Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-123-2009.pdf
PDF · 120.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/123/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľa: N. V., nar. XX. X. XXXX, bytom L., W. X/XXXX, zast. JUDr. Jurajom Füzerom, advokátom Advokátskej kancelárie, M. R. Štefánika 1256/22, proti odporcovi: G. B., nar. XX. X. XXXX, E. L., Y. R., XXXX/X, občan Ukrajiny s trvalým pobytom cudzinca na Slovensku, zast. JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom , Špitálska 6, Michalovce, o zaplatenie 1 991,64 Eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 1 991,64 Eur, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1 991,64 Eur od 1. 7. 2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1 431 Eur , priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom sa domáhal proti odporcovi zaplatenia žalovanej sumy spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že ústnou zmluvou o pôžičke zo dňa 27. 11. 2007, ako občan odporcovi , ako občanovi, požičal sumu 60 000,- Sk, t. j. 1 991,64 Eur. Išlo o pôžičku na zakúpenie auta. Odporca si aj auto zakúpil a má ho pod ev. č. L. XXXBN. Dohodli sa, že odporca zaplatí a vráti navrhovateľovi pôžičku do 30. 6. 2008. Odporca sumu 60 000,- Sk prevzal a pôžičku do 30. 6.2008 nevrátil.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a to ani v ústnej forme. Financovanie kúpy osobného motorového vozidla ev. č. L. XXXBN si odporca zabezpečoval z iných zdrojov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, Q.. X. Š., K. S., J. V., N. K.A., listinnými dôkazmi / výzvou , odpoveďou na výzvu, potvrdením Slovenskej sporiteľne a. s., zo dňa 11. 3. 2002, výpisom z bežného účtu zo Slovenskej sporiteľne zo dňa 6. 3. 2002, faktúrou na sumu 6 005 USD, faktúrou na sumu 3 559 USD, dokladmi o zaplatení týchto faktúr, / a zistil tento skutkový stav veci:
Odporca je občan Ukrajiny. Podniká ako fyzická osoba na Slovensku a má trvalý pobyt cudzinca na adrese L., Y. R. XXXX/X. Má majetok v obvode Okresného súdu Trebišov, lebo je majiteľom auta ev. č. L. XXXBN. Z uvedeného vyplýva, že je daná právomoc a príslušnosť Okresného súdu Trebišov.
Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že ústnou zmluvou o pôžičke zo dňa 27. 11. 2007 , ako občan odporcovi, ako občanovi, požičal sumu 60 000,- Sk. Išlo o pôžičku na zakúpenie auta. Odporca si auto zakúpil a má ho zaevidované pod ev. č. L. XXXBN. Účastníci sa dohodli, že odporca zaplatí a vráti navrhovateľovi pôžičku do 30. 6. 2008. Odporca sumu 60 000,- Sk prevzal a pôžičku do 30. 6. 2008 nevrátil. Navrhovateľ má zato, že odporca nesplnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke. Ústne a telefonicky ho viackrát vyzýval na vrátenie pôžičky. Odporca mu sľúbil, že príde za navrhovateľom a že sa dohodnú. Svoj sľub však nesplnil. Na písomnú výzvu, aby vrátil pôžičku zo dňa 17. 4. 2009 reagoval písomne dňa 27. 4. 2009 tak, že uznal prevzatie sumy 60 000,- Sk, ale nie ako pôžičku, ale ako odmenu za sprostredkovanie obchodu. Z toho dôvodu odmietol vrátiť navrhovateľovi sumu 60 000,- Sk / 1 991,64 Eur /.
Odporca poukázal nato, že medzi ním a navrhovateľom nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Poukázal nato, že prevzal sumu 60 000,- Sk , nie však od navrhovateľa, ako občana, ale od konateľa obchodnej spoločnosti HUBERT - LOV spol. s.r .o., Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 1941, Trebišov, IČO: 31727441. K prevzatiu tejto sumy nedošlo dňa 27. 11. 2007, ako to tvrdí navrhovateľ, ale skôr už v roku 2005. Jednalo sa o odplatu za sprostredkovanie nákupu strelných zbraní a streliva z Ukrajiny a Ruska. Navrhovateľ sa v roku 2002 obrátil na odporcu so žiadosťou, aby odporca ako štátny občan Ukrajinskej republiky využil svoje kontakty, znalosť miestnych pomerov a obchodných zvyklostí, ako aj perfektné ovládanie ukrajinského a ruského jazyka, pri sprostredkovaní nákupu zbraní z krajín bývalého Sovietskeho zväzu pre obchodnú spoločnosť navrhovateľa, ktorá má v predmete podnikania túto činnosť. Navrhovateľ sa zaviazal za sprostredkované a zrealizované obchodné príležitosti zaplatiť odporcovi províziu a náklady spojené so sprostredkúvaním.
