Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/23/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci maloletých detí M. G., nar. XX.X.XXXX, Y. G., nar. XX.XX.XXXX, Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina za účasti rodičov S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. E., E. XXX/XXX, zast. JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 2791, Snina a S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XXX, L. E., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -20 zo dňa 14. 6. 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol rozsudkom tak, že:

„Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. zo dňa 18.8.2009 v časti výšky výživného pre maloleté deti tak, že zvyšuje výživné pre maloletú M. G., nar. XX.X.XXXX zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne, pre maloletú Y. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 26,65,- eur mesačne a pre maloletého Z. G. nar. XX.X.XXXX zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 26,65,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred od podania návrhu od 17.4.2013.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Zaostalé výživné za obdobie od 17.4.2013 do 14.6.2013 vo výške 17,56,- eur je otec maloletých detí povinný uhradiť do 31.8.2013.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisu Okresného súdu Humenné č. k. zo dňa 18. 8. 2009 vyplýva, že otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 25,36 eura na každé z nich mesačne a príjem otca bol v tom čase okolo 550 euro mesačne a matka pracovala s príjmom 130 eura mesačne.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že otec maloletých detí pracuje s príjmom okolo 500 euro mesačne, pričom platí poplatky spojené s bývaním, ďalej platí výživné pre deti a nakúpi potraviny a mäso na nedeľu a podobne. Platí nedoplatky za plyn a zakúpil aj pec, aby ušetrili na kúrení.

Matka maloletých detí pracuje ako opatrovateľka s príjmom 154 euro mesačne a privyrobí si 30 euro mesačne. U maloletých detí súd zistil, že Z. navštevuje 1. ročník základnej školy, maloletá M. bola prijatá do 1. ročníka na Chemickú školu v E., čím sa zvýšili náklady na cestovné. Matka sa stará o celú domácnosť a vykonáva domáce práce.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého došlo oproti poslednej úprave výživného k zmene na strane maloletých detí, čím sa zvýšili ich náklady na výživu. Zmena spočíva v tom, že maloletý Z. nastúpil do 1. ročníka základnej školy a M. bola prijatá na strednú Chemickú školu v E.. Podľa jeho názoru sa nezmenili pomery na strane otca a zvýšili sa na strane mal. Z. a M.. Prvostupňový súd zvýšil výživné na maloletú M. na sumu 30 euro mesačne a u ostatných maloletých detí zvýšil sumu mesačného výživného na zákonom stanovené minimum. Dlh vo výške 17,56 euro zaviazal otca zaplatiť do 31. 8. 2013.

Poukázal na ustanovenie , o rodine.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podala odvolanie matka maloletých detí.

V odvolaní uviedla, že prvostupňový súd podľa jej názoru vyhodnotil skutkový stav nedostatočne, pokiaľ sa týka majetkových pomerov otca a potrieb detí. Naposledy bolo výživné pre maloleté deti upravené v roku 2009 v čase, keď mala M. 11 rokov, Y. 9 rokov a Z. 3 roky. Podľa jej názoru došlo k zmene pomerov u všetkých maloletých detí, keďže deti sú vekovo staršie, blízko pubertálnemu veku, s čím sú spojené zvýšené náklady na ošatenie a stravovanie detí. Podľa jej názoru sa zvýšil aj príjem otca, pretože z predložených dokladov vyplýva, že každý štvrťrok poberá odmenu vo výške 100% platu.

Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a nové prejednanie.

Otec maloletých detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ustanovenia , a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti ( ) a ani pre jeho zmenu ( ). Výrok rozsudku, ktorým prvostupňový súd vyhovel návrhu matky v časti, nebol napadnutý odvolaním účastníka, preto nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť (, , ).

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu matky v časti tým, že preukázateľne došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého Z. a maloletej M., ale nedošlo na strane otca detí k zmene. Jeho príjem sa nezmenil a uhrádza naďalej náklady spojené s bývaním, keďže účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti.

Podľa ust. , o rodine (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. , rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. , u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa ust. , , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev () súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa ustálenej súdnej praxe súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti ( ).

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie . v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ust. ).

Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti z ročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti,

keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané.

