Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9P-206-2012.pdf
PDF · 81.35 KB
No categories available
9P/206/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého H. G., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko Š. Č.. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracoviskom Bytča, dieťa matky R. G., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Š. Č.. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenou JUDr. Dušanom Divkom, advokátom, so sídlom v Považskej Bystrici a otca O. Z., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko Š. Č.. XXXX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, o návrhoch rodičov na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina dňa 11. 10. 2013 takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú
r o d i č o v s k ú d o h o d u,
uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa:
Súd maloletého H. G., nar. X.X.XXXX, z v e r u j e do s t r i e d a v e j osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v nasledovných intervaloch:
Ako prvá bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa matka každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci a otec každý párny kalendárny týždeň v mesiaci tak,
že otec si prevezme dieťa do osobnej starostlivosti v nedeľu nepárneho kalendárneho týždňa o 18.00 hod. v mieste trvalého bydliska matky a odovzdá maloleté dieťa matke o 18.00 hod. v nedeľu párneho kalendárneho týždňa v mieste trvalého bydliska matky.
Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa bude konať opakovane v stanovených časových obdobiach.
Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.
II. Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Trvalým bydliskom dieťaťa je trvalé bydlisko matky.
IV. Poberateľkou prídavku na dieťa bude matka.
V. Daňový bonus si bude uplatňovať otec.
VI. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné n e u r č u j e.
odôvodnenie:
Podaniami, doručenými na Okresný súd Žilina, sa rodičia maloletého H.Á. G. domáhali, aby súd ich upravil práva a povinnosti k dieťaťu.
Rodičia uzavreli na pojednávaní nasledovnú rodičovskú dohodu, ktorú navrhli súdu schváliť:
„Súd maloletého H. G., nar. X.X.XXXX, z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v nasledovných intervaloch:
Ako prvá bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa matka každý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci a otec každý párny kalendárny týždeň v mesiaci tak,
že otec si prevezme dieťa do osobnej starostlivosti v nedeľu nepárneho kalendárneho týždňa o 18.00 hod. v mieste trvalého bydliska matky a odovzdá maloleté dieťa matke o 18.00 hod. v nedeľu párneho kalendárneho týždňa v mieste trvalého bydliska matky.
Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa bude konať opakovane v stanovených časových obdobiach.
Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.
II. Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Trvalým bydliskom dieťaťa je trvalé bydlisko matky.
IV. Poberateľkou prídavku na dieťa bude matka.
V. Daňový bonus si bude uplatňovať otec.
VI. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd výživné n e u r č u j e.“
Kolízna opatrovníčka navrhla uzavretú rodičovskú dohodu schváliť.
Súd rozhodoval na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Súd primerane aplikoval aj § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
-----
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne · žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
-----
Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania proti nemu, preto súd uvádza podľa ustanovenia § 157 ods. 3 OSP v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, · označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.