Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_8C-111-2012.pdf
PDF · 94.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/111/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: K. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. Ľ. X, XXX XX G.á L. E. p r o t i žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29.augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, 2/ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Slovenská 87, 080 28 Prešov, o zaplatenie 72,69 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
súd žalobu z a m i e t a ,
súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím žalobným návrhom podaným dňa XX.XX.XXXX v znení jeho doplnení domáhal, aby súd spoločne a nerozdielne zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu 72,69 € s 9 % úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade mu listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že mu prestanú vykonávať zrážky z dôchodku, ktoré vykonávali na základe príkazu na vykonanie zrážok číslo R. XXXX/XX, ktorý vydal Ing. Mgr. O. T., súdny exekútor z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená. Žalobca nemal vedomosť o tom, aby mu mali byť z jeho dôchodku vykonávané zrážky na základe príkazu súdneho exekútora. Nebolo mu totiž nikdy doručené žiadne rozhodnutie, či upovedomenie v tejto veci, a to ani zo strany žalovaného v 1. rade, ani zo strany žalovaného v 2. rade, ani zo strany súdneho exekútora. Z ústneho podania zamestnankyni žalovaného v 2. rade mal vedomosť, že mu bol predplatený príspevok na opatrovanie jeho manželky, ktorý je ako ustanovený opatrovník poberá mesačne v paušálnej sume. Žalobca sa pritom dohodol, že mu bude vypočítaná výška prečerpanej sumy na tomto príspevku, ktorou má žalovanému v 2. rade vrátiť. Žalovaný v 2. rade však uvedenú dohodu nedodržal, žiadne rozhodnutie či oznámenie v tejto veci mu nezaslal. Žalobcovi boli vykonané zrážky z dôchodku cestou súdneho exekútora, o čom taktiež neobdržal žiadne rozhodnutie či upovedomenie. Uvedeným postupom žalovaného v 2. rade mu bola spôsobená škoda minimálne vo výške trov exekúcie, ktorému boli zrazené z dôchodku. K exekúcii totiž nemuselo dôjsť, pokiaľ by žalovaný v 2. rade dodržal ústnu dohodu a nepodal zbytočne návrh na exekúciu. Žalobca sa preto domáha náhrady škody spôsobenej na trovách exekúcie.
Žalovaný v 1. rade svojím písomným vyjadrením zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že mu bol dňa XX.XX.XXXX doručený príkaz na začatie exekúcie číslo R. XXXX/XX, ktorým mu bolo nariadené vykonávanie exekučných zrážok zo starobného dôchodku povinného na vymoženie pohľadávky v sume 225,04 € a trov exekúcie vo výške 72,69 €. Žalobca bol o vykonaní zrážok z dôchodku informovaný oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku a o výplate dôchodku na účet dňa XX.XX.XXXX. Vykonávanie exekučných zrážok bolo ukončené od augusta XXXX. Postup pri vykonávaní zrážok z
dôchodkovej dávky na základe príkazu súdneho exekútora je upravený zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Žalovaný v 1.rade ako platiteľ dôchodkových dávok je podľa § 66 a nasl. Exekučného poriadku povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie vykonávať zrážky z dôchodku povinného a nevyplatiť mu zrazené sumy. Žalovaný v 1. rade ako platiteľ dôchodkovej dávky nie je vecne príslušný skúmať oprávnenosť vymáhania pohľadávky a jej príslušenstva, ani kontrolovať správnosť postupu súdneho exekútora v súvislosti s nariadením exekúcie. Za nariadenie a vykonávanie exekúcie zrážkami z dôchodku je v plnom rozsahu zodpovedný príslušný súdny exekútor. Žalovaný v 1. rade postupoval pri výkone zrážok z dôchodku žalobcu v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku na základe doručeného príkazu súdneho exekútora na začatie exekúcie a preto zastáva názor, že nie je pasívne vecne legitimovaný a neexistuje právny dôvod na plnenie z tohto titulu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalovaný v 2. rade písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a uviedol, že v danom prípade žalovaný v 2. rade vydal rozhodnutie č. M. /.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku za opatrovanie vyplateného neprávom v sume 6.780,- Sk v lehote do XX.XX.XXXX. Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa XX.XX.XXXX a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predmetné rozhodnutie doručované ako doporučenú zásielku do vlastných rúk neprevzal ani v odbernej lehote, bol vyzvaný k úhrade dlžnej sumy výzvami zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Ani tieto písomnosti doručované ako doporučené zásielky do vlastných rúk neprevzal a to ani v odbernej lehote. Následne bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dlžnej sumy vo výške 225,04 € doručený Exekútorskému úradu Spišská Nová Ves, ktorý vymáhal predmetnú pohľadávku.
Žalovaný v 2.rade o povinnosti vrátiť poskytnutý preplatok na príspevku rozhoduje výlučne vo forme rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania. Takýmto postupom postupoval aj v danom prípade a údajnú nevedomosť o výške preplatku si žalobca spôsobil nepreberaním zásielok úradu, v ktorých bol o výške preplatku a s tým súvisiacimi povinnosťami informovaný.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi účastníkov konania, ako aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný v 2. rade rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. M. /.-XXX rozhodol o povinnosti žalobcov vrátiť časť peňažného príspevku za opatrovanie v sume 6.780,- Sk vyplatenú neprávom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v lehote do XX.XX.XXXX. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa XX.XX.XXXX a vykonateľným dňa 01.XX.XXXX.
Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručované, pričom ako to vyplýva z priloženej z doručenky, žalobca zásielku neprevzal v odbernej lehote. Výzvami zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX žalovaný v 2.rade žalobcu vyzval na zaplatenie dlhu v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Predmetné výzvy boli žalobcovi doručované, pričom zásielky neprevzal v odbernej lehote.
Exekútorsky úrad súdneho exekútora Ing. Mgr. Radoslava Kešeľáka so sídlom Mlynská 2, Spišská Nová Ves pod č. R. XXXX/XX vydal dňa XX.XX.XXXX na základe poverenia Okresného súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX a príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmoch a zároveň prikázal žalovanému v 1. rade, aby odo dňa doručenia tohto príkazu vykonával zrážky z dôchodku povinného.
Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že dôvodom jeho nepreberania zásielok zo strany žalovaného v 2. rade bola skutočnosť, že má ťažko zdravotne postihnutú manželku, ktorú opatruje a z dôvodu jej liečby sa často zdržiava mimo miesta bydliska. S pracovníčkami žalovaného v 2. rade bol ústne dohodnutý, že preplatok vyplatený na príspevku vráti, avšak tieto pozabudli na ich dohodu.
Žalobca má zato, že on svojím správaním nedal žiadnu príčinu na to, aby žalovaný v 2.rade pristúpil k vymáhaniu pohľadávky formou exekúcie.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na námietke nedostatku pasívnej legitimácie a uviedol, že je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá vykonáva zrážky na základe príkazu na začatie exekúcie. Ďalej uviedol, že žalobca nedodržal postup podľa zákona č. 514/2003 a neobrátil sa so svojím prípadným nárokom na príslušný štátny orgán pohľadom predbežného prejednania svojho nároku.
Žalovaný v 2.rade uviedol, že má za to, že nie sú splnené podmienky konania, vzhľadom k tomu, že predmetný vzťah je verejnoprávny a nie súkromnoprávny. Zotrval na námietke pasívnej vecnej legitimácie. K samotnému úradnému postupu žalovaného pri vydávaní rozhodnutia uviedol, že tento postupoval v plnom súlade so zákonmi o sociálnej pomoci, v správnom konaní a o správe majetku štátu. Žalobca nepreberal žiadne písomnosti, ktoré mu boli doručované zo strany žalovaného v 2. rade.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 514/2003 Z. z., na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, a orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcom tvrdená škoda mu mala byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorá im bola zverená štátom. Za takúto škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá v zmysle citovaného zákonného ustanovenia štát. Žalobca odvodil nárok na náhradu škody primárne od zodpovednosti žalovaných podľa ustanovenia § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Všeobecná zodpovednosť za škodu (§ 420 OZ) upravená Občianskym zákonníkom vytvára systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré zákona o zodpovednosti za škodu. Je teda zrejmé, že všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje konkrétny osobitný druh zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu pri výkone verejnej moci a predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Potom, v prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, t.j. pri rozhodovaní a úradnom postupe orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, je potrebné pre posúdenie zodpovednosti za škodu prednostne aplikovať zákon č.514/2003 Z. z., ktorý v týchto prípadoch zakladá zodpovednosť štátu, ale len v tých prípadoch, pokiaľ pri výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci.
Zodpovednosť štátu (žalovaných v 1. a 2. rade) za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka preto nemožno na tieto prípady aplikovať; táto prichádza do úvahy len vtedy, ak došlo k inému porušeniu právnej (zákonnej, či zmluvnej) povinnosti štátnym orgánom, mimo uplatňovania jeho pôsobnosti pri výkone verejnej moci. žalobca sa preto v danej veci v súvislosti s pochybeniami štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti ako orgánov verejnej moci nemôže dovolávať náhrady škody za porušenie všeobecnej povinnosti podľa ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup štátneho orgánu (orgánu verejnej moci). Nezákonné rozhodnutie je pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Súdu rovnako neprináležalo v tomto konaní preskúmavať zákonnosť postupu žalovaného v 2.rade pre vydanie rozhodnutia, ktorú nezákonnosť by prináležalo posudzovať len inštančne na to oprávneným správnym orgánom v rámci preskúmavania rozhodnutia na základe riadne podaného opravného prostriedku. Naviac, vo vzťahu k návrhu žalobcu na náhradu škody voči žalovaným v 1. a 2. rade títo neboli pasívne vecne legitimovaní, keď pasívne legitimovaným pokiaľ ide o nároky na náhradu škody uplatňované podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je vždy štát. Keďže škoda mala žalobcovi vzniknúť pri výkone verejnej moci, za štát v danom prípade koná ústredný orgán štátnej správy. Preto súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade. Keďže na vyvodenie zodpovednosti voči štátu
je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, súd posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný a zamietol ho.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 150 O.s.p. a v konaní úspešným žalovaným náhradu trov nepriznal vzhľadom k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd videl na strane žalobcu v jeho nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácii ako aj ťaživej rodinnej situácii v súvislosti s veľmi zlým zdravotným stavom jeho manželky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.