dôkazmi - návrhom (č.l. 1-2), rodným listom mal. J. (č.l. 4), sobášnym listom (č.l. 5), potvrdením OO PZ T. (č.l. 6), potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. (č.l. 7, 8), rozpisom príjmov a výdavkov navrhovateľky (č.l. 9), potvrdením zamestnávateľa navrhovateľky (č.l. 10), rozhodnutím Centra právnej pomoci (č.l. 11-14), oznámením Sociálnej poisťovne (č.l. 25-26), správou K. T. (č.l. 27), správou kolízneho opatrovníka (č.l. 59), rodným listom mal. O. K. (č.l. 34), výzvou na úhradu dlhu (č.l. 37-38), zmluvou o poskytnutí pôžičky (č.l. 39), kópiou evidenčnej kartičky Úradu práce ČR (č.l. 50-51), spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 39/6/2011, ako aj ostatným obsahom spisu.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na podanom návrhu zotrvala. Uviedla, že v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške XXX,XX € a prídavkov na dve deti vo výške XX,XX €, okrem toho má príležitostný príjem z brigád. Problémy v manželstve začali keď prišli na I., nie však hneď. Keď prišli, bývali v T. a odporca pracoval v J.. Z J. odišiel sám. Problémy boli hlavne v tom, že sa o domácnosť a o všetko musela postarať sama. Vždy vravel, že peniaze musel niekde dať, buď ich poslal bratovi alebo povedal, že mu nevyplatili mzdu, alebo že sa niečo rozbilo, poškodilo. Kvôli nemu si musela brať pôžičky a až potom začali problémy. Potom jej prestal dávať peniaze na pôžičky, prišiel exekútor aj za ňou. Museli sa presťahovať k jej otcovi. Odporca odišiel z J. niekde do F., potom sa vrátil na I., lebo si tam nenašiel prácu i keď tam išiel práve kvôli práci. Keď sa vrátil na I. našiel si prácu hneď. W. vo C. v D., asi tri mesiace, odtiaľ však tiež sám odišiel. Bývali v F. W., na I. sa presťahovali keď bola tehotná, asi 3-4 mesiace bývali u jej otca a potom si našli nájom. Zobrali sa, keď mala dcéra pol roka. Potom čo manžel odišiel z J., šiel do F., v tom čase to medzi nimi bolo ešte dobré, bolo to po vzájomnej dohode. V F. republike aj mal nejakú prácu, vo firme, ktorá vyrábala komíny, ale ani tam dlho nevydržal. Keď sa vrátil na I., mali kreditnú kartu, vybrali z nej peniaze lebo vravel, že ide do W., že si vybavil nejakú prácu, ale vrátil sa už na druhý deň s tým, že tá práca
nevyšla, ale vrátil sa bez peňazí. Povedal jej, že ich minul na poplatky a na cestu, ale bolo jej divné, že sa odtiaľ hneď vrátil. Potom si našiel nejakú prácu, ale dlho tam neostal. Keď robil vo C. spolu si sms- kovali, že končia, ale ešte to nebolo také, že odíde. Zrazu však odišiel a nikomu nedal vedieť. Potom nahlásila jeho nezvestnosť. Odkedy manžel odišiel neboli spolu v kontakte. Písal síce, že sa chcel s ňou kontaktovať cez sociálne siete, avšak nič jej neprišlo. Ona si svoje kontakty na internete nezmenila ani nezrušila, má stále aj to isté tel. číslo ale vôbec sa neozval. Odporca si stále menil tel. číslo. Keď mu volávala, tak jeho číslo bolo vždy nedostupné, tak sa potom prestala snažiť kontaktovať ho. Pokiaľ ide o domácnosť, výdavky sa hradili väčšinou z jej príjmu, odporca poslal z F. niekedy nejaký príspevok, ale bolo to tak raz za tri mesiace 50,- € čo nestačilo ani na úhradu pôžičiek. Manžel fajčil a chodieval do T., ale vždy jej ukázal, že stavil nejakých 1,20 €. Potom sa však dozvedela od kamarátiek, že tam prestávkoval aj X.XXX,- Sk. Spoločný účet s odporcom nikdy nemali. Mal viac účtov - v I.. aj v T. D.. C. len o účte vo C., ale nevedela, že tam išiel do mínusu XX.XXX,- Sk. O ostatných