Odporca s týmto súhlasil a keďže v tom čase bol s navrhovateľom v priateľskom vzťahu, nepovažoval za potrebné uzatvárať zmluvu o sprostredkovaní v písomnej forme, ale uspokojil sa s ústnou formou. Následne odporca v rokoch 2002 až 2004 viackrát vycestoval na Ukrajinu, vyhľadal pre spoločnosť HUBET - LOV spol. s r. o. Trebišov obchodného partnera, zaoberajúceho sa predajom zbraní a opakovane sprostredkoval niekoľko nákupov zbraní. Odporca sa zúčastňoval obchodných rokovaní s ukrajinským rokovateľom, jednak sám a v dvoch prípadoch aj spolu s navrhovateľom, ktorého zoznámil s riaditeľom dodávateľa, tlmočil ich rozhovory, prekladal obchodnú korešpondenciu a zabezpečoval aj niektorého ďalšie administratívne záležitosti súvisiace s realizáciou obchodov. Odporca taktiež vyvíjal činnosť smerujúcu k nákupu zbraní pre obchodnú spoločnosť navrhovateľa aj v Rusku.
Odporca priebežne žiadal navrhovateľa o vyplatenie dojednanej provízie za uskutočnené obchody, čo mu sa navrhovateľ spočiatku vyhýbal , až napokon v lete 2005 vyplatil navrhovateľovi v hotovosti jednorázovo sumu 60 000,- Sk. Táto suma podľa názoru odporcu nedosahovala výšku dojednanej odplaty a predstavovala v podstate len úhradu nákladov, ktoré odporca vynaložil v súvislosti so sprostredkovaním. S prihliadnutím však na okolnosť, že zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá len v ústnej forme a teda odporca by len obtiažne preukazoval skutočnú výšku svojho nároku, prijal poskytnuté plnenie a vec považoval za uzavretú.
Navrhovateľ potvrdil, že odporca mu pomáhal sprostredkovať nákup strelných zbraní z Ukrajiny. Nešlo o sprostredkovanie streliva z Ruska a Ukrajiny a nešlo o sprostredkovanie nákupu strelných zbraní z Ruska. Odporcovi províziu navrhovateľ doteraz nevyplatil, pretože k vyplateniu provízie je potrebné, aby odporca prišiel za navrhovateľovi do spoločnosti HUBERT- LOV spol. s. r. o., na odsúhlasenie vykonaných obchodov, prepočítanie provízie a podobne. Náklady na sprostredkovanie odporca žiadne nemal, pretože v Kyjeve na Ukrajine boli vlakom. Cestovné platil navrhovateľ aj za odporcu a navrhovateľ uhrádzal aj stravu. Na stanici ich čakalo firemné auto s ukrajinskej spoločnosti , s ktorou potom navrhovateľ potom urobil obchod. Išlo o jednorazovú cestu s odporcom do Kyjeva a odporca mu tlmočil z jazyka ukrajinského do slovenského a opačne. Zástupca ukrajinskej spoločnosti bol jedenkrát na Slovensku. Stretli sa v Trebišove. Z Trebišova išli autom odporcu zn. VOLGA do
Bardejova. V Bardejove prespali jednu noc. Cestovné, stravu a nocľažné a podobne, všetko platil navrhovateľ. Žiadne iné náklady odporca, ani navrhovateľ nemali. Administratívne veci na Slovensku si navrhovateľ vybavoval osobne a nie odporca a na ukrajinskej strane si administratívu vybavovala spoločnosť, s ktorou navrhovateľ obchodoval. Išlo o dovozné a vývozné licencie. Pokiaľ odporca mal nejaké iné náklady na cestovné, tie nesúviseli so sprostredkovaním a odporca chodil za svojou rodinou na Ukrajinu súkromne. Navrhovateľ poukázal nato, že odporca s ním doteraz neodsúhlasil vykonané obchody, viackrát ho vyzýval na uzavretie tohto sprostredkovania. Odporca mu stále prisľúbil, že príde za navrhovateľom, ale nedošiel. Dostavil sa až vtedy , keď potreboval peniaze na kúpu auta, aby navrhovateľ mu peniaze požičal. Peniaze z pôžičky mal vrátiť do 30. 6. 2008. Navrhovateľ tvrdil, že sa dohodli, že keď mu donesie peniaze, z titulu vrátenia pôžičky, potom si prejdú účtovne aj sprostredkovanie, aby sa zistilo v akej výške má odporca nárok na províziu a potom uzatvoria obe veci. Odporca však za navrhovateľom nechodil a nakoniec na výzvu navrhovateľa o vrátenie pôžičky reagoval tak, že suma 60 000,- Sk je odmenou za sprostredkovanie obchodov a nie pôžička. S týmto však navrhovateľ nesúhlasil.