Prvostupňový súd v prejednávanej veci pri zisťovaní zmeny pomerov na strane povinného rodiča vychádzal zo zistenia, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov a jeho príjem je rovnaký.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného na maloleté dieťa musí vždy vychádzať v prvom rade z posúdenia základného kritéria dôležitého pre rozhodnutie o zmene, a to z porovnania všetkých dôležitých okolností pre určenie výživného v čase pôvodného rozhodovania a v čase nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

Odvolací súd však dospel k záveru, že prvostupňový súd nepostupoval dôsledne pri zisťovaní všetkých dôležitých okolností rozhodných pre zmenu výživného. Prvostupňový súd vychádzal len z výsluchu otca a zistení, že jeho príjem je cca 500 eur, bez náležitého zdôvodnenia, či tento priemerný mesačný príjem u otca zistil prvostupňový súd len z jeho výsluchu alebo vychádzal z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise. Bolo povinnosťou súdu pri zisťovaní schopností a možností povinného rodiča zistiť pracovnú odmenu ako priemer za určité časové obdobie (podľa judikatúry ide priemer obvykle posledných 6 až 12 mesiacov). Nie sú tiež známe majetkové pomery povinného rodiča. Možnosť skúmania majetkových pomerov umožňuje súdu komplexne posudzovať pomery povinného rodiča, ako aj jeho životnú úroveň. Nedôsledne zistené okolnosti dotýkajúce sa zmeny pomerov na strane otca zatiaľ neumožňujú prijať záver, či na jeho stranene nedošlo k naplneniu nevyhnutnej podmienky pre zmenu výživného tak, ako to konštatoval prvostupňový súd.

V zmysle okrem iného je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v . Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť ku všetkým dôležitým okolnostiam u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, na ich nevyhnutné potreby, ako aj na potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady, ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí. Nutné je prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.

Prvostupňový súd nevenoval náležitú pozornosť ani zisťovaniu dôležitých zmien na strane maloletých detí. Prvostupňový súd nedôsledne zistil výdavky a potreby maloletých detí, prípadne ich záujmy, zdravotný stav a podobne. Prvostupňový súd teda nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v napadnutom výroku ( ) a dôvodom pre jeho vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie ( ).

Úlohou prvostupňového súdu bude pre objektívne zhodnotenie výraznej zmeny na strane oprávnených maloletých detí a povinného rodiča zrealizovať opätovne výsluch u matky a otca maloletých detí.

Na strane maloletých detí dôsledne zistí u každého z nich ich potreby súvisiace s ošatením, obuvou u školopovinných detí, náklady, ktoré súvisia so školskou dochádzkou, zistí ich zdravotný stav, ako aj potreby a záujmy, ktoré maloleté deti majú.

Na strane otca zistí dôsledne výšku jeho mesačného priemerného príjmu, ktorého základ bude tvoriť mzda od zamestnávateľa a základ tejto mzdy zistí súd ako priemer za časové obdobie posledných 12 mesiacov, pričom bude vychádzať z opisu mzdových listov od zamestnávateľa otca za rozhodné

obdobie. Zistí majetkové pomery otca a jeho nevyhnutné výdaje, ktoré má otec v súvislosti so svojou výživou. Pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti sa nesmie zabúdať na to, že sa vychádza z možností a schopností oboch rodičov a že miera potrieb dieťaťa je závislá na jeho veku, zdravotnom stave, na jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, na jeho záľubách a záujmoch. Pri skúmaní potrieb maloletého dieťaťa je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, ale i potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy a náhodne. Každý z rodičov podľa má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa takým dielom, ktorý zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd samozrejme prihliada i na osobnú starostlivosť matky.

Prvostupňový súd zistí, či vzhľadom na skutočnosť, že deti žijú s rodičmi v spoločnej domácnosti osobne sa stará o deti aj otec. Prihliadne na životnú úroveň oboch rodičov tak, aby sa deti podieľali na životnej úrovni rodičov. Prvostupňový súd tak vykoná dokazovanie v naznačenom smere a následne opätovne rozhodne o návrhu matky na zvýšenie výživného v tej časti, v ktorej bol návrh zamietnutý.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.