Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-5-2013.pdf
PDF · 170.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Ing. W. D., trvale bytom V. XX, XXX XX I. T., právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 05. novembra 2012 pod č. 1100902/1126196/2012/CI na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu v Prešove zo dňa 20. júna 2012 pod sp. zn. 9006231/1/1015089/2012 a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
V žalobe žalobca argumentoval tým, že považuje rozhodnutie za nezákonné a nezákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí podľa žalobcu je spôsobená tým, že rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdili. Nezákonným spôsobom boli porušené podľa žalobcu jeho práva, hlavne s poukazom na to, že konanie bolo začaté z úradnej povinnosti podľa § 2 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. a v takom prípade platí vyhľadávacia zásada ( § 34 zákona č. 511/1992 Zb.) a správca dane aktívne zisťuje skutočnosti smerujúce k preukázaniu protiprávneho konania žalovaného pričom je povinný dbať, aby skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie (§ 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. ). Nesprávnosť záverov žalovaného žalobca vidí v porušení ustanovenia § 1a písm. c), § 5 ods. 5, § 29 ods. 1,3 a 8, § 34 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
Podľa žalobcu procesná iniciatíva bola v rukách správcu dane, ktorý vykonáva vyhľadávaciu činnosť podľa ustanovenia § 34 zákona č. 511/1992 Zb., s cieľom preukázať prípadné protiprávne konania, pričom musí dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie (§ 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb.). Ide tu o rovinu „nachádzania“, kedy správca dane zisťuje, či daňová povinnosť vôbec vznikla a ak vznikla, zisťuje a overuje podklady pre správne určenie dane. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že povinnosť uniesť dôkazné bremeno o vlastných tvrdeniach daňového subjektu platí v tých etapách daňového konania, kedy skutkovým základom je tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti, ťažiskovo vo vyrubovacom konaní s poukazom na ustanovenie § 38 zákona č. 511/1992 Zb., kedy je predkladané daňové priznanie, v ktorom daňový subjekt tvrdí skutočnosti relevantné pre určenie dane a je povinný podľa § 29 ods.8 zákona č.
511/1992 Zb. toto tvrdenie v prípade pochybností preukázať. V konaní začatom z úradnej povinnosti však vyššie uvedené neplatí a procesná iniciatíva je na správcovi dane, ktorý vedie daňové konanie, vyhľadáva dôkazy, vykonáva v súlade so základným cieľom správy daní správne zistiť a určiť daň a zabezpečiť ich úhradu. Viazaný je pritom povinnosťou podľa ustanovenia § 29 ods.2 zákona č. 511/1 992 Zb. dbať, aby skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, čo v konečnom dôsledku znamená povinnosť a zodpovednosť správu dane nielen za spravodlivé konanie ale aj za jeho spravodlivý výsledok. Daňový subjekt v konaní začatom na podnet správcu dane nie je povinný „dokazovať“ tvrdenia správcu dane najmä za situácie, keď na podporu svojich tvrdení predložil účtovné doklady, faktúru 35/06/2007 zo dňa 18. júna 2007, príjemku 06/2007 a výdajku 06.2007 riadne zaevidované v účtovníctve žalobcu.
Protiprávnosť konania žalobcu podľa neho nebola preukázaná, pretože v prvom rade išlo o potrebu zo strany colného úradu vyriešiť otázku, a teda predmetom dokazovania mala byť skutočnosť, či je výroba liehu legálna v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu. Žalobca pritom poukázal na postup správcu dane, ktorý podľa žalobcu nebol v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z., pretože ak boli spotrebiteľské balenia liehu opatrené pravými kontrolnými známkami, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že spotrebiteľské balenia liehu boli v súlade so zákonom uvedené do daňového voľného obehu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na absolútne zlyhávanie funkcie kontrolných známok v prípade, ak odberateľ nadobudne tovar s pravými kontrolnými známkami, teda má za to, že ide o legálne vyrobený lieh, napriek tomu čelí obvineniam zo strany colných orgánov z porušovania predpisov o SPD z liehu.
Ďalej poukázal žalobca na to, že ak chcel žalovaný naplniť zásadu materiálnej pravdy bol povinný zistiť, či zo spotrebiteľského balenia liehu bola zaplatená a odvedená daň (§ 12 ods.1 písm. a) v spojení s § 13 ods.1 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. a teda či nedošlo k daňovému úniku. Tieto skutočnosti však musí správca dane zistiť u daňového subjektu, ktorý uvádza lieh do daňového voľného obehu. Podľa žalobcu takéto zisťovanie colný úrad u výrobcu liehu nevykonal, čím v danej právnej vecí porušil zásadu materiálnej pravdy.
Žalobca ďalej dôvodil tým, že preverovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so Zákonom o spotrebnej dani z liehu u daňového subjektu je potrebné vnímať v súvislosti s tým, či lieh bol alebo nebol zdanený, teda v súvislosti s tým, či došlo alebo nedošlo k úniku na spotrebnej dani z liehu. Podľa žalobcu tomu nasvedčuje aj konštrukcia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 70 ods.1 písm. g) a skutkovej podstaty vzniku daňovej povinnosti podľa § 10 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktoré sú konštruované na rovnakom skutkovom základe iba s rozdielnymi právnymi následkami.
Za situácie, ak colný úrad pri vyhľadávacej činnosti podľa § 34 zákona č. 511/1992 Zb. zistí nelegálnu výrobu liehu, začne konanie voči skutočnému porušovateľovi zákona o SPD z liehu vo veci uloženia pokuty, zdanenia tovaru, prípadne prepadnutia tovaru v prospech štátu. Colný úrad v danej právnej veci postupoval naopak. Nezačal preverovanie od okamihu výroby a uvedenia liehu do daňového voľného obehu ale postupoval tak, že začal preverovať konečných predajcov. Týmto postupom došlo k situácii, kedy sa predmet dokazovania posunul a správca dane namiesto toho, aby preukázal nelegálnosť pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a s tým súvisiaci daňový únik na neodvedenej spotrebnej dani, preukázal podozrenie z daňových únikov na dani z príjmov a DPH.