účtoch sa dozvedela až potom keď začali chodiť výzvy. Keď išiel robiť do C., dala mu svoje číslo účtu s tým, že povedal, že jej naň bude posielať výplatu. Peniaze jej však prišli len raz. S prácami v domácnosti pomohol, aj s dcérou, zobral ju aj cez víkend na prechádzku. Výživné na deti neposlal ani raz. J. nastúpila na ZŠ XX.XX.XXXX, v súvislosti s nástupom do školy boli zvýšené výdavky na školské pomôcky, na krúžky, v septembri hradila aj obedy a družinu. Pokiaľ ide o výdavky, tieto boli na tašku asi XX,- €, peračník XX,- €, písanky, pastelky, perá, prezuvky, obaly a pod. V súčasnosti dcéra na obedy nechodí, stravuje sa doma. Mal. O. je s ňou doma. Okrem bežných detských chorôb sú deti zdravé. Pokiaľ ide o výdavky, tieto sú približne rovnaké ako v čase predchádzajúceho konania sp. zn. 3P/6/2011. Býva s deťmi u otca, otec chodí domov raz za mesiac na víkend. Dcéru odporca nevidel tri roky, syna nevidel vôbec. Nesnažil sa kontaktovať ju kvôli nim. Dcéra sa na neho ešte pamätá, ale je to pre ňu už cudzí človek.
Odporca pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Asi v decembri XXXX sa presťahovali z M. nad Q. do T. na I., kde dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo. Problémy začali už pred svadbou kedy pre neho bolo všetko nové, nebola tam práca. V M. nad Q. predal byt, ktorý im zaistil finančné prostriedky, z ktorých žili cca pol roka po prisťahovaní sa na I.. Potom čo si našiel prácu v O. J. v U. tak spolu prestali tráviť čas. Potom prišiel v januári XXXX o prácu v J., tak začal nátlak zo strany jej rodiny, hlavne zo strany jej sestier, prečo nemá prácu, prečo každý deň sedí doma. Tým, že prišiel o prácu začali finančné problémy. Rozhodol sa pre návrat do rodného mesta kvôli lepším pracovným podmienkam. Tým začalo rýchle odďaľovanie sa s navrhovateľkou. Jazdil na I. tak raz za 2 mesiace. Celú situáciu začali riešiť, hovorili o návrate do M. nad Q.. Začal si uvedomovať, že na I. nie je práca, a že by tam bolo lepšie. Zohnal ubytovanie v M. nad Q., ale na poslednú chvíľu, cca týždeň pred sťahovaním, to navrhovateľka zrušila. Myslí, že vtedy dala prednosť rodine. V roku XXXX sa vrátil na I. práve kvôli tomu, že sa s manželkou vzájomne vzďaľovali. Keď sa vrátil, začal si hľadať prácu na I.. Našiel si prácu v D. v spoločnosti C., kde pracoval ako bodovač/zvárač. Táto práca bola s ubytovaním. Nakoľko to bolo ďaleko od T., tak býval v D., a teda sa nedalo dochádzať každý deň. Mal prácu aj cez víkend, tak nemohol jazdiť do T.. Potom už začali hádky a bolo mu povedané, že už domov chodiť nemá, aby šiel radšej do práce. To bolo v júli, auguste XXXX. Posledný týždeň v júli XXXX bola celozávodná dovolenka, tak šiel do T.. Po týždni mu povedali, aby už šiel preč, že už ich vzťah nemá zmysel. Nebolo to zo dňa na deň, bol do dlhodobý proces. Potom sa zobral a zo dňa na deň sa vrátil späť do F.. Finančná situácia v rodine bola rôzna, raz to bolo lepšie a potom zase katastrofálne. Hospodárili spoločne. J. bol v M. nad Q., tak sa snažil posielať peniaze. Bolo to nepravidelné. Snažil sa rodinu zabezpečiť. Uviedol, že v prípade rozvodu súhlasí so zverením mal. detí do starostlivosti matky. Jeho deti mu nie sú ľahostajné, zaujíma sa o ne, ale už tri roky o nich nemá žiadne informácie. Snaží sa s navrhovateľkou komunikovať aj cez sociálne siete, ale nikdy mu neodpovedala. Momentálne si nevie predstaviť ako by návštevy prebiehali, mal. O. od narodenia ešte nevidel a J. nevidel cca X