Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-193-2013.pdf
PDF · 84.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/193/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: H., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 5, L., zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, deti matky: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. 5, L., zast. advokátkou: JUDr. Zuzana Bukvišová, so sídlom Nitrianska 3, Bratislava, a otca: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. č. XX, L., t.č. Y. 5, L., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 475 eur a na výživu maloletej Z. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 345 eur mesačne a to vždy vopred do 5. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletých detí.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí Luptákových návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.06.2013 žiadala, aby súd otcovi maloletých, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti, zaviazal prispievať na výživu mal. H. sumou 475 eur mesačne a na výživu mal. Z. sumou 345 eur mesačne.
Návrh bol odôvodnený tým, že odporca po dobu viac ako 6 mesiacov pred podaním návrhu prispieval matke na maloletých a ich výživu a výchovu len sporadicky. Komunikácia ohľadom financií a nutnosti uhrádzať nemalé náklady na rôzne potreby maloletých vedie často k hádkam a rozporom. Matka uhrádza náklady z výraznej časti sama s pomocou svojich rodičov a to napriek tomu, že majetkové pomery otca na základe informácii matky o jeho zamestnaní (v spoločnosti G. U. na pozícii vedúci prepravných činností) a jeho približnej výške zárobku, by otcovi dostatočne umožňovali plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Podľa informácii matky oje mesačný zárobok otca cca 1.200 eur. Matka je zamestnaná na pozícii vedúca obchodného oddelenia v spoločnosti A. V., s.r.o. s mesačným zárobkom cca 1.181 eur, pričom súčasne poberá rodičovský príspevok vo výške 190 eur. Mal. H. v šk. r. 2013/2014 začína navštevovať Základnú školu s vyučovacím jazykom francúzskym a mal. Z. jasle v tom istom zariadení. Priemerné mesačné náklady na bývanie v byte na Y. X vo vlastníctve rodičov matky, ktorý užívajú rodičia spoločne s deťmi, predstavujú 554,96 eur (zálohy 234,64 eur, elektrina 29,56 eur, SIPO 11,64 eur, úver za byt, ktorý refundujú matke maloletých 279,13 eur). Mesačné náklady na materskú škôlku s vyučovacím jazykom francúzskym, ktorú navštevuje mal. H. predstavujú 200 eur + náklady na družinu 120 eur mesačne a obedy 37 eur. Školné v ZŠ predstavuje 375 eur mesačne. Mal. H. trpí alergiami, pre ktoré dva krát do roka absolvuje týždňové liečenie v niektorom zariadení určenom jeho detským lekárom v sprievode matky, s čím sú spojené náklady cca 500 eur. Predpokladané náklady na jasle mal. Z. sú 350 eur mesačne. Do nástupu do jaslí sa počas pracovnej doby matky stará jej stará matka z matkinej strany, ktoré matka
prispieva finančne za stratu času. Celkové mesačné náklady na výživu mal. H. tak matka vyčíslila v prípade mal. H. na sumu 953 eur mesačne a na mal. Z. na sumu 688 eur mesačne, z ktorej sumy si voči otcovi uplatnila cca polovicu. Hoci pôvodne žiadala o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu, na pojednávaní vo veci prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, po oboznámení sa so stanoviskom otca netrvala na spätnom určení a toto žiadala určiť až do budúcnosti.
Otec, ktorému bol návrh na začatie konania riadne doručený, s návrhom v plnom rozsahu súhlasil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 13.09.2013 uviedol, že svoje deti má veľmi rád, ale s partnerkou - matkou maloletých detí sa často nezhodnú vo finančných záležitostiach. je mu jasné, že vzdelanie ich detí stojí veľa peňazí a preto aj po konzultácii so svojimi rodičmi sa rozhodol nebrániť sa voči požadovanej výške výživného, keď v konečnom dôsledku ide o budúcnosť jeho detí. Bude však v plnej miere prihliadať na to, aby sa tieto peňažné prostriedky míňali na dobro jeho detí, ich bývanie, stravu, vzdelanie a nie na iné veci. Súčasne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vzhľadom na svoju veľkú pracovnú vyťaženosť a súhlasil s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Uviedol, že jeho mesačný príjem je cca vo výške 1.378 eur.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností vyhovieť s prihliadnutím na súhlas otca, keď ho považovala za jednoznačne v súlade so záujmami maloletých detí.
Súd vo veci v neprítomnosti oboch rodičov, keď právna zástupkyňa matky ospravedlnila aj jej neúčasť, vykonal dokazovanie potvrdeniami o príjmoch rodičov a výdavkoch ich spoločnej domácnosti, potvrdením o návšteve školy mal. H. a výške školného, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Rodičia maloletého H. a Z. žijú v spoločnej domácnosti. Otec nepoprel, že na výživu detí riadne mesačne neprispieva, keď potvrdil, že ich vzájomné vzťahy s matkou maloletých nie sú posednou dobou najlepšie a vo finančných záležitostiach sa často nezhodnú.
Matka, ktorá naďalej poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur, keďže mal. Z. dosiahne vek troch rokov až v októbri 2014, je súčasne zamestnaná, pričom jej priemerný mesačný príjem je cca 1.157 eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti v celkovej výške 46,20 eur.
Otec pracuje pre spoločnosť G. U. R., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za obdobie 06/2012 - 08/2013 vo výške cca 1.245 eur. Popri tom pracuje od 05/2013 na čiastočný úväzok v spoločnosti R. R., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom do 08/2013 vo výške 133 eur.
Rodičia spolu s deťmi užívajú byt vo vlastníctve starej matky maloletých detí z matkinej strany, mesačné náklady spojené s užívaním ktorého predstavujú sumu 275,81 eur, vrátane energií. Okrem sú s užívaním bytu titulom morálneho záväzku voči starej matke maloletých spojené aj náklady na úver použitý na zakúpenie bytu, ktorý užíva stará matka, ktorá uvoľnila v prospech rodiny účastníkov väčší byt. Stará matka do nástupu mal. Z. do jaslí zabezpečovala aj osobnú starostlivosť o maloletú počas pracovnej doby matky. Mal. H. od šk. r. 2013/2014 nastúpil do 1. ročníka O. školy v L., kde ročná výška školného v uvedenom školskom roku predstavuje podľa potvrdenia školy sumu 4.500,- eur.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, keď sa rodičia, hoci naďalej vedú spoločnú domácnosť, nedokážu dohodnúť na finančnom zabezpečení výživy ich detí. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal na jeho súhlasný postoj, pričom vychádzal z jeho prezentovaných schopnosti a možnosti. Príjmy oboch rodičov sú porovnateľné a tak súd považoval za primerané, aby sa otec podieľal v približnej polovici