Podľa žalobcu Colný úrad Prešov v celom konaní nezistil a žalobcovi nepreukázal protiprávne konanie a nelegálnosť nadobudnutia liehu podľa zákona o SPD z liehu a s tým spojený daňový únik. Žalobca poukázal na obsah ustanovenia § 1 zákona č. 105/2004 Z.z. a vychádzajúc zo základnej situácie, ktorá v celom konaní nebola sporná, žalobca nadobudol lieh s pravými kontrolnými známkami kúpou, za tovar zaplatil kúpnu cenu, faktúru spolu s príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom zaevidoval do svojho účtovníctva, preto podľa neho sa protiprávného konania dopustil. Tovar bol opatrený pravými kontrolnými známkami, bol až do jeho uvoľnenia do daňového voľného obehu pod daňovým dozorom colných orgánov, po uvoľnení do daňového voľného bola zaplatená spotrebná daň. V celom napadnutom rozhodnutí žalovaného nie je uvedené jediné ustanovenie zákona č. 105/2004 Z.z., ktoré mal žalobca porušiť. Žalobca má za to, že protiprávne konanie nebolo mu preukázané, a keďže nie je naplnený znak protiprávnosti pri správnom delikte, nemožno uplatňovať zodpovednosť za konanie, ktoré sa po formálnej stránke podobá správnemu deliktu.
V tejto súvislosti s názorom žalovaného, podľa ktorého preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu je postavené na objektívnom stave zistených faktov, nie na striktnom posudzovaní formálne listinného stavu dokumentov predkladaných daňovým subjektom v daňovom konaní, je potrebné uviesť, že žalovaný na jednej strane uvádza, že preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu je postavené na objektívnom stave zistených faktov, zároveň však žalovaný i napriek svojím deklaráciám tieto obstarané a vykonané dôkazy hodnotí prísne formálne bez kontextu na zákon o spotrebnej dani z liehu.
Poukaz žalovaného na judikatúru Českej republiky, konkrétne nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 1841/07, ktorá sa týka DPH a nie danej veci je podľa žalobcu bezpredmetný.
Pri spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktorá je jednorázová, platí sa daň na jednom stupni spravidla pri uvedení do daňového voľného obehu, uvedením do daňového voľného obehu je daň voči štátu už vysporiadaná. V danom prípade účtovný doklad nie je spôsobilý preukázať zaplatenie a odvedenie spotrebnej dane pri uvedení liehu do daňového voľného obehu a v prípade ďalších dodaní liehu v daňovom voľnom obehu na daňovom území platí, že spotrebná daň je súčasťou kúpnej ceny s poukazom na ustanovenie § 3 ods.3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, rovnako však je každé ďalšie dodanie liehu zaťažené daňou z pridanej hodnoty. Ak bol preukázaný nákup SBL a hotovostná platba za tovar, ak boli vystavené účtovné doklady a zaevidované v účtovníctve, ak nebolo sporné, že SBL boli opatrené pravými kontrolnými známkami a nebolo nijako preukázané, že došlo k daňovému úniku na spotrebnej dani z liehu ide o podozrenie z daňových únikov na dani z príjmov a DPH.
V súvislosti s názorom žalovaného, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolateľ v daňovom konaní predložením príslušných dokladov v daňovom konaní mohol nanajvýš preukázať iba systém odberateľských vzťahov uvedených SBL od tretej osoby za protiplatbu v hotovosti avšak nepreukázal nadobudnutie SBL v súlade so zákona č. 105/2004 Z.z. ako to uviedol žalobca v predchádzajúcom bode žaloby, protiprávne konanie žalobcu preukazuje žalovaný.
Žalobca má za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože zistený skutkový stav nemožno subsumovať pod skutkovú podstatu nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so Zákonom o spotrebnej dani z alkoholických nápojov uvedených v § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z.. Podľa žalobcu v daňovom konaní v procese dokazovania nebol dodržaný zákonný postup podľa ustanovenia § 2 ods.1 zákona v spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb., bolo porušené právo na spravodlivý proces podľa článku 46 ods.1 v spojení s čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň žalobca poukázal na to, že v daňovom konaní nebolo zákonným spôsobom zistené, že žalobca nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, pritom poukázal na vykonané dokazovanie správcom dane a opätovne poukázal na dôvody, ktoré uviedol v odvolaní. Hlavne zdôraznil, že žalovaný sa nedostatočne vyporiadal s výpoveďami N. A., konateľa TATRA-el, s.r.o. a bývalého spoločníka TATRA-el, s.r.o. Ľuboša Kráľovenského. Zároveň zdôraznil, že bol ukrátený na svojom práve byť prítomný na ústnom pojednávaní a klásť svedkovi L. A. otázky v zmysle ustanovenia § 15 ods.5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca namietal hodnovernosť a pravdivosť výpovede svedka A., ktorou popiera skutočnosti obchodovania obchodovania s liehom, popiera existenciu všetkých osôb, ktoré sa zúčastnili na týchto aktivitách z dôvodov možného odhalenia nelegálnych aktivít pri obchodovaní s liehom ako s dôvodmi jeho aktívnej účasti na týchto obchodoch. Tým, že na ústnom pojednávaní dňa 10. augusta 2007 boli prítomní iba zástupcovia správcu dane, ktorí kládli otázky a nebol prítomný žalobca, nemohol klásť otázky. Podľa ustanovenia § 15 ods.5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods.1 a 48 ods.2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobcu proces obstarávania a vykonávania dôkazov správcom dane vykazoval nedostatky, ktoré mali za následok, že skutkový stav nebol spoľahlivo zistený, čo malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čím boli porušené ustanovenia § 2 ods.1 v spojení s § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb..
K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 08. marca 2013 vyjadril žalovaný, ktorým poukázal na právny a skutkový stav konania, ako aj na vydané rozhodnutie a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu v žalobe, na základe ktorých navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Colný úrad Prešov, oddelenie výkonu a podpory dňa 20. júna 2011 ( správne má byť 20. júna 2012 ) pod sp. zn. 9006231/1/1015089/2012 vydal rozhodnutie o uložení pokuty, v ktorom rozhodol, že uznáva daňový subjekt fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie W. D., trvalý pobyt: V. XX, I. T., PSČ: 064 01, IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567 zodpovednou zo spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, pretože pri daňovom dozore vykonanom dňa 08. augusta 2007 v čase o 11:20 hod. v garáži so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcom sa v I. T. pri V. ulici bol u neho zistený tento alkoholický nápoj ( lieh ):
Obchodný Objem Objem ROC Počet kusov Výrobca názov v litroch alkoholu kontrolnej
známky
Borovička 1,0 40% 10403001000400 302 KASICO a.s.