roky. Bojí sa, že pre deti je už niekto cudzí. Od XX.XX.XXXX je evidovaný na úrade práce a poberá príspevok - pomoc v hmotnej núdzi vo výške 3.400,- Kč mesačne, žiadne iné dávky nepoberá. Pokiaľ ide o úpravu styku uviedol, že by chcel mať mal. deti u seba dva týždne počas letných prázdnin. Ďalej by chcel mal. deti v dobe jarných prázdnin s tým, že matka by mala deti počas C. a C. sviatkov. Od matky mal. detí nemá žiadne číslo účtu kam by mohol posielať pravidelne výživné. Navrhol, že k 15. dňu v mesiaci môže posielať matke výživné vo výške 50 € na obe mal. deti s tým, aby matka dala spätnú väzbu, že výživné prišlo v poriadku.
Kolízna opatrovníčka doporučila v prípade rozvodu zveriť mal. deti do starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výživné na mal. J., toto navrhla zvýšiť na sumu XXX,- € mesačne, vzhľadom na nástup školskej dochádzky a u mal. O. ponechať výživné
vo výške XXX,- € mesačne. Styk otca s mal. deťmi navrhla neupravovať, nakoľko otec mal. detí deti tri roky nevidel, o tieto nejavil záujem, pričom má možnosť s týmito sa stretnúť po dohode s matkou.
Z kópie sobášneho listu (č.l. 5 spisu) mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca dňa XX.XX.XXXX v T. uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX.
Z kópií rodných listov mal. detí (č.l. 4, 34) vyplýva, že účastníkom konania sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra J. a dňa XX.XX.XXXX syn O..
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R. (č.l. 8) vyplýva, že navrhovateľka bola od XX.XX.XXXX vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z potvrdenia OO PZ T. (č.l. 6) vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka oznámila nezvestnosť svojho manžela C. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý naposledy odišiel z prechodného bydliska T. U. XXXX/X na konci júla XXXX, kde sa odvtedy ozval iba raz na začiatku mesiaca V. XXXX, a to formou SMS správy. Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9P/6/2011 zo správy OO PZ T. (č.l. 62) vyplýva, že odporca bol lokalizovaný na území ČR príslušníkmi polície v M. nad Q. ale nesúhlasil s udaním súčasnej adresy pobytu oznamovateľke nezvestnosti, teda manželke.
Podľa správy kolízneho opatrovníka (č.l. 59) matka spolu s mal. deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca. Domácnosť je plne zariadená. V domácnosti majú pre seba vyhradenú jednu izbu, druhá je vyhradená starému otcovi a ostatné priestory sú spoločné. Starý otec žije a pracuje v Čechách, raz do mesiaca chodieva domov. K. je toho času na rodičovskej dovolenke. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti. Hradí všetky výdavky spojené so starostlivosťou o mal. deti a v domácnosti hradí elektrinu v sume cca XX € mesačne. Mal. J. je žiačkou 1. ročníka ZŠ T. - U.. Navštevuje krúžok tanečný, za ktorý je poplatok X € za ?-rok. Zdravotný stav je dobrý. Mal. O. je v osobnej starostlivosti matky, zdravotný stav je dobrý. Otec odišiel zo spoločnej domácnosti pred troma rokmi a odvtedy sa s rodinou nekontaktoval. Matka sa vyjadrila, že poslednú informáciu, ktorú má o manželovi je, že sa zdržiaval u svojho brata v M. nad Q.. Otec bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 3P/6/2011-109 zo dňa 16.02.2012 prispievať na výživu mal. J. sumou XXX,- € mesačne a na mal. O. sumou XXX,- € mesačne. Vyživovaciu povinnosť si neplní, matka sa snaží vybaviť si náhradné výživné cez Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v D..