Z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 25. 5. 2010, na čl.42, súd konštatuje, že odporca potvrdil, že v roku 2007 zakúpil motorové vozidlo ev. č. L. XXXBN. Za toto auto zaplatil 59 000,- Sk. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že keď navrhovateľ mu odovzdal sumu 60 000,- Sk, túto skutočnosť si navrhovateľ zaznamenal do svojho zošita / čl. 41/.
Z výpovede svedka, Q.. X. Š., vyplynulo, že účastníkov pozná. S oboma je v priateľskom vzťahu. Niekedy v mesiaci november 2007 ho pán B. požiadal, aby s ním išiel do Košíc, pochodiť po autobazároch, pretože má záujem zakúpiť si motorové vozidlo. Motorové vozidlo si aj vybral, išlo o vozidlo VOLSWAGEN passat combi. Odporca nemal dostatok finančných prostriedkov, preto si požičal aj od svedka 10 000,- Sk. O pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom nemal svedok žiadne vedomosti. Svedok potvrdil, že VOLSWAGEN passat stal do 60 000,- Sk. Presnú sumu nevedel uviesť. Poznamenal, že má vedomosti o tom, že ešte si požičal finančné prostriedky na zakúpenie motorového vozidla aj od niekoho iného. Mená však nevedel uviesť.
Zo svedeckej výpovede N. K., čl. 50, vyplynulo, že bolo to niekedy v mesiaci november / 18 - tého alebo 19 tého , rok si presne nepamätám, či to bolo v roku 2009, alebo 2010/ , zavolal jemu a pánovi S. odporca, že si chce kúpiť motorové vozidlo a potrebuje si požičať finančné prostriedky. Ráno 19. 11. mu dal 15 000,- Sk. S. mu taktiež dal 15 000,- Sk. Tieto peniaze potreboval na kúpu motorového vozidla. Svedok potvrdil, že s pánom Š. išiel odporca kupovať motorové vozidlo. Z jeho výpovede vyplynulo, že odporca si kúpil motorové vozidlo zn. VOLSWAGEN passat.
Zo svedeckej výpovede K. S. / čl. 52/ vyplynulo, že dňa 28. 11. 2007 mu večer volal odporca, že potreboval by požičať si peniaze , pretože si našiel auto v Košiciach a chcel by si to auto kúpiť. Nemal však dostatok finančných prostriedkov a preto poprosil svedka, či by nemohol peniaze požičať. Svedok uviedol, že spolu s pánom K. požičali odporcovi 30 000,- Sk hneď ráno 29. 11. On mu dal 15 000,- Sk aj pán K. 15 000,- Sk. Odporca im peniaze vrátil postupne v splátkach. Svedok potvrdil, že odporca , keď si požičiaval peniaze od neho, spomenul, že si potrebuje požičal aj od niekoho iného, pretože nemá dostatok financií.
Zo svedeckej výpovede J. V. vyplynulo, že je manželkou navrhovateľa a odporcu osobne pozná. K predmetnej pôžičke uviedla, že nejaké peniaze požičal navrhovateľ odporcovi, pretože navrhovateľ to spomínal, avšak nevedela o podmienkach, teda za akých okolností, koľko peňazí, kedy a v akých bankovkách tieto peniaze požičal odporcovi vedomostí nemá. Poznamenala, že peniaze požičal navrhovateľ odporcovi asi na auto.
Odporca na pojednávaní dňa 4. 5. 2012 predložil faktúru na sumu 6 175 USD, na ktorej je ručne v dolnej časti napísaná suma 1 420. Odporca tvrdí, že na sumu 1 420 USD zaplatil ako časť fakturovanej sumy
6 175 USD, uvedenej na faktúra. Súd konštatuje, že na uvedenej faktúre, ktorú predložil odporca nie je pečiatka a ani podpis. Faktúra nie je účtovným dokladom.
