Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-55-2010.pdf
PDF · 81.12 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-6Cb/55/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa I. C., podnikajúci pod obchodným menom Przedsiebiorstwo Produkdyjno-Ustugowo-Handlowe "Italian Shoes" IMPORT - EXPORT, so sídlom Ul. Strazacka 16, 42-125 Kamyk, Poľsko, IČ: 1502117631, proti odporcovi SEMPRE, s. r. o., so sídlom SNP 19, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 35884053, zastúpenému Studio Legale, s .r .o., so sídlom Červeňova 20, 811 03 Bratislava, IČO: 36811874, o zaplatenie sumy 13.890,- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložené na bránenie jeho práv.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 13.890,- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 23. 12. 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu ceny za dodaný tovar. V návrhu navrhovateľ uviedol, že v roku 2008 spolupracoval s odporcom pri obchodovaní s obuvou. V rámci tejto spolupráce uzatvoril s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu dodal tovar a to dámsku obuv. Na zaplatenie dojednanej ceny za dodaný tovar vystavil odporcovi dňa 08. 12. 2008 faktúru č. X/SK/XXXX vo výške 20.292,- Eur splatnú dňa 22. 12. 2008. Uskutočnenie dodávky tovaru preukazuje dodací list ako špecifikácia tovaru. Odporcu mu faktúru nezaplatil, avšak jednostranne si však započítal sumu 6.402,- Eur, ktorú mal odporcovi zaplatiť za odobratý tovar, preto sa dlh odporcu znížil na návrhom uplatnenú sumu. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu. Ďalej uviedol, že tovar dodal odporcovi dňa 18. 09. 2008, čo potvrdil na dodacom liste. Pokiaľ sa týka predmetného dodacieho listu, tvrdí, že tovar odporcovi dodal, avšak pripúšťa, že ho odporca nepodpísal. Odporcovi nedodal iný tovar ako ten, ktorý je predmetom žaloby. Dodanie tovaru môže potvrdiť jeho spolupracovník F. C., ktorý bol prítomný pri dodaní tovaru odporcovi.
Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdil, že tovar, ktorý je predmetom faktúry, mu nikdy nebol dodaný, neexistujú dodacie listy a tie, ktoré predložil navrhovateľ nie sú ním podpísané. Okrem toho predmetná faktúru mu navrhovateľom nebola ani doručená, preto má za to, že faktúra je vykonštruovaná a nezakladá sa na skutočnosti. Potvrdil, že sa zaoberal maloobchodným a veľkoobchodným predajom obuvi niekoľko rokov. S navrhovateľom určitú dobu spolupracoval tak, že navrhovateľ od neho odoberal tovar, ktorý predával v Poľsku. Dodávky tovaru boli dohodnuté ústne, avšak každá dodávka tovaru bola potvrdená na dodacom liste, ktorý bol opatrený pečiatkou a podpisom oboch strán. Ústna dohoda medzi účastníkmi bola taká, že tovar, ktorý navrhovateľ nepredá, mu vráti. Spolupráca s navrhovateľom trvala asi 2 mesiace, potom začal mať navrhovateľ
finančné problémy, preto sa dohodli, že mu vráti tovar, ktorý nepredal. K tvrdeniu navrhovateľa, že k odovzdaniu tovaru, ktorý je predmetom faktúry došlo na štátnej hranici s Poľskom a že toto môžu potvrdiť svedkovia L. T. C. uviedol, že v skutočnosti týmto spôsobom došlo len k vráteniu jeho tovaru navrhovateľom, na ktorý vystavil navrhovateľovi dobropis z 01. 02. 2009 Č.. V. na sumu 25.695,10 Eur.
Svedok H. L., zamestnanec odporcu, na pojednávaní uviedol, že koncom roku 2008 v zimnom období preberal tovar od navrhovateľa na štátnej hranici medzi Slovenskom a Poľskom, v časti Zwardoň, kde bol prítomný navrhovateľ ešte s jedným pánom. Tu prevzal tovar od navrhovateľa, podpísal mu prevzatie tovaru na dodacom liste a tovar spolu s dokladom o prevzatí odovzdal svojmu zamestnávateľovi. Takto sa stretol s navrhovateľom pri preberaní a odovzdávaní tovaru len jedenkrát.