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/6/2011 mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 3P/6/2011-109 zo dňa 16.02.2012 boli mal. deti J. a O. K. zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou XXX € mesačne počnúc dňom XX.XX.XXXX a mal. O. sumou XXX € mesačne počnúc dňom XX.XX.XXXX. Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.841,57 € súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 € spolu s bežným výživným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2012. Súd pri určení výživného vychádzal zo zistenia, že otec mal. detí sa zdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu v M. nad Q. v F. republike, od XX.XX.XXXX bol evidovaný na úrade práce, nepoberal žiadne štátne soc. dávky ani podporu v nezamestnanosti. Nevlastnil žiadny majetok, iné vyživovacie povinnosti nemal. Mal podlžnosti voči VZP a T.. Matka bola od XX.X.XXXX do X.X.XXXX evidovaná ako nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu, okrem rodinných prídavkov, hradila výdavky na stravu, drogériu a bývanie v podobe príspevku na elektrinu 25 €, okrem toho mala výdavky na úhradu záväzkov z obdobia, keď s odporcom žili v spoločnej domácnosti.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania.
Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečuje riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 zákona o rodine.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoje funkcie a spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí a prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Príčiny rozvratu podľa § 23 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 1, § 18 a § 19 zákona o rodine súd vidí predovšetkým vo finančných problémoch v súvislosti s ekonomickým zabezpečením rodiny. Z výpovede navrhovateľky, ale i odporcu (v konaní 3P/6/2011) je zrejmé, že odporca opakovane menil zamestnanie, nebol schopný nájsť a udržať si trvalé zamestnanie, a tak zabezpečiť rodinu po ekonomickej stránke, ktorá skutočnosť viedla k napätiu, rozporom medzi manželmi. K rozpadu manželstva zároveň prispela i skutočnosť, že pokiaľ odporca i mal zamestnanie, toto mal mimo bydliska, kde odlúčenie manželov počas výkonu práce prispelo k strate porozumenia medzi manželmi. V dôsledku odcudzenia sa manželov odporca bez toho, aby o tom navrhovateľku upovedomil, v júli odišiel zo spoločnej domácnosti do F. W., kde navrhovateľke dal o sebe vedomosť až v októbri XXXX. Navrhovateľka, vzhľadom na stratu kontaktu s odporcom následne nahlásila jeho nezvestnosť. Odporca od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti nejavil o svoju rodinu záujem, a to nielen o svoju manželku, ale ani o mal. dcéru J. a syna, ktorý sa ešte len mal narodiť. Je zrejmé, že manželia sa nesnažili riešiť problémy, ktoré v rodine nastali, odporca sa k problémom postavil ľahostajne, nesnažil sa byť s rodinou, nestaral sa o výchovu spoločných detí, túto ponechal výlučne na navrhovateľke, pričom voči deťom a voči manželke si neplnil ani svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ odporca vo svojej výpovedi pre dožiadaným súdom prezentoval záujem o kontakt s rodinou, tento sa nejaví ako úprimný, keď zo správy polície vo veci sp. zn. 3P/6/2011 vyplýva, že odporca, potom čo bol lokalizovaný políciou na území F. nesúhlasil s oznámením svojho aktuálneho pobytu manželke - navrhovateľke. Z uvedeného plynie jednoznačný záver o zlyhaní manželstva účastníkov konania, keď odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti došlo k zániku všetkých jeho funkcií. Za stavu, kedy účastníci konania dlhšiu dobu, cca X roky, spolu nežijú, navrhovateľka žije na Slovensku a odporca v F. republike, a teda ani spoločne nehospodária, každý si zabezpečuje svoje potreby sám, intímne sa nestýkajú a celú dobu nie sú ani v kontakte, dospel súd k záveru, že ich manželstvo je už len formálne a toto neplní svoje základné funkcie - vytvárať harmonické spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu detí, v ktorom sú si manželia navzájom verní, poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu, neplní ekonomickú ani biologickú a reprodukčnú funkciu. V súčasnosti, vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky, ako aj nezáujem odporcu o rodinu, súd zároveň nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia medzi navrhovateľkou a odporcom ani do budúcnosti, preto manželstvo účastníkov rozviedol. I. pritom mal zato, že takéto rozhodnutie nie je v rozpore ani so záujmami maloletých detí, keď v ich záujme je predovšetkým to, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, čo im súčasný vzťah navrhovateľky a odporcu neposkytuje, keď otec nie je s rodinou dlhodobo v kontakte, s mal. J. nebol v kontakte už X roky a mal. O. svojho otca nikdy nevidel a tohto nepozná. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom manželov na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p., § 24 ods. 1 zákona o rodine). Z manželstva
účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti - J., nar. XX.XX.XXXX, a O., nar. XX.XX.XXXX (rodné listy č.l. 4, 34).
