Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-141-2007.pdf
PDF · 85.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/141/2007
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Trnava, Hlavná 1, Trnava, IČO: 00313114, proti povinnému: P. A., Z.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX K., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 o vymoženie 33,19 Eur (1000 Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, náhradu trov exekúcie v sume 33,48 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 052391 zo dňa 20.02.2007 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Mesta Trnava č. k. PR-240/2005 Da zo dňa 21.02.2005.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 10.04.2012 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.03.2012, v ktorom navrhuje oprávnený zastaviť exekúciu z dôvodu, že bol povinný v čase vydania rozhodnutia vo výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu v súlade s vyššie uvedeným zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.(1) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. (2)
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Tým, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, jej zastavenie zavinil a preto ho súd v súlade s citovaným ustanovením zaviazal na náhradu nevyhnutných trov exekúcie.
O povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1338/2007 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.02.2007, preto patrí exekútorovi odmena podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 10.04.2012 v celkovej výške 213,61 EUR a DPH vo výške 30,54 EUR. Súd vyzval súdneho exekútor výzvou zo dňa 19.06.2013 aby si vyčíslil trovy v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008 nakoľko bol návrh na začatie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.02.2007. Výzva súdu zostala do dnešného dňa nezodpovedaná. Súd súdnemu exekútorovi trovy nepriznal v plnej výške.
Podľa § 14 vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (Ďalej len ,, vyhláška“) ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky, nakoľko si ich neuplatnil.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 23,24 EUR vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (7 úkonov po 3,32 EUR - konkrétne: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia všeobecného, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3x poskytnutie súčinnosti). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 14 úkonov - doručenie príkazu na začatie exekúcie, 15 úkonov príkaz na odblokovanie účtov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za toto viacnásobné doručovanie príkazu na začatie exekúcie a príkazu na odblokovanie účtu, nakoľko tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Ak ide o doručenie viacerých príkazov na vykonane exekúcie, pričom ide o rôzne spôsoby výkonu exekúcie, je možné exekútorovi priznať odmenu za každý príkaz, avšak z exekútorovho spisu musí byť zrejmé, že exekútor tieto úkony skutočne vykonal, resp. exekútor musí hodnoverne preukázať ich vykonanie. V tomto prípade sa nejedná o rôzne spôsoby výkonu exekúcie. Súd nepriznal súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, nakoľko súd má za to, že vo veci priznávania odmeny súdnym exekútorom nemožno priznávať súdnym exekútorom odmenu za viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. Zákonodarca použil v ustanovení §15 ods. 1 písm. vyhlášky jednotné číslo, teda „paušálnou sumou sa odmeňuje "doručenie" jednému adresátovi a nie "doručovanie" viacerým subjektom. Tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Ak by zákonodarca mal na mysli každé doručovanie, do spomenutého ustanovenia by doplnil slovo“ každé“ ako je to v zmysle § 15 ods. 1 písm. g) až j). Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné.
Uvedené argumenty možno podporiť aj rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. 17Er/824/2001-39 zo dňa 25.08.2011, v zmysle ktorého zo zákonnej úpravy vyplýva logická postupnosť krokov exekútora pri vykonávaní exekúcie, ktorým je predovšetkým zisťovanie majetku povinného (dopyty na banky o účtoch povinného), ďalej vydanie príkazu na začatie exekúcie a vydanie ďalšieho príkazu na vykonanie exekúcie (súčasne aj doručovanie príkazu na začatie a vykonanie exekúcie). Z uvedeného je zjavné, že je potrebné odmeniť každý pokus exekútora zistiť postihnuteľný majetok povinného (každé zisťovanie účtu povinného v banke), u odmeňovania doručenia príslušných príkazov zo strany exekútora však možno pristúpiť len v prípade tých bánk, u ktorých sa skorším zisťovaním dospelo k preukázaniu o vedení účtu povinného v uvedenej banke. Len v prípade týchto bánk totiž môže dôjsť k postihnutiu účtov, pretože nemožno priznať exekútorovi odmenu za komunikáciu s bankou doručením návrhu na začatie exekúcie a doručením príkazu na vykonanie exekúcie za situácie, že exekútor skorším zisťovaním nemal preukázaný takýto účet. Ak povinný nemá žiaden účet, ak sa exekútorovi žiaden nepodarilo zistiť, nebolo účelným, pokiaľ písomne komunikoval s bankami a týmto zaslal príkaz na začatie exekúcie a jej vykonanie, i keď peňažné ústavy žiadne účty povinného neviedli. Za takéto úkony exekútorovi nie je dôvodné priznať odmenu, keďže v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 EP s použitím § 200 ods. 1, 2 EP exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, akým nemôže byť také vymáhanie, keď exekútor zašle príkaz na začatie exekúcie takej banke, ktorá účet povinného nevedie.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celej požadovanej výške, nakoľko ich vynaloženie nemal za preukázané. Súdny exekútor požadoval náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 Vyhlášky a to: vyplatené poštovné vo výške 54,60 Eur. Z exekučného spisu mal súd preukázané doručovanie - 4 x doručenky. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 5,60 Eur ( 4 x 1,40 Eur). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za ostatné úkony, nakoľko sa v exekučnom spise nenachádzali doručenky k týmto úkonom a ani inak nepreukázal skutočné vynaloženie uvedených výdavkov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, xeroxovanie, toner vo výške 6,30 Eur nakoľko ich nemal zo spisu preukázané.
V zmysle novely § 196 Exekučného poriadku 348/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súdu je známe, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu podľa § 14 a § 15 vyhlášky v celkovej výške 23,24 EUR v súlade s citovaným ustanovením, zvýšil o DPH vo výške 20 % v sume 4,64. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 33,48 EUR a na ich úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Odvolanie je prípustné proti výroku o náhrade trov, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).