Run 1,0 40% 10403001000400 166 KASICO a.s.
Bratislavská vod. jem. 1,0 40% 10403001000400 168 KASICO a.s.
Spolu 636
ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia daňový subjekt nevedel preukázať v súlade s uvedeným zákonom a ktorý sa u neho nachádzal bez ohľadu na to, či nakladal s alkoholickým nápojom ako s vlastným. Za uvedený správny delikt Colný úrad Prešov podľa ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov ukladá fyzickej osobe - W. D. trvalý pobyt V. XX, I. T., PSČ: 064 01, IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567 pokutu vo výške 1.659,- Eur. Uložená pokuta je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov splatná v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokutu v celkovej výške 1659,- eur je daňový subjekt povinný uhradiť na účet vedený v Štátnej pokladnici s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu.
Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo Zápisnice z vykonaného daňového dozoru zn. 49388/2007-6292, z Protokolu o odovzdaní vecí zn. 462/2007/SCÚ Poprad zo dňa 08.08.2007, z Rozhodnutia Colného úradu Prešov, Stanica colného úradu Poprad o zabezpečení tovaru zn. 49552/2007- 6292 zo dňa 09.08.2007, z podania PCÚ Poprad zn. 73909/2007-6292 zo dňa 26.11.2007 označeného ako „Dožiadanie - preverenie podkladov zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zn. 37924/2007-6038 zo dňa 10.08.2007 s N. A. - konateľom spoločnosti TATRA- el, s.r.o., z podania CÚ Žilina zn. 325/2008- 6038 zo dňa 03.01.2008 označeného ako „Dožiadanie
- preverenie dokladov - odpoveď, z Výpisu z obchodného registra znejúceho na meno: TATRA- el, s.r.o., z Úradného záznamu o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 5444/2008-6292- INT-1 zo dňa 28.05.2008, z Rozhodnutia SCÚ Poprad o prepadnutí tovaru zn. 15158/2009-6292 zo dňa 20.03.2009, z Rozhodnutia CRSR o potvrdení rozhodnutia o prepadnutí tovaru zn. 26308/2009 zo dňa 13.01.2011, z Rozsudku Krajského súdu v Prešove zn. 3S/9/2011-52 zo dňa 21.02.2012 o preskúmanie rozhodnutia CRSR zn. 26308/2009 zo dňa 13.01.2011, z podania CÚ Prešov zn. 9006231/1/33033/2012 zo dňa 27.01.2012 označeného ako „Oznámenie o začatí daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a výzva na podanie písomného vyjadrenia", z podania JUDr. Ondreja Krempaského - advokáta zo dňa 12.02.2012 označeného ako „Oznámenie" doručeného na CÚ Prešov dňa 15.02.2012 a tam zaregistrovaného pod zn. 1/137254/2012, z podania CÚ Prešov zn. 9006231/1/155508/2012 zo dňa 17.02.2012 označeného ako „Oznámenie o začatí daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a výzva na podanie písomného vyjadrenia", z podania JUDr. Ondreja Krempaského - advokáta zo dňa 28.02.2012 označeného ako „Vyjadrenie" doručeného na CÚ Prešov dňa 05.03.2012 a tam zaregistrovaného pod zn. 1/351252/2012, z podania CÚ Prešov zn. 9006231/1/565304/2012 zo dňa 21.03.2012 označeného ako „Výzva na zaslanie plnej moci , z podania CÚ Prešov zn. 9006231/1/567789/2012 zo dňa 21.03.2012 označeného ako „Zaslanie podaní na vedomie", z podania CÚ Prešov zn. 9006231/1/999111/2012 zo dňa 22.05.2012 označeného ako „Výzva", z Výpisu zo živnostenského registra znejúceho na meno: W. D. - trvalý pobyt: V. XX, I. T., PSČ:
XXX XX, IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567, ako aj z ďalšieho materiálu a skutočností zistených v priebehu konania.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že colníci Colného úradu Prešov, Stanica colného úradu Poprad vykonali dňa 08.08.2007 v čase o 11:20 hod. daňový dozor na mieste podnikania daňového subjektu t. j. na adrese V. XX, XXX XX I. T. a v skladovom priestore daňového subjektu t. j. v garáži so súpisným číslom XXXX. Výkon daňového dozoru bol zameraný na držbu liehu, spôsob nadobudnutia liehu a kontrolu označovania spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou. V rámci daňového dozoru boli v garáži so súpisným číslom XXXX v I. T. zistené tieto spotrebiteľské balenia lienu:
Obchodný Objem Objem ROC Počet kusov Výrobca názov v litroch alkoholu kontrolnej
známky
Borovička 1,0 40% 10403001000400 302 KASICO a.s.
Run 1,0 40% 10403001000400 166 KASICO a.s.
Bratislavská vod. jem. 1,0 40% 10403001000400 168 KASICO a.s.