Navrhovateľ predložil 2 x faktúru na sumu 6 005 USD a 3 559 USD. Na týchto faktúrach sú pečiatky a podpisy. Zároveň predložil aj doklady o zaplatení týchto faktúr. Týmito dokladmi navrhovateľ preukázal, že platby realizoval bezhotovostným príkazom a nie hotovosťou. Z jeho účtu boli v celom rozsahu zaplatené faktúry. Odporca neuhrádzal faktúry. Suma 1 420 zakrúžkovaná na predloženej faktúre odporcom, nepreukazuje zaplatenie časti fakturovanej sumy vo výške 6 175 USD. Na faktúre , ktorú predložil navrhovateľ je suma 6 005 USD. Táto suma bola aj účtovne realizovaná. Z originálu výpisu z účtu zo Všeobecnej úverovej banky , zo dňa 6. 2. 2003 súd konštatuje, že boli uhradené dve splátky a to 2 000 a 4 005 dňa 4. 3. 2003 , dokopy 6 005.
Z písomného podania označené odvolanie voči rozsudku OS Trebišov zo dňa 30. 11. 2012, odporca uviedol, že navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 25. 5. 2010 vo veci odovzdania finančných prostriedkov odporcovi sám uviedol, že v podstate túto transakciu nikto nevidel. Boli tam iba dvaja. Zároveň taktiež priznal, že nebolo vystavené žiadne písomné potvrdenie o odovzdaní a prevzatí finančnej čiastky. K prevzatiu tejto sumy nedošlo dňa 27. 11. 2007, ako to tvrdí navrhovateľ, ale skôr už v roku 2005. Jednalo sa o náhradu finančných prostriedkov vynaložených pri sprostredkovaní nákupu strelných zbraní a streliva z Ukrajiny a z Ruska. Navrhovateľ sa v roku 2002 obrátil na odporcu so žiadosťou, aby odporca ako štátny občan Ukrajinskej republiky, využil svoje kontakty, znalosť miestnych pomerov a obchodných zvyklostí, ako aj perfektné ovládanie ukrajinského a ruského jazyka, pri sprostredkovaní nákupu zbraní z krajín bývalého Sovietskeho zväzu pre obchodnú spoločnosť navrhovateľa HUBERT LOV spol. s r. o., Trebišov, ktorá ma v predmete podnikania túto činnosť. Navrhovateľ sa zaviazal za sprostredkované a zrealizované obchodné príležitosti zaplatiť odporcovi províziu a náklady spojené so sprostredkovaním. Túto skutočnosť potvrdil navrhovateľ vo svojej výpovedi 25. 5. 2010 keď uviedol: „... ja som mu povedal, keďže predtým mi sprostredkoval nejaký obchod, že ešte nemáme tieto veci, ktoré percentá, za sprostredkovania by som mu mal zaplatiť, prepočítané...“ Odporca s návrhom navrhovateľa o poskytnutie súčinnosti pri uzatváraní obchodov súhlasil a keďže v tom čase boli v priateľskom vzťahu, nepovažoval za potrebné uzatvárať zmluvu o sprostredkovaní v písomnej forme, ale uspokojil sa len s jej ústnou podobou. Následne odporca v rokoch 2002 až 2004 viackrát vycestoval na Ukrajinu, vyhľadal pre spoločnosť HUBERT LOV spol. s r. o., Trebišov obchodného partnera zaoberajúceho sa predajom zbraní a opakovane sprostredkoval niekoľko nákupov zbraní, čo potvrdil odporca aj pri výsluchu na pojednávaní 25. 5. 2010. Taktiež uviedol, že uhradil zo svojich vlastných finančných prostriedkov v hotovosti sumu vo výške 1 432 USD, pánovi Šusákovi, aby bol tovar okamžite dodaný navrhovateľovi. Odporca sa zúčastňoval obchodných rokovaní s ukrajinským dodávateľom sám a v dvoch prípadoch aj spolu s navrhovateľom, tlmočil rozhovory, prekladal obchodnú korešpondenciu a zabezpečoval aj niektoré ďalšie administratívne záležitosti súvisiace s realizáciou obchodov. Na základe týchto skutočnosti prevzal v roku 2005 odporca finančnú čiastku od navrhovateľa vo výške 60 000,- Sk, ktorá predstavovala len úhradu nákladov, ktoré odporca vynaložil v súvislosti so sprostredkovaním. Keďže sa nejednalo o odmenu za sprostredkovanie, ale iba o refundáciu účelne vynaložených finančných nákladov, odporca nemal žiadnu povinnosť podať daňové priznanie za prijaté finančné prostriedky v roku 2006 tak, ako to uviedol na pojednávaní dňa 25. 5. 2010. Odporca jednoznačne prehlásil, že medzi ním a navrhovateľom nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ani v ústnej forme a financovanie osobného motorové vozidla TV 025BN si zabezpečoval z iných , preukázaných zdrojov.