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd maloleté deti J. a O. na čas po rozvode zveril do výchovy a starostlivosti matky, pretože táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Navrhovateľka žiadala zveriť maloleté deti do svojej starostlivosti, odporca so zverením detí do starostlivosti matky súhlasil. Zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o deti. Na takomto základe potom súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať maloleté deti v starostlivosti matky a nemeniť ich výchovné prostredie za situácie kedy sa matka o deti riadne stará.
Nakoľko mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky súd zároveň upravil stretávanie sa otca s maloletými, a to tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletými každú poslednú sobotu v mesiaci od 09.00 hod do 16.00 hod. s tým, že prvých 10 stretnutí sa bude realizovať v prítomnosti matky. Súd pri určení frekvencie stretávania sa otca s maloletými vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletých doteraz nejavil záujem o kontakt s maloletými, ako aj skutočnosti, že tento žije v F. republike. C. na skutočnosť, že mal. J. nebola s otcom v kontakte od svojich X rokov a mal. O. otca vôbec nepozná, súd realizáciu prvých XX stretnutí upravil v prítomnosti matky s cieľom, aby sa deti s otcom najskôr zoznámili, na tohto si zvykli a vytvorili si k nemu určitý vzťah. Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu stretávania sa s mal. deťmi, súd poukazuje na to, že vzhľadom na absenciu akéhokoľvek kontaktu otca s mal. deťmi (najmä pokiaľ ide o mal. O.) v súčasnosti neprichádza do úvahy úprava styku otca s mal. deťmi tak, ako to navrhoval otec maloletých, t.j. niekoľkodňový pobyt maloletých v F. W., v prostredí, ktoré im je neznáme, navyše bez prítomnosti matky, čo si musí uvedomiť aj sám otec. V prípade realizácie stretnutí otca s deťmi v zmysle rozhodnutia súdu, pokiaľ tieto budú prebiehať bez komplikácií, môže sa otec maloletých, v prípade nemožnosti dohody s matkou detí ohľadne ďalšieho stretávania sa s deťmi, kedykoľvek obrátiť na súd s návrhom na zmenu úpravy styku s maloletými.
C. na zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky súd zároveň upravil vyživovaciu povinnosť odporcu ako otca maloletých a tohto zaviazal platiť výživné na mal. J. vo výške 135,- € mesačne a mal. O. vo výške 100,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine mal za to, že mal. J. a O. sú osobami odkázanými na výživné. Mal. Karin má X rokov, navštevuje prvý ročník základnej školy, jej zdravotný stav je dobrý. Mal. O. má dva a pol roka, jeho zdravotný stav je dobrý.
Súd pri určení výživného vychádzal zároveň z rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/6/2011 zo dňa 16.02.2012, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd upravil rodičovské práva vo vzťahu k mal. J. a mal. O. na čas do rozvodu, vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia, príp. dohody o výživnom, je skutočnosť, že na strane povinnej alebo oprávnenej osoby došlo k zmene pomerov, ktorá má význam pre záver, že výživné stanovené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii.
Pokiaľ ide o pomery výživou povinných osôb, t.j. rodičov maloletých, na ich strane nedošlo k zásadnej zmene pomerov oproti obdobiu kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na mal. deti. Matka maloletých je naďalej na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti, spolu vo výške 245,80 € mesačne. Naďalej býva spolu s mal. deťmi u svojho otca, pričom ako sama uviedla, výdavky oproti predchádzajúcemu obdobiu sa výrazne nezmenili.