Spolu 636
Daňový subjekt ako doklad preukazujúci pôvod a spôsob nadobudnutia zistených SBL predložil faktúru č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 vystavenú spoločnosťou TATRA - el, s.r.o., A. Bernoláka 5158, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 426 091, príjmový pokladničný doklad zn. P. zo dňa 18.06.2007 o zaplatení sumy 190.552,50 Sk spoločnosti TATRA - el, s.r.o., príjemku na sklad zn. 06/2007 od spoločnosti TATRA - el, s.r.o. zo dňa 18.06.2007, výdajku - prevodku zo skladu daňového subjektu zn. 06/2007 zo dňa 18.06.2007. Colný úrad Prešov mal dôvodné podozrenie, že zistené SBL súvisia s porušením daňových predpisov, Colný úrad Prešov, Stanica colného úradu Poprad zistené SBL zabezpečil vydaním Rozhodnutia o zabezpečení zn. 49552/2007-6292 zo dňa 09.08.2007, v ktorom daňový subjekt vyzval, aby do 15 dní od jeho doručenia preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia zistených SBL s poučením, že inak rozhodne o prepadnutí zistených SBL v prospech štátu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2007. Vykonal rozsiahle dokazovanie výsledkom ktorého bolo spochybnenie dokladov predložených daňovým subjektom. Na základe tohto dokazovania Colný úrad Prešov, SCÚ Poprad dňa 20.03.2009 vydal rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol právny zástupca daňového subjektu. Colné riaditeľstvo preskúmalo dôvody podaného odvolania a dňa 13.01.2011 vydalo Rozhodnutie zn. 26308/2009, ktorým odvolaním napadnuté Rozhodnutie CÚ Prešov, SCÚ Poprad zn. 15158/2009-6292 zoo dňa 20.03.2009 potvrdilo. Predmetné rozhodnutie CRSR nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2011. Žalobca podal žalobu dňa 28.02.2011, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu pri vydaní rozhodnutia, ako aj zákonnosť rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu. V predmetnej veci Krajský súd Prešov vydal dňa 21.02.2012 rozsudok zn. 3S 9/2011-52. Dôvodom pre vydanie rozhodnutí o zabezpečení a prepadnutí zistených SBL ako aj dôvodom, pre ktorý sa Krajský súd v Prešove pri vydávaní rozsudku o preskúmaní predmetných rozhodnutí priklonil na stranu colného riaditeľstva a colného úradu boli nasledujúce skutočnosti, ktoré spochybňujú hodnovernosť účtovných dokladov predložených daňovým subjektom ako dokladov preukazujúcich pôvod a spôsob nadobudnutia zistených SBL. Ide o podozrenie, že zistené SBL sú označené kontrolnými známkami, ktoré unikli spoločnosti INTERVIN spol. s.r.o., nakoľko uvedená spoločnosť odobrala na základe odberného poukazu kontrolné známky v počte 300.000 kusov, avšak 289 761 kusov kontrolných známok nezúčtovala, ale bol zistený predaj SBL s takto označenými kontrolnými známkami. Ďalej išlo o nemožnosť preveriť účtovníctvo spoločnosti TATRA-el, s.r.o., zaúčtovanie faktúry č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007, ktorú predložil daňový subjekt ako nadobúdací doklad k zabezpečeným SBL z nasledovných dôvodov pôvodní spoločníci T. a S. J. spoločnosť TATRA
- el, s.r.o. previedli na N. A., podľa vyjadrenia T. J. všetky úkony a obchodné operácie za spoločnosť TATRA- el, s.r.o. riadil na základe plnej moci od S. J. T. J., pričom konateľ S. J. za spoločnosť TATRA- el, s.r.o., N. A. vo vyjadrení ku skutočnosti, že je konateľom spoločnosti TATRA - el, s.r.o., že mu boli odovzdané účtovné doklady spoločnosti TATRA - el, s.r.o. uviedol, že nevie o tom, že je konateľom spoločnosti TATRA - el, s.r.o., že žiadne účtovné doklady spoločnosti TATRA - el, s.r.o. mu odovzdané
neboli a že na predložených účtovných dokladoch sa nachádzajú podpisy, ktoré nie sú jeho. Zároveň N. A. uviedol, že nesplnomocnil žiadnu osobu, aby konala namiesto neho za spoločnosť TATRA - el, s.r.o.. N. A. ako jeden z dvoch konateľov spoločnosti TATRA - el, s.r.o. sa od 24.04.2007 do 17.10.2008 nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, účtovné doklady spoločnosti TATRA - el, spol. s r.o. mu nikdy neboli fyzicky odovzdané, na adrese sídla spoločnosti TATRA - el, s. r.o. podľa obchodného registra sa uvedená spoločnosť nenachádza. Adresa sídla je na faktúre č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 ako aj na príjmovom doklade uvedená nesprávne, preverenie obchodných aktivít spoločnosti TATRA - el, s r.o. preukázalo, že na adrese jej sídla uvedeného v obchodnom registri uvedená spoločnosť nesídli, nakoľko nebytové priestory nachádzajúce sa na tejto adrese má na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajaté S. P., N. XX, W., IČO: 40 397 751, DIČ: 1048164931, ktorý tam od 01.04.2005 prevádzkuje pohostinské zariadenie - Reštaurácia TATRA, preverenie faktúr č. 33/05/07 zo dňa 29.05.2007 a č. 29/04/07 zo dňa 10.04.2007, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou TATRA - el, s r.o., a faktúry č. 2007149 zo dňa 20.06.2007, ktorú mal vystaviť daňový subjekt T. C. - NOBA - SMOKER, J. XXX, XXX XX T., bolo preukázané, že všetky tieto faktúry vykazujú evidentné znaky zhody s preverovanou faktúrou č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 (forma faktúry, príjmového dokladu, písmo, odstupy písma, ako aj veľkosť písma v hlavičke faktúry, zvýraznenie písma v rovnakých častiach faktúr,...), avšak podľa bližšieho popisu predmetných faktúr je zrejmé, že faktúry boli vystavené rôznymi osobami, ktoré nemajú oprávnenie konať za dané spoločnosti. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z. z.") v znení platnom a účinnom v čase porušenia predpisov: „Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzaj a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.“ Na základe vyššie uvedeného vzniklo dôvodné podozrenie o tom, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. Colný úrad poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1, 4 zákona č. 563/2009 Z.z., ako aj na obsah ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Podľa colného úradu z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že vierohodnosť dokladov (faktúr, výdavkových dokladov, príjmových dokladov a pod.) svojho účtovníctva ako záznamov, ktoré je povinný viesť preukazuje daňový subjekt.
K meritu veci uviedol, že daňový subjekt síce predložil doklady na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia zistených SBL, avšak len predloženie takýchto dokladov samo o sebe nestačí. Takýto doklad musí, okrem iného, vierohodne preukázať subjekt, ktorý tovar dodáva. Obchodný prípad (obchodnoprávny vzťah) musí mať subjekty, ktoré sú identifikovateľné a musia mať oprávnenie obchodovať s tovarom, ktorý je predmetom odberu a dodávky. Len v takom prípade je možné považovať preukázanie potrebných dokladov za vierohodné ako pre daňové konanie, tak na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia tovaru.
Ďalej sa colný úrad zaoberal otázkou, ktorej vzhľadom na meritum veci, t.j. uznanie resp. neuznanie zodpovednosti z deliktu nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia zistených SBL, vyriešenie považuje Colný úrad Prešov za podstatné je, či daňový subjekt preukázal alebo nepreukázal právne relevantným spôsobom pôvod a spôsob nadobudnutia SBL. Správny orgán má za to, že daňový subjekt nepreukázal v daňovom konaní vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov, nakoľko subjekt uvedený na dokladoch nebol totožný so skutočným dodávateľom tovaru, t.j. daňový subjekt nepreukázal, že dodávateľom predmetného tovaru bola spoločnosť TATRA-el, s.r.o., resp. osoba oprávnená konať za túto spoločnosť. Poukázal na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov na ustanovenie § 10 ods. 1, ako aj § 32 ods. 1 písm. a). Ako je z posudzovaného prípadu zrejmé, najmä z dokladov predložených odvolateľom, predloženú faktúru nemožno považovať za relevantný daňový účtovný doklad, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, činnosť spoločnosti TATRA-el, s.r.o. resp. konanie neznámej osoby alebo osôb bolo jednoznačne spochybnené a teda chýba účastník obchodného vzťahu.
