Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14P-30-2013.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. C., D.. XX.P. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov - matky: R. S., F.. S., D.. XX.P. XXXX, N. G. XX, XXX XX G., právne zastúpenej Mgr. Hedvigou Kosztúr, advokátkou so sídlom Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda a otca: M. C., D.. XX.V. XXXX, N. F. D. XXX/XX, W. Z., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave VTOS C. D. A., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletý U. C., D.. XX.P. XXXX sa zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a zároveň bude mať výhradné právo určiť jeho obvyklý pobyt.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určené v ustanovení § 2, písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku, na č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v peňažnom ústave H. N. V..Z..
Súd styk otca s maloletým neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 7.augusta 2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, v ktorom žiadala o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého žili v druhovskom pomere, z čoho sa im narodil maloletý; otcovstvo otec dobrovoľne uznal na matričnom úrade. Od 27.septembra 2013 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa otec maloletého nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Matka býva v rodinnom dome u svojich rodičov, kde má k dispozícii 2 izby na hornom poschodí. Maloletý má zdravotný stav dobrý, asi ku koncu novembra 2013 bude navštevovať škôlku v W. Z.. Matka sa informovala na zamestnanie v hypermarkete na čiastočný úväzok, ktoré by bolo aktuálne v čase keď maloletý bude v škôlke.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie jednak výsluchom matky maloletého ako aj kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: rodným listom maloletého, potvrdením
ÚPSVaR o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 1T/190/2011-109 zo 14.decembra 2011, potvrdením Mestského úradu Dunajská Streda o trvalom pobyte odporcu z 26.augusta 2013, správou ÚPSVaR zo šetrenia výchovného prostredia z 9.októbra 2013 a potvrdením detskej lekárky o zdravotnej starostlivosti o maloletého z 10.októbra 2013. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dňa 9.augusta 2013 dokazovanie za skončené.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine v znení neskorších prepisov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletého nežijú spolu a doposiaľ nebolo určené zverenie maloletého do výchovy a starostlivosti a s tým spojená úprava výživného, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, aj vzhľadom na to, že predmetný návrh sleduje záujmy maloletého, pričom tento návrh podporila aj zástupkyňa kolízneho opatrovníka.
Prítomní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, a preto v zmysle § 157 ods. 3 O. s. p. súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa prítomní účastníci tohto práva výslovne vzdali. Otec maloletého proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)