Rovnako tak sa nezmenili pomery na strane otca maloletých, ktorý naďalej býva u svojho brata, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. I keď odporca uviedol, že poberá dávky v hmotnej núdzi, túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal.
K zmene pomerov nedošlo ani na strane mal. O., ktorý je rovnako ako v čase rozhodovania súdu vo veci sp. zn. 3P/6/2011 v starostlivosti matky, ktorá je s ním na rodičovskej dovolenke a v súvislosti s jeho výchovou a výživou nevznikli nové výdavky. Vo vzťahu k mal. O. preto súd ponechal výživné vo výške XXX,- € mesačne ako bolo určené rozsudkom sp. zn. 3P/6/2011 zo dňa 16.02.2012.
Inak je tomu u mal. J., u ktorej oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k zmene pomerov v súvislosti s nástupom na základnú školu, ktorá skutočnosť je nepochybne spojená so zvýšenými výdavkami, nielen na odievanie a obuv, ale aj v súvislosti so zabezpečením školských potrieb, hradením školských výletov a pod., maloletá v súčasnosti navyše navštevuje tanečný krúžok. Vo vzťahu k zvýšeným výdavkom potom súd zvýšil výživné oproti predchádzajúcemu obdobiu o 15,- €, t.j. na sumu 135,- € majúc zato, že takto zvýšené výživné dokáže pokryť i zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom maloletej do školy (maloletá sa naďalej stravuje doma). Pri určení sumy výživného, o ktorú je otec povinný platiť vyššie výživné, vychádzal súd z celkovej sumy navýšenia 25,- € s tým, že matka si naďalej časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o mal. deti a ich domácnosť, teda v naturálnej podobe, preto aj keď rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť, súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti matky nižší, v rozsahu cca 40 % zo sumy navýšenia, a u otca v rozsahu cca 60 %, čo predstavuje 15,- €.
V súvislosti s určením výživného súd rovnako ako bolo konštatované v predchádzajúcom konaní mal zato, že je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť takto určené výživné, keď otec nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu vo výkone zárobkovej činnosti bránili zdravotné problémy či iné vážne prekážky. Je zrejmé, že v minulosti si otec maloletých dokázal nájsť prácu, vystriedal viacero zamestnaní, v žiadnom však nevydržal dlhšie. Zo zamestnania vo C. v D. v septembri XXXX odišiel sám, z osobných dôvodov, nakoľko nechcel byť na ubytovni v D.. Neskôr pracoval v spoločnosti M-I., s.r.o., N. X - Q., odkiaľ rovnako odišiel sám z dôvodu nízkeho zárobku a pomerom vo firme (ako to vyplýva z výpovede odporcu v konaní sp. zn. 3P/6/2011, ako aj rozsudku v uvedenej veci). Z uvedeného vyplýva, že otec maloletých sa opakovane bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania, a teda zárobku, čo nie je možné akceptovať. Otec maloletých, tak ako každý iný rodič, si musí uvedomiť, že splodením dieťaťa berie každý budúci rodič na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším životom. Preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých okolností plniť. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že rodičia majú zo zákona povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich mal. detí (§ 28 zákona o rodine). Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších odôvodnených potrieb detí podľa svojich faktických možností a schopností v súlade s ust. § 62 zákona o rodine, pričom výživné voči deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, keď zároveň nezistil také okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania alebo ich časti niektorému z účastníkov konania.
Navrhovateľke bolo rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. N 1919/10 zo dňa 10.01.2011, právoplatným dňa 12.01.2011 (č.l. 11-14), priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, z ktorého dôvodu je navrhovateľka v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky. Z uvedeného dôvodu poplatková povinnosť (povinnosť uhradiť súdny poplatok za návrh) prešla na odporcu. Vzhľadom na majetkové pomery odporcu, ktoré už boli uvedené, súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.) a v prípade rozhodnutia o výchove mal. detí návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).