Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sp/45/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, Námestie mieru 804, 075 01 Trebišov, za účasti J. Ľ., G. XX, XXX XX D., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1163/2013 zo dňa 02.07.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 02.07.2013, č. k. V 1163/2013.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu č. ú. 7000146773/8180, vedený v peňažnom ústave Štátna pokladnica Bratislava, súdny poplatok 35,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Odporca rozhodnutím č. V 1163/2013 zo dňa 02.07.2013 podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení zamietol návrh na vklad záložného práva podanom dňa 06.06.2013, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. 177/2013-ŠTE uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Ľubomírom Balogom - konateľom spoločnosti a J. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, XXX XX D., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom.

Predmetom Záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie K. D., F. K. D., F. J., a to záhrady na parcele č. 356/1, ktorých je záložca podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu 1/10, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie K. D., F. K. D., F. J., a to zastavané plochy a nádvoria na parcelách č. 355 a 356/2 a rodinný dom, súpisné číslo XX na parcele č. 355 ktorých je záložca podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu 1/20. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody) t.j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec už v takej dohode o splnomocnení bol vopred vpísaný. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Odporca z tohto dôvodu považuje danú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia . Je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny spolu s príslušenstvom, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstate vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Odporca ďalej citoval ustanovenie , ako aj a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „“), ako aj rozhodnutia Krajských súdov v Nitre a Žiline č. -25 a -32.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal dňa 05.08.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedol, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. V tomto smere poukázal na ustanovenie , , , , , , Správneho poriadku, katastrálneho zákona, ktoré aj citoval. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Poukázal na skutočnosť, že pre odporcu v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci, pričom podľa Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného, vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Vyslovil názor, že predmetné plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení, ako právny úkon, bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľ považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše, odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v má prednosť pred aplikáciou . Ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného poplatku alebo úroku z omeškania, ani v takomto prípade by nekonal správne, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by odporca situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania, nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je potrebné zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. Podľa názoru navrhovateľa odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 11. októbra 2013 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Listom zo dňa 04.10.2013 navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila J. Ľ., z tohto dôvodu preto súd pojednával v ich neprítomnosti.

Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa odporcu zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrení a zároveň dodala, že odporca bol pri svojej rozhodovacej činnosti oboznámený so Smernicou č. 2008/48/ EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, so Smernicou č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou č. 2005/29/EHS o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj článkom č. 47 Charty základných práv EU. Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľa vyplýva, že nemá vedomosť o implementácii a uplatňovaní noriem ES, ako aj otázok nastolených Európskou komisiou vo vzťahu k súdnej praxi v spotrebiteľských veciach. Z tohto dôvodu preto navrhla rozhodnutie odporcu potvrdiť.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom J. Ľ. Zmluvu o úvere č. 901500768 zo dňa 04.07.2011. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 05.07.2011 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzavretie Záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom J. Ľ. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa 20.05.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 177/2013-ŠTE medzi navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 901500768 zo dňa 04.07.2011.

Podľa , Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ( ).

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom J. Ľ. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami Zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k Záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia Záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená Záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa . Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka Záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril Záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle . Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť Záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle , ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v zmysle ustanovenia , a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve o úvere č. 901500768 zo dňa 04.07.2011 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle .

Súd uvádza, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva, ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s , ako aj s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle s použitím tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa druhá veta v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.