Svedok F. C. pred dožiadaným súdom v Poľskej republike pri svojom výsluchu uviedol, že spolupracoval s navrhovateľom pri jeho obchodnej spolupráci s odporcom. Dva alebo trikrát s ním vycestoval na Slovensko do sídla odporcu a jedenkrát bol s navrhovateľom odovzdať tovar odporcovi pri meste Zwardoň na poľsko-slovenskej hranici. Presný dátum si nepamätá ale bolo to koncom roku 2008, niekedy v októbri alebo novembri 2008, kedy navrhovateľ vracal odporcovi tovar, ktorý reklamoval. Tu navrhovateľ odovzdal tovar pracovníkovi odporcu, podpísali o tom doklady, nespomína si aké. Ďalej uviedol že takto bol s navrhovateľom len jedenkrát.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka H. L., oboznámením sa faktúrou z 08. 12. 2008 č. X/SK/XXXX, dodacím listom z 08. 12. 2008 (čl.4), dodacím listom čl. 5, dokladmi čl. 6-7, výzvou z 26. 01. 2009, faktúrou čl. 22, príjmovým pokladničným dokladom čl. 23, faktúrou čl. 24-25, príjmovým pokladničným dokladom čl. 26, faktúrami čl. 27-38, výzvou z 24. 03. 2009 (čl. 39), podacím lístokom čl. 41, faktúrami čl. 61-62, žalobou z 14. 06. 2010 (čl.63-65), dodacími listami čl. 66, dodacími listami čl. 81-107, odpoveďou na výzvu z 17. 12. 2010, oznámením z 29. 07. 2010, výzvou na pokus o zmier zo 14. 06. 2010, dodacími listami čl. 120-127, procesným listom z 11. 07. 2011, čestným prehlásením odporcu z 11. 06. 2012 (čl. 204), zápisnicou o výsluchu svedka F. C. z 20. 12. 2012, pripojenými listinami čl. 273-328 k vzájomnému návrhu odporcu z 25. 03. 2013.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ faktúrou č. X/SK/XXXX z 08. 12. 2008 vo výške 20.292,-Eur, splatnou v lehote splatnosti 14 dní vyúčtoval odporcovi cenu za dodaný tovar a to dámsku obuv. Súčasťou faktúry je špecifikácia tovaru z 08. 12. 2008 (čl. 4). Ako listinné dôkazy navrhovateľ k návrhu predložil dodacie listy z 18. 09. 2008 na sumu 11.080,- Eur a z 09. 10. 2008 na sumu 9.212,- Eur (č.l. 97), ktoré však nie sú zo strany odporcu podpísané a dodací list z 18. 09. 2008 na sumu 10.799,- Eur (č.l. 100), ktorý je označený ako reklamácia.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. V danej veci mal súd nesporne preukázané, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý tvrdil, že odporcovi dodal a odovzdal v roku 2008, pričom cenu tohto tovaru vyúčtoval faktúrou č. X/ SK/XXXX z 08. 12. 2008 vo výške 20.292,-Eur. Navrhovateľ skutkovým vymedzením nešpecifikoval, akým spôsobom došlo k dojednaniu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy medzi účastníkmi a teda akým spôsobom účastníci založili záväzkový vzťah, dôsledkom ktorého malo byť plnenie a to dodanie tovaru špecifikovaného v predmetnej faktúre a následné účtovanie ceny tovaru. Súd mal za to, že nárok navrhovateľa je nárokom z medzinárodného obchodného styku, ktorý si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil titulom nezaplatenej kúpnej ceny. Vzhľadom na uzavretý Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (uverejnený pod č. 160/1991 Zb.), sa môže navrhovateľ účinne domáhať len zaplatenia žalovanej istiny titulom zaplatenia kúpnej ceny v zmysle čl. 54 Dohovoru, podľa ktorého povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu zahŕňa povinnosť urobiť opatrenia a vyhovieť formalitám, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákony a iné právne úpravy na to, aby sa umožnilo zaplatenie kúpnej ceny. Preto navrhovateľ bol povinný v konaní preukázať, pretože na ňom bolo dôkazné bremeno, že došlo v súlade s čl. 14 a čl. 24 Dohovoru k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi a následne
došlo k vzniku práva na zaplatenie kúpnej ceny. Odporca v konaní tvrdil, že k dodaniu tovaru zo strany navrhovateľa nikdy nedošlo a preto nie je povinný zaplatiť mu kúpnu cenu. Svedkovia H. L. ako aj F. C. v konaní zhodne potvrdili, že obchodné záväzkové vzťahy medzi účastníkmi prebiehali ústnou formou, odporca dodával tovar navrhovateľovi, ktorý navrhovateľ následne predával v Poľsku. Obidvaja svedkovia zhodne uviedli, že len v jednom prípade navrhovateľ na hranici medzi Slovenskom a Poľskom v časti Zwardoň odovzdal tovar odporcovi, pričom sa jednalo o vrátenie tovaru odporcu navrhovateľom. V konaní nebolo ničím preukázané, že navrhovateľ dodával odporcovi tovar a že skutočne dodal odporcovi tovar v zmysle dodacích listov a faktúry, ktorej zaplatenia sa v predmetnom konaní navrhovateľ domáha. Navrhovateľ nepredložil súdu dodacie listy o dodaní tovaru odporcovi, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie. Dodacie listy, ktoré navrhovateľ predložil súdu, neboli odporcom podpísané, okrem toho odporca tvrdil, že predmetná faktúra mu nikdy zo strany navrhovateľa nebola doručená, nenachádza sa v jeho účtovníctve o čom predložil čestné prehlásenie z 11. 06. 2012 (č.l. 204). Vzhľadom na to, že navrhovateľ súdu ničím nepreukázal, že došlo medzi účastníkmi k uzavretiu platnej a účinnej kúpnej zmluvy a že skutočne dodal odporcovi predmetný tovar, na zaplatenie ktorého vystavil faktúru, ktorej zaplatenia sa domáha, teda nepreukázal, že by mu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Preto mal súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Preto potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy. Preto potom súd priznal odporcovi náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práva vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).