Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-132-2013.pdf
PDF · 87.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/132/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky I. E., rod. Š.K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B., X. O. XXX/X, proti odporcovi V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., X. O. XXX/X, toho času B., Z. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky I. E., rod. Š., nar. X.X.XXXX a odporcu V. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Brezne, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
II. Súd maloletú E. E., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
III. Odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 130,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk odporcu s maloletou n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.6.2013 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloletú E. E., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcu z manželstva, na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo s odporcom bolo pôvodne normálne a riadne fungujúce, po čase odporcovi začalo viac záležať na financiách a vlastných ziskoch ako na rodine a chode domácnosti. V rodine vznikalo napätie, hádky a postupné odcudzenie sa navzájom. V apríli 2008 navrhovateľka dala na seba prepísať rodinné prídavky a daňový bonus, načo sa odporca zbalil a opustil spoločnú domácnosť. Od toho času sa navrhovateľka s odporcom nestretáva a ani ho nekontaktuje. Odporca sa spočiatku snažil s maloletou dcérou stretávať, táto to ale po dvoch mesiacoch odmietla. Zo stretnutí s odporcom mala strach a domov sa vracala roztrasená. Maloletá je žiačkou siedmeho ročníka základnej školy, vzťah otca k dcére nie je žiaden.
Odporca v písomnom vyjadrení vyjadril s návrhom súhlas.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania ponechal otázku rozvodu na úvahe súdu, v prípade rozvodu manželstva navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej primeraným výživným podľa jeho možností a schopností. Kolízny opatrovník styk otca s maloletou nenavrhol upraviť, nakoľko sa bude realizovať dohodou. Pokiaľ ide o navrhovateľku táto poradenský proces odmietla. Maloletá E. má vedomosť o rozvode rodičov, s týmto sa dokáže vyrovnať a v prípade rozvodu manželstva chce byť zverená matke. Odporca pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, rovnako ako s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. S manželkou už 5 rokov spoločnú domácnosť nevedú. Pokiaľ ide o maloletú, táto je žiačkou ôsmeho ročníka Základnej školy v B., kde dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Do školy chodí peši, stravuje sa doma. Vo voľnom čase sa venuje prevažne športu, aktívne hrá futbal, rekreačne volejbal a venuje sa aj športovej streľbe. Zvýšené výdavky so zdravotným stavom maloletej matka nemá.
Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 11.10.2013, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinami obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní vo vzťahu k rozvodu manželstva na podanom návrhu zotrvala, žiadala manželstvo rozviesť. Podľa nej je ich manželstvo už 5 rokov mŕtve, s odporcom nemajú žiadny vzťah, spoločne sa nestretávajú a v spoločnej domácnosti nežijú. Jediný kontakt s odporcom za posledné roky bol v tom, že odporca bol v kontakte s plnoletým synom pochádzajúcim z manželstva. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že keď odporca odišiel zo spoločnej domácnosti uľavilo sa jej a jej rodine, v rodine nastalo šťastie, pohoda. Problémy v manželstve boli aj finančné, ale aj trvalé nedorozumenia a trvalé napätie. Konflikty odporca riešil hodinovým dohováraním, čo navrhovateľka niesla ťažko. Spoločne si už pred odlúčením nerozumeli. Pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva navrhovateľka žiadala maloletú zveriť do jej starostlivosti, nakoľko dcéra je v jej starostlivosti od jej narodenia ako aj posledných 5 rokov. Výživné navrhla vo výške 100,- Eur mesačne, styk odporcu nežiadala upraviť.
Odporca na pojednávaní s rozvodom manželstva súhlasil, ako aj s dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou. Dodal, že on sa v rodine dlhodobo cítil akoby nechcený a to zo strany navrhovateľky ako aj zo strany spoločných detí. On sa v rodine snažil pomáhať v každom smere, ale situáciu v rodine psychicky nedokázal zvládať. Berie to tak, že oni ho do rodiny nezobrali. Jemu bolo v minulosti opakované, že deti sa ho boja, že nemajú z neho dobrý pocit, on z domácnosti odišiel, zobral to pre ich dobro. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv súhlasil s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, výživné navrhol na sumu 130,- Eur mesačne, styk s maloletou nežiadal upraviť.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v B., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B., zväzok X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX. Zo vzťahu účastníkov konania pochádza maloletá dcéra E. E., nar. XX.X.XXXX a plnoletý syn G., nar. XX.X.XXXX. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej. U oboch ide o manželstvo prvé, obaja účastníci majú ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu je zamestnaná u G. L. - D. - O. - C. o výške priemerného mesačného príjmu XXX,XX Eur, odporca je zamestnancom obchodnej spoločnosti Ž. X. T..Q.. o výške priemerného mesačného príjmu cca XXX,- Eur. Posledným spoločným bydliskom manželov je B., X. O. XXX/X.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich vzťahu pochádzajú dve deti, z toho dcéra E. je v čase rozvodového konania maloletá.
Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania ako manželia nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, na nákladoch takejto domácnosti sa spoločne nepodieľajú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa. Takýmto spôsobom absentuje naplnenie biologickej, hospodárskej i výchovnej funkcie manželstva a ďalšie takéto trvanie manželstva pri účastníkmi konania popisovaných vzťahoch nemôže byť ani v záujme maloletého dieťaťa. Manželský zväzok účastníkov konania je z uvedených dôvodov už len formálnym zväzkom, vo formálnom zväzku manželia prakticky žijú už niekoľko rokov a to od opustenia spoločnej domácnosti odporcom. Ako dôvod rozvratu manželských vzťahov súd konštatuje nezhodu pováh účastníkov konania a najmä nezhodu názorov na manželstvo a manželské spolužitie, manželia nedokázali spoločne prekonať rozpory, ktoré boli v manželstve. V nadväznosti na vyššie uvedené má súd zato, že rozvrat manželských vzťahov je trvalý, niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Na základe toho manželstvo ako nefunkčné rozviedol.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode súd zveril maloletú do starostlivosti jedného z rodičov (matky - navrhovateľky) za súhlasu druhého rodiča (otca - odporcu), takúto úpravu práv a povinností k maloletej odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky.
Súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej a tohto podľa súhlasného vyhlásenia rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške 130,- Eur mesačne. Odporca s takou výškou výživného na pojednávaní výslovne súhlasil; súdom určené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Pre otca plnenie výživného v uvedenej výške nebude v rozpore s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a ani nebude pre neho predstavovať neprimerané finančné riziko.
Súd styk odporcu s maloletou na čas po rozvode manželstva neupravoval, v zmysle vyjadrenia manželov je zrejmé, že úprava styku odporcu s maloletou žiadaná nebola. Je na účastníkoch konania, a to najmä na odporcovi, aby medzi sebou ustálili takú frekvenciu stretávania sa odporcu s maloletou, aby sa doterajšie vzťahy zachovali a prehlbovali tak, aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania o rozvod manželstva. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov alebo ich časti odôvodnili; v konečnom dôsledku náhrada trov konania účastníkmi žiadaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.