V konaní nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania, teda navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11. 10. 2013, poukázal nato, že odporca vykonával pre neho určité tlmočnícke, prekladateľské úkony, t. j., že navrhovateľ napísal po slovensky čo potrebuje, preložiť do jazyka ukrajinského. Dohodli sa, že za tieto tlmočnícke úkony mu navrhovateľ zaplatí. Presná suma stanovená nebola.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Podľa ust. § 657 Obč. zák., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Zb., účinného do 31. 12. 2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou / kontraktom/, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky / peňazí/ veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou.
Z ust. § 657 Obč. zák., vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť povinnosť dlžníka vrátiť vecí rovnakého druhu / peňazí/. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, to všetko v doterajšom konaní navrhovateľom preukázané bolo.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o pôžičke ústnou formou. Navrhovateľ preukázal a odporca aj potvrdil, že sumu 60 000,- Sk, od navrhovateľa prevzal, avšak nepreukázal, že túto sumu navrhovateľovi vrátil. Tvrdil, že sumu 60 000,- Sk prevzal od navrhovateľa, ale ako odmenu za sprostredkovanie obchodu na Ukrajine. Vykonaným dokazovaním, však tieto skutočnosti odporca nepreukázal. Vo svojej výpovedi pred súdom odporca uviedol, že peniaze prevzal, z titulu sprostredkovania, ale tie peniaze nezdanil. Súd má zato, že pokiaľ peniaze nezdanil, uznal, že nejde o odmenu za sprostredkovanie, ale išlo o pôžičku.
Svedeckými výpoveďami svedkov bolo preukázané, že odporca nemal dostatok finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla a že tie peniaze si zapožičal od svedkov, aj od iných osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy. Keďže odporca pôžičku nevrátil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s peňažným plnením. Súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. Výška úroku je v súlade s ust. §3 Nar. vlády 87/1995 účinného do 31. 12. 2008.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 4Co/84/2013 zo dňa 30. 4. 2013 uložil súdu I. stupňa po vrátení veci zamerať dokazovanie na zistenie obsahu dohody medzi účastníkmi konania / Lex contratus/, eventuálne na zistenie existencie a obsahu dohody uzavretej medzi odporcom a treťou osobou / HUBERT - LOV spol. s. r .o., Trebišov/, vzhľadom na tvrdenie odporcu, že peňažnú sumu 60 000,- Sk prevzal od konateľa spoločnosti HUBERT LOV spol. s. r. o., ktorým je navrhovateľ a odstrániť existujúce rozpory v záujme ustálenia otázky o aký nárok navrhovateľa a o akú obranu odporcu sa jedná.
Z vykonaného dokazovania súd má zato, že odporca potvrdil, že od navrhovateľa prevzal sumu 60 000,- Sk. V odpore proti platobnému rozkazu však tvrdil, že to nebolo v roku 2007 alebo 2005 a išlo o odplatu za sprostredkovanie nákupu strelných zbraní a sprostredkovanie nákupu strelných zbraní a streliva z Ukrajiny a z Ruska. V odvolaní proti rozsudku uvádza, že to nebola odmena za sprostredkovanie, ale iba refundácia účelne vynaložených finančných nákladov a z toho dôvodu nemal žiadnu daňovú povinnosť podať daňové priznanie. Z toho je zrejme, že odporca rôzne uvádza skutkové tvrdenia, t. j., že išlo o odplatu a neskôr, že nešlo o odplatu ale refundáciu nákladov. Odporca, ak by prevzal túto sumu ako odmenu za sprostredkovanie alebo refundáciu nákladov, čo sa však v konaní nepreukázalo, mal podať