Colný úrad Prešov zdôraznil skutočnosť, že pod zákonnosťou pôvodu SBL, resp. spôsobu ich nadobudnutia sa nebude pre účely zákona č. 105/2004 Z. z. rozumieť iba postup daňového subjektu pri samotnej kúpe SBL, ale vo všeobecnosti akékoľvek nakladanie s predmetnými SBL daňovým subjektom, jeho dodávateľom, či tretími osobami pred dodaním SBL daňovému subjektu. Daňový subjekt z pozície svojho dôkazného bremena sa mohol liberovať, resp. zabrániť prepadnutiu predmetných SBL, ak by jednoznačne, bez pochýb a objektívne preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia
SBL v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z., poprípade skutočnosť, že zistené SBL pochádzajú od údajného dodávateľa TATRA-el, s.r.o. Daňový subjekt bol pritom povinný preukazovať svoje tvrdenia bez akýchkoľvek pochybností a nejasností. Skutočnosti, že spoločnosť TATRA-el, s.r.o. disponovala oprávnením na predaj liehu v daňovom voľnom obehu, že predmetná faktúra č. 35/06/2007 zo dňa 18.06.2007 spĺňala náležitosti účtovného záznamu a že daňový subjekt si ju zaúčtoval vo svojom účtovníctve, z pozície premís dokazovania ešte neznamená (vzhľadom na všetky skutočnosti zistené Colným úradom Prešov), že faktúra je dôkazom toho, že ju skutočne aj spoločnosť TATRA-el, s.r.o. vydala resp. že práve spoločnosť TATRA-el, s.r.o. dodala predmetné SBL daňovému subjektu. Colný úrad poukazuje na ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z. . o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ ak po i) nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase porušenia predpisov, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného liehu, najmenej však 50 000 Sk, za správny delikt podľa odseku 1 písm. i), a taký lieh zabezpečí. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Správny orgán ďalej poukázal na obsah ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov znení neskorších predpisov, ako aj na ustanovenie § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu dospel ku skutkovému záveru, že daňový subjekt nevedel preukázať v súlade so zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tohto alkoholického nápoja u neho zisteného, ktorý sa u neho nachádzal dňa 08.08.2007 o 11:20 hod, v garáži so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcom sa v I. T. pri V. ulici a to konkrétne D., Rum, Bratislavská vodka jemná, v objeme 1,0 l, v počte spolu 636 kusov, spoločnosť kontrolnej známky bola uvedená KASICO, a.s., a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným. Na základe tohto skutkového záveru Colný úrad Prešov dospel k právnemu záveru, že daňový subjekt sa vyššie opísaným konaním dopustil správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pri ukladaní pokuty postupoval Colný úrad Prešov podľa výpočtu stanoveného v § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov teda podľa neskoršieho zákona, ktorý je pre daňový subjekt priaznivejší. Pritom však Colný úrad Prešov vychádzal z ustanovenia § 5 a § 6 zákona č. 105/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase porušenia predpisov, podľa ktorých bola stanovená nižšia sadzba spotrebnej dane ako podľa zákona platného a účinného v čase vydania tohto rozhodnutia, pretože tým je aj nižšia pokuta, ktorá sa odvíja od sadzby spotrebnej dane a z tohto pohľadu je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V závere rozhodnutia poukázal správny orgán na spôsob výpočtu v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 105/2004 Z.z., ako aj podľa ustanovení Zákona o dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Uložená pokuta je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov splatná v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické skutočnosti ako sú uvádzané v žalobe, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. novembra 2012 pod č. 1100902/1 126196/2012/CI rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006231/1/1015089/2012 zo dňa 20. 06. 2011, napadnuté odvolaním fyzickej osoby podnikateľa: Ing. W. D., V. č. XX, XXX XX I.B., IČO: 40 715 841, DIČ: 1020003567 potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný ako odvolací orgán tak, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenie vydaného napadnutého rozhodnutia podľa § 74 § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) po stránke skutkovej, právnej a formálnej, v rozsahu požadovanom v podanom
odvolaní, pričom dospel k záveru, že Colný úrad Prešov vydal rozhodnutie zn. 9006231/1/1015089/2012 zo dňa 20. 06. 2011 v súlade so zákonom. Žalovaný poukázal v celom rozsahu na obsah odvolania, ako aj na postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ako aj na obsah prvostupňového rozhodnutia vydaného Colným úradom Prešov. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že Najvyšší súd SR v odvolacom konaní vydal rozsudok sp. zn. 3 Sžf/52/2012 zo dňa 11. 09. 2012, ktorým NS SR odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/9/2011 - 52 zo dňa 21. 02. 2012 potvrdil. Ďalej žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia SBL zistených v jeho prevádzke, colný úrad vyhodnotil daný stav ako rozporný s daňovými právnymi predpismi, o čom spísal úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zo dňa 28. 05. 2007 a začal vo veci s odvolateľom daňové konanie pre podozrenie z porušenia daňových predpisov, o čom informoval odvolateľa písomným oznámením zn. 9006231/1/155508/2012 zo dňa 17. 02. 2012, s výzvou na vyjadrenie sa k prípadu. Odvolateľ na výzvu colného úradu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 28. 02. 2012, ktorého obsah je obdobný vyššie citovaným námietkam odvolania a po zhrnutí skutkového a právneho stavu vydal colný úrad rozhodnutie zn. 9006231/1/1015089/2012 zo dňa 20. 06. 2011, ktorým podľa ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. uložil odvolateľovi pokutu vo výške 1.659,69 Eur, a to z dôvodu, že odvolateľ nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u neho zisteného, čím sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z..
