Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_11C-64-2013.pdf
PDF · 77.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/64/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci navrhovateľky: M. B., rod. G.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, p r o t i odporcovi: J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. J., L., K. XXX/ XXXX, o manželské výživné takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 6.3.2013 žiadala o určenie manželského výživného vo výške 50 Eur mesačne od 1.3.2013. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom stále trvá, a keďže ona je bez príjmu, vybavuje si dávku v hmotnej núdzi. Pre jej priznanie je nevyhnutné predložiť súdne rozhodnutie o manželskom výživnom.
Odporca sa doposiaľ k návrhu nevyjadril, aj keď mu návrh bol doručený ešte dňa 11.7.2013 a nedostavil sa ani na pojednávanie, hoci predvolanie prevzal 26.8.2013. Svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto s použitím § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov, spisom tohto súdu 27P 488/2012 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a odporca má české štátne občianstvo. Manželstvo uzavreli účastníci dňa 19.8.2006a ich manželstvo stále trvá, aj keď v súčasnosti sú v rozvodom konaní. Návrh o rozvod manželstva podala navrhovateľka, konanie sa vedie pod sp. zn. 27P 488/2012 na Okresnom súde v Prešove. Vo veci ešte nebolo rozhodnuté.
Z manželstva účastníkov pochádzajú tri maloleté deti a to Sára Bilá, nar. 25.11.2004, J. B., Z.. X.X.XXXX a M. B., Z.. X.X.XX09.
Minimálne od roku 2009 účastníci spolu nebývajú, keďže navrhovateľka spolu s maloletými dcérami Q. T. M. býva u svojich rodičov na Slovensku a odporca s maloletou Romanou býva v Čechách, kde si založil novú rodinu.
Zo spisu tohto súdu 27P 488/2012 a konkrétne správy Magistrátu mesta C. vyplýva, že odporca žije s družkou F. K., pričom majú spolu maloletú F. B., Z.. X.X.XXXX. Družka odporcu je na rodičovskej dovolenke a súčasne v invalidnom dôchodku. Rodina poberá sociálne dávky v celkovej výške 15.545 Kč, z toho však len náklady na bývanie činia 8.800,- Kč mesačne.
Navrhovateľka je bez akéhokoľvek príjmu, dostáva len rodinné prídavky na dve dcéry v úhrnnej výške 46,20 Eur mesačne. Spolu s dcérami býva u svojich rodičov, ktorí ju živia. Vyplýva to zo správy o výchovných pomeroch z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, ktorá sa nachádza v už spomínanom spise 27P 488/2012.
Rozsudkom tohto súdu č.k. 24P 456/2010-59 zo dňa 23.5.2011 boli maloleté Q. T. M. B. zverené do osobnej starostlivosti matky a ich otec bola zaviazaný prispievať na výživu každej z dcér po 30 Eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.8.2011, odporca si však svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle neho vôbec neplní.
V danom prípade súd predovšetkým musel riešiť otázku právomoci súdu vzhľadom na skutočnosť, že odporca je štátnym občanom Českej republiky a má obvyklý pobyt v Čechách. S poukazom na čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch európskeho spoločenstva je daná vo veciach vyživovacej povinnosti právomoc súdu podľa písm. b/ aj podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, teda v danom prípade navrhovateľky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia teda je daná na prejednanie tohto sporu aj právomoc slovenského súdu.
Určenie rozhodného práva v čl. 15 spomínaného nariadenia odkazuje na Haagský protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.11.2007.
Podľa spomínaného protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť všeobecné kritérium rozhodného práva je upravené v čl. 3 ods. 1, podľa ktorého, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného. Súd teda uplatnený nárok posudzoval podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších noviel, teda zákona o rodine.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia pri stanovení výživného sa zohľadňujú nielen odôvodnené potreby oprávneného, teda v tomto prípade navrhovateľky, ale súd musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda v tomto prípade odporcu. Súd mal za preukázané, že rodina odporcu, v ktorej v súčasnosti žije, má celkový príjem 15.540 Kč, z ktorého je potrebné odpočítať náklady na bývanie vo výške 8.800,- Kč. Na výživu odporcu, jeho družky a ich maloletého dieťaťa, ale aj dcéry J., ktorú má vo svojej opatere, ostáva len 6.700,- Kč. Navyše je potrebné vychádzať z toho, že má vyživovaciu povinnosť ešte k dvom maloletým deťom, ktoré sú u navrhovateľky a na výživu ktorých by mal prispievať úhrnne výživným vo výške 60 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je pritom primárna a preto súd dospel k záveru, že pomery odporcu neumožňujú vyhovieť návrhu na manželské výživné. Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z tej skutočnosti, že žiadny z účastníkov nepodal návrh na ich náhradu podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.