daňové priznanie. V daňovom priznaní by mal uviesť príjem a aj náklady. Odporca to neurobil a to z toho dôvodu, že žiadnu odmenu za sprostredkovanie obchodu neprevzal. Ak by odmenu prevzal, podal by daňové priznanie. Súd ma zato, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku. Túto skutočnosť potvrdila jeho manželka ako svedkyňa. Pokiaľ odporca tvrdí, že na auto si požičal peniaze a svedkovia Ing. Štefanik a Jonáš, Gašpar, potvrdili, že odporcovi požičali spolu 30 000,- Sk, táto suma nebola dostatočná na kúpu auta, lebo sám odporca potvrdil, že auto kúpil za sumu 59 000,- Sk, čo korešponduje so sumou, ktorú mu požičal navrhovateľ. Svedkovia nemuseli vedieť, že odporca si požičiava taktiež od navrhovateľa na kúpu auta. V konaní sa preukázalo, že odporca v tom čase kúpil auto a teda sa preukázalo, že mal navrhovateľ dôvod na požiadanie odporcu požičať odporcovi peniaze. Je treba poukázať nato, že odporca na pojednávaní dňa 8. 3. 2011 uznal opravu domu, prinajmenšom výmenu okien pred 4 - 5 rokmi, t. j. v čase keď si od navrhovateľa požičal peniaze, potvrdil kúpu motorového vozidla dňa 29. 11. 2007 ale aj to, že na Ukrajine bolo zakúpené nákladné motorové vozidlo. Odporca však tvrdil, že vozidlo zakúpila a výmenu okien previedla jeho manželka a nie on, ale dôkaz o tom nepredložil. Aj tieto nepriame dôkazy preukazujú, že odporca nemal na kúpu auta peniaze. Ak nemal na kúpu auta peniaze, potom nemohol mať ani na opravu domu na Ukrajine a pod.
V konaní odporca chcel poukázať predloženými faktúrami, že mal výdaje. Podaním zo dňa 9. 5. 2012 a doložením faktúr a dokladov o zaplatení, navrhovateľ vyvrátil tvrdenia odporcu. Aj táto skutočnosť preukazuje nehodnovernosť tvrdení odporcu. V konaní odporca nepreukázal žiadne náklady. Je ďalej potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že aj v inom časovom odstupe navrhovateľ odporcovi požičiaval peniaze bez písomného dokladu, t. j. išlo o ústne pôžičky a odporca to potvrdil. Aj táto skutočnosť preukazuje, že medzi účastníkmi konania bola dôvera, pokiaľ ide o ústne pôžičky.
Z potvrdenia - z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 18. 1. 2010 / čl. 29/ súd konštatuje, že Volodymir Ruschak, nar. 10. 8. 1951, bytom Trebišov, Nová Koronč č. 1083/1, prihlásil motorové vozidlo ev. č. TV 025BN, typ: Volkswagen V variant 351- C/ABS,VIN: WVWZZ31ZPE014186 na ODI Trebišov dňa 12. 12. 2007. Aj táto skutočnosť nepriamo preukazuje tvrdenie navrhovateľa, že odporca v čase kedy si požičiaval od navrhovateľa finančnú sumu vo výške 60 000,- Sk, zakúpil motorové vozidlo.
Podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná nákladu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal .
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1431 Eur, podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p., ktoré pozostávajú :
A./ trovy za súdny poplatok za žalobu v sume 119 €.
B/ trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/04 Z. z. a zák. č. 222/04 Z. z.:
Hodnota veci 1 991,64 €.
-13.07.2009 prevzatie a príprava zast. §§ 10/1,14/1a 81,33 €
-13.07.2009 žaloba §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-04.12.2009 účasť na poj. §§ 10/1,14/4 20,33 €
-25.05.2010 účasť na poj. §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-08.03.2011 účasť na poj. §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-17.01.2012 účasť na poj. §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-04.05.2012 účasť na poj. §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-09.05.2012 podanie na súd §§ 10/1,14/1b 81,33 €
-05.10.2012 účasť na poj. §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-30.11.2012 účasť na poj. §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-11.03.2013 vyj. k odvolaniu §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-27.09.2013 účasť na poj. §§ 10/1,14/1c 81,33 €
-11.10.2013 účasť na poj. §§ 10/1,14/1c 81,33 €
§ 16/3 režijný paušál 3 x 6,95 € 20,85 €
1 x 7,21 € 7,21 €
1 x 7,41 € 7,41 €
5 x 7,63 € 38,15 €
3 x 7,81 € 23,43 €
spolu odmena a náhrada hotových výdavkov bez DPH 1 093,33 €
DPH 20 % 218,67 €
spolu trovy právneho zastúpenia s DPH 1 312,00 €
Spolu trovy konania predstavuje suma 1 431 Eur.
Trovy konania je odporca povinný poukázať priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Juraja Füzera, podľa ust. § 149 ods. 1/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.