Žalovaný sa vyjadril k námietkam odvolateľa v tom zmysle, že citoval ustanovenia § 47 ods. 1 písm. i), ako aj ustanovenia § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z. v znení účinnom k 08.08. 2007 a zároveň ustanovenie § 70 ods. 1 písm. g) a § 70 ods. 2 písm. g), ako aj ustanovenia § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2012. Poukázal na obsah ustanovenia čl. 50 ods. 6 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podľa ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“.
Odvolací orgán argumentoval ďalej tým, že hoci sa odvolateľ dopustil správneho deliktu v roku 2007, t. j. v čase účinnosti zákona č. 105/2004 Z. z., colný úrad aplikoval pri sankcionovaní odvolateľa ustanovenia zákona č. 530/2011 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2012, a to práve s prihliadnutím na citovaný čl. 50 ods. 6 druhá veta Ústavy SR v spojení s intertemporálnym ustanovením § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z., nakoľko suma 1.659 Eur ukladaná podľa § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. je vyššia, než suma 50.000,-Sk v prepočte na menu Euro s koeficientom 30,1260, ktorú stanovovalo ustanovenie § 47 ods. 2 písm. i) zákona č. 105/2004 Z. z. v znení účinnom k 08. 08. 2007.
Colný úrad uložil odvolateľovi v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. v spojení s intertemporálnym ustanovením § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z. pokutu vo výške 1.659 Eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z.. Za daných zistení v priestoroch odvolateľa bolo na odvolateľovi preukázať colnému úradu, že predmetné SBL nadobudol v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z., nakoľko v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na strane dotknutého účastníka konania, to znamená nutnosť na strane daňového subjektu preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa stavia na obranu v daňovom konaní. Uvedený dôkazný princíp vyplýva napr. aj zo samotného ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2001 Z.z.. Odvolateľ teda pre účely svojho oslobodenia od sankčnej povinnosti bol povinný v konkrétnom daňovom konaní relevantne, objektívne, bez pochýb a nevyvratiteľne preukázať svoje tvrdenia v súvislosti s požiadavkou zákona, že predmetné SBL nadobudol v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.. Podľa žalovaného colný úrad v súvislosti s daňovým konaním vykonal množstvo dôkazných úkonov, v zmysle ktorých bolo preukázané, že v období roku 2007 bola činnosť a prevádzkovanie spoločnosti TATRA - el, s.r.o. a obchodné úkony súvisiace so spoločnosťou v rozpore nielen so zákonom č. 105/2004 Z. z., ale aj so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, či v rozpore so zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Na dôvažok predmetom uloženie pokuty v konkrétnom daňovom konaní nie je zistenie SBL s falzifikátmi kontrolných známok, ale nepreukázanie pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia SBL v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. Z výpovedí svedkov a odvolateľa, zo skúmania predložených daňových a účtovných dokladov, bolo preukázané neodvádzanie spotrebnej dane z liehu treťou osobou, konanie tretej osoby uvádzajúce odberateľov do omylu jednaním za spoločnosť TATRA - el, s.r.o., či prevod vlastníctva spoločnosti TATRA - el, s.r.o. na jej nového spoločníka a konateľa p. A., ktorý popiera svoju vedomosť o takomto prevode a o konaní za túto spoločnosť. Z uvedeného je teda zrejmá nezákonnosť dodania vyššie
uvedených SBL odvolateľovi. Taktiež žalovaný poukázal, že kolkové známky, ktoré boli nalepené na SBL a na ktorých pravosť sa odvolateľ v námietkach odvoláva, sú predmetom dôvodného podozrenia o nekalom nakladaní s nimi, práve v súvislosti so šetreniami správcu dane u spoločnosti MARKO EFEKT s.r.o.. Kontrolné známky nalepené na zistených SBL unikli spoločnosti INTERVIN spol. s.r.o., keďže uvedená spoločnosť odobrala na základe odberného preukazu kontrolné známky v počte 300.000 kusov, avšak 289.761 kusov kontrolných známok nezúčtovala, pritom bol zistený predaj SBL s týmito nezúčtovanými kontrolnými známkami. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že pre účely preukazovania pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. nebolo možné vychádzať iba z odvolateľom predložených účtovných dokladov, keďže pri skúmaní a hodnotení pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia liehu sa vychádza zo zásady materiálnej pravdy, t. j. zisťovaním skutočného objektívneho stavu na základe všetkých dostupných a prípustných dôkazných prostriedkov, za použitia logických premís objektívneho dokazovania. Preukazovanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu je teda postavené na objektívnom stave zistených faktov, nie na striktnom posudzovaní formálneho listinného stavu dokumentov predkladaných daňovým subjektom v daňovom konaní. Uvedené listiny v kontexte ďalších skutočností môžu predstavovať jeden z podporných dôkazov pôvodu alebo spôsobu nadobudnutia minerálneho oleja, avšak nemajú povahu absolútneho dôkazu, závery o objektívnych skutočnostiach odporujúce listinám nebudú prispôsobované formálnemu stavu listín, ale naopak, budú dané listiny spochybňovať.
Žalovaný v tomto kontexte poukázal aj na súdnu prax v Českej republike.
Podľa žalovaného odvolateľ predložením príslušných dokladov v daňovom konaní mohol nanajvýš preukázať iba systém odberateľských vzťahov pri nákupe uvedených SBL, teda odber SBL od tretej osoby na protiplatbu v hotovosti, avšak nepreukázal, vzhľadom na komplexné zistenia o spoločnosti TATRA -el, s.r.o., nadobudnutie SBL v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z..
Na základe uvedeného teda colný úrad v súlade so zákonom pristúpil k sankcionovaniu odvolateľa v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z. z. s odkazom na ustanovenie § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z., a to z dôvodu, že odvolateľ nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia SBL zistené v jeho prevádzke v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.. Colný úrad pritom konal zo svojej úradnej povinnosti, keďže zákon č. 105/2004 Z. z. (530/2011 Z. z.) za skutkovej situácie zistenia liehu u podnikajúceho daňového subjektu a bez preukázania jeho nadobudnutia v súlade so zákonom, ukladá právo a zároveň povinnosť colnému úradu viesť s dotknutou osobou sankčné konanie a uložiť jej pokutu. Zákon pritom stanovuje uvedený sankčný postup správcu dane bezvýnimočne a zároveň pevne stanovuje výpočet výšky ukladanej pokuty vo výške 50 % zo spotrebnej dane pripadajúcej na zistený lieh, s obligátnou minimálnou spodnou hranicou 1.659,96 Eur. Odvolací orgán v súvislosti s námietkami odvolateľa poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/52/2012 zo dňa 11. 09. 2012, potvrdzujúci odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu sp. zn. 3S/9/2011 - 52 zo dňa 21. 02. 2012, v zmysle ktorého sa potvrdili skutkové a právne závery správcu dane konajúceho v totožnej skutkovej veci v paralelnom daňovom konaní o prepadnutí SBL.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania ( právneho zástupcu žalobcu, ako aj povereného zástupcu žalovaného ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel senát krajského súdu k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože a rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania sú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré podľa príslušných ustanovení zákona č. 530/2011 Z.z., konkrétne § 70 ods. 1 písm. g) a § 70 ods. 2 písm. g) uložili za správny delikt žalobcovi pokutu vo výške 1 659 Eur z dôvodu, že žalobca v konaní pred Colným úradom Prešov nepreukázal v súlade s uvedeným zákonom pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja ( liehu ) v počte 636 kusov SBL, ktoré boli u neho zistené pri vykonanom daňovom dozore dňa 08.08.2007 v čase o 11.20 hod v garáži so súp. č. XXXX v I. T. pri V. ulici. Podľa predložených listinných dôkazov faktúry č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 žalobca tvrdil, že spotrebiteľské balenie liehu v počte 636 ks nadobudol od právnickej osoby TATRA - el. s.r.o., pričom výrobcom liehu bola podľa etikiet spoločnosť INTERVIN,
s.r.o. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt predchádzalo vydanie rozhodnutia zo dňa 13.01.2011 vydané Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky pod č. 26308/2009, ktorým CR potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 20.03.2009 pod č. 15158/2009-6292, ktorým colný úrad rozhodol o prepadnutí tovaru - spotrebiteľské balenie liehu v celkovom množstve 636 ks v prospech štátu.
Podľa § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.
Podľa § 47 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného liehu, najmenej však 1 659, 69 eura, za správny delikt podľa odseku 1 písm. i), a taký lieh zabezpečí.
Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.
Podľa § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného alkoholického nápoja, za správny delikt podľa odseku 1 písm. g), najmenej však 331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno, alebo najmenej 1 659 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je lieh, a takýto alkoholický nápoj zabezpečí.
Podľa § 5 zákona č. 105/2004 Z.z., základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu (ďalej len "hl a.") pri teplote 20C. Alkoholom na účely tohto zákona sa rozumie etylalkohol v zmesi s inými alkoholmi a prchavými látkami, pričom objemová koncentrácia alkoholu sa zistí a vypočíta spôsobom podľa osobitného predpisu. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane. Odvodenou jednotkou množstva liehu je liter 100 % alkoholu (ďalej len "l a.") pri teplote 20C. Základ dane v hl a. sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Podľa § 6 citovaného zákona, sadzba dane sa ustanovuje takto:
a) základná sadzba dane 1 080 eur/hl a.,
b) znížená sadzba dane 540 eur/hl a.
Znížená sadzba dane sa uplatní na lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia najviac na množstvo 43 l a. z vyrobeného liehu pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť na daňovom území (ďalej len "domácnosť") za jedno výrobné obdobie za podmienok podľa tohto zákona.
Podľa § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2012, konanie o uložení pokuty právoplatne neukončené k 31. decembru 2011 sa ukončí podľa § 70 a 71 predpisu účinného od 1. januára 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.
V zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ, u ktorej boli nájdené spotrebiteľské balenia liehu, bol v konaní pred Colným úradom Prešov
povinný jednoznačne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu a zamestnanci správcu dane preto oprávnene postupovali ak uvedený tovar najskôr zabezpečili a následne rozhodli, že tento tovar prepadol v prospech štátu, pretože žalobca v danom konaní jednoznačne nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru v zmysle zákona č. 105/2004 Z.z., konkrétne s poukazom na obsah ustanovenia § 47 ods. 1 písm. i) citovaného zákona.
Aj keď žalobca jednak v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v žalobe poukazuje hlavne na to, že pôvod a spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu preukázal a to predložením účtovných dokladov, konkrétne faktúry č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 od spoločnosti TATRA - el., s.r.o. ako aj príjmových a výdavkových dokladov, ktoré boli v súvislosti s touto faktúrou predložené, správny orgán rozsiahlym dokazovaním a následne v rozhodnutí tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutí žalovaného spochybnil toto tvrdenie žalobcu. Jednoznačne súd dospel k záveru v súlade s vykonaným dokazovaním, že faktúra nebola vystavená platiteľom dane a teda zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené spoločnosťou uvedenou ako dodávateľ na danej faktúre. Zdaniteľné plnenie preto nebolo preukázané v súlade so zákonom a predmetnú faktúru nebolo možné považovať za právne irelevantný dôkaz na základe čoho správne dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že daňový subjekt jednoznačne v pôvodnom konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce na daňovom subjekte. Tento s poukazom na obsah ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. mal jednoznačne preukázať okrem tvrdení, ktorými spochybňoval postup colného úradu, nepredložil žiadne relevantné konkrétne návrhy na vykonanie dôkazov a teda dôkazné bremeno v pôvodnom konaní neuniesol.
V tejto súvislosti mal súd z obsahu rozsiahleho dokazovania za jednoznačne preukázané, že na základe uvedeného konania vedeného Colným úradom Prešov bol správny postup správneho orgánu, ak na základe uvedených skutočností, ktoré boli jednoznačne preukázané a deklarované aj vydaným rozhodnutím tak colného úradu a následne rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, ktoré rozhodnutie bol predmetom preskúmania krajského súdu v konaní pod sp. zn. 3 S 9/2011 - 52 a na základe ktorého bol vydaný rozsudok v predmetnej veci dňa 21.02.2012, ktorého správne závery boli následne potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Sžf/52/2012 zo dňa 11.09.2012. Najvyšší súd sa tak isto stotožnil s postupom krajského súdu pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým v súlade s rozhodnutím o prepadnutí 636 ks spotrebiteľského balenia liehu boli spochybnené jednoznačne odvolacie námietky žalobcu v tom zmysle, že preukázal potrebné skutočnosti o riadnom nadobudnutí 636 ks SBL.
Senát krajského súdu sa ďalej nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a že konaním správnych orgánov bol porušený § 2 ods. 1 v spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb., následne čl. 46 ods. 1 v nadväznosti na čl. 48 ods. 2 ÚStavy Slovenskej republiky, ak aj čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a slobode. V tom zmysle, že tak ako to aj krajský súd vyššie uvádzal, žalobca žiadnymi konkrétnymi návrhmi na vykonanie dokazovania, či preukázanie tej skutočnosti, že faktúra č. 35/06/07 bola skutočne vystavená spoločnosťou TATRA-el s.r.o. neuviedol, práve naopak na základe rozsiahleho dokazovania a šetrenia Colného úradu Prešov boli vypočutí tak svedkovia, ako aj samotný odvolateľ a v konaní bolo jednoznačne zistené, že spoločnosť TATRA-el, s.r.o. spornú faktúru č. 35/06/07 nevystavila a k takémuto záveru dospel aj súd po vyhodnotení výsluchu svedka N. A., ako aj ostatných svedkov, ktorí boli vypočutí v predmetnom konaní.
Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v konaní bolo porušené žalobcove právo ohľadom účasti pri výsluchu svedka N. A., pretože ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu tak žalobca, ani jeho právny zástupca sa uvedenej účasti na výpovedi svedka v priebehu konania pred prvostupňovým správnym orgánom ani nedomáhali.
Rovnako ako uvádzal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj súd je názoru, že žalobca jednoznačne nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia 636 ks SBL a preto aj podľa súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 105/2004 Z.z., pretože žalobca sa dopustil správneho deliktu. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z.z. na toto porušenie bolo aplikované ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z., pretože pokiaľ konanie o uložení pokuty nebolo právoplatne ukončené k 31.12.2011, toto konanie sa ukončí podľa § 70 a § 71 predpisu
účinného od 01. januára 2012, ak je to pre právnickú alebo fyzickú osobu priaznivejšie. Zároveň súd musí konštatovať, že správny orgán postupoval v tomto konaní aj v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čas, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Ako vyplýva z výpočtu uloženej sankcie podľa príslušných ustanovení zákona č. 105/2004 Z.z, by bola táto sankcia vyššia a preto použil správny orgán príslušné ustanovenia zákona č. 530/2011 Z.z., pretože suma ukladaná v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 písm. g) citovaného zákona vo výške 1 659 Eur je priaznivejšia pre žalobcu. Čo sa týka výšky pokuty, ohľadom tejto senát krajského súdu nemal žiadne pochybnosti čo sa týka jej správnosti, pretože bola ukladaná práve v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 530/2011 Z.z..
Čo sa týka námietok žalobcu, že colný úrad mu jednoznačne nepreukázal protiprávnosť konania vo veci pravosti kontrolných známok, aj súd je toho názoru, že colný úrad rozsiahlym dokazovaním, v rámci ktorého spochybnil práve doklady predložené žalobcom, ktoré predložil za účelom preukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia boli závery správneho orgánu v celom rozsahu preukázané. Na týchto skutočnostiach nemení nič ani pravosť, resp. nepravosť kontrolnej známky, pretože SBL boli síce označené pravými kontrolnými známkami, pri ktorých však v rozpore so zákonom nedošlo k ich zúčtovaniu a odovzdaniu colnému úradu na zničenie a preto takéto kontrolné známky sa potom používali na označenie SBL vrátane tých SBL, ktoré boli zabezpečené u žalobcu v počte 636 ks. V súvislosti s týmito tvrdeniami žalobcu aj súd musí argumentovať zistenými skutočnosťami colného úradu, že pri zisťovaní pôvodu SBL už v samotnom rozhodnutí tak colný úrad a aj žalovaný konštatoval, že kontrolné známky nalepené na zistených SBL predstavovali známky odobraté spoločnosťou MARKO EFEKT, s.r.o. kde správca dane v zmysle skutkového preverovania nadobudol podozrenie o zneužití uvedených kontrolných známok, pretože nebolo celkovo zúčtovaných 996 900 ks, ktoré boli od spoločnosti odobrané. Týmito tvrdeniami teda ani podľa názoru súdu žalobca jednoznačne nevyvrátil potrebu preukázať zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia liehu žalobcom, tak ako to ukladá ustanovenie § 47 ods. 1 písm. i) zákona č. 105/2004 Z.z
Napokon čo sa týka nepreukázania pôvodu a spôsobu nadobudnutia SBL v súlade so zákonom, táto skutočnosť bola jednoznačne potvrdená aj v konaní pred krajským súdom vo veci 3S 9/2011, ktorý sa jednoznačne stotožnil s tým, že správny orgán nepochybil ak tvrdil, že žalobca dôkazné bremeno povinnosti preukázať zákonný pôvod a spôsob nadobudnutia SBL v počte 636 ks neuniesol.
Taktiež ani námietka žalobcu o nepreverovaní faktúry navrhovanej žalobcom v daňovom konaní v účtovníctve spoločnosti TATRA - el, s.r.o. je podľa názoru neopodstatnená, pretože ak pôvodný majiteľ spoločnosti tvrdil, že spoločnosť previedol na ďalšiu tretiu osobu a odovzdal jej účtovné doklady a táto osoba celú transakciu prevodu spoločnosti a odovzdania poprela, je objektívne nemožné colným úradom preveriť účtovníctvo spoločnosti TATRA-el, s.r.o., nakoľko nedisponoval colný úrad týmito účtovnými dokladmi.
Čo sa týka námietok žalobcu, že nebol prítomný pri výpovediach svedkov, teda účastník na ústnych pojednávaniach a bolo porušené ustanovenie §15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb., k tomuto senát krajského súdu opätovne poukazuje na to, že konkrétny výsluch svedkov bol súčasťou skutkových zistení colného úradu a v tom čase kedy bol vypočúvaný svedok N. A. dožiadaným colným úradom, žalobca nikdy počas celého konania pred colným úradom, ani v podanom odvolaní voči rozhodnutiu colného úradu nenamietal skutočnosť, že nebol pri výsluchu niektorého z týchto svedkov. Uvedené žalobca namietal až v uvádzanom súdnom konaní týkajúceho sa rozhodnutia o prepadnutí SBL a to konkrétne pred súdom vo veci 3 S 9/2011. Uvedené výpovede pritom colný úrad oprávnene použil ako zákonne získané dôkazy v súlade s ustanovením § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a voči nim nenamietal žalobca nikdy nič.
Na základe týchto skutočností preto senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na príslušné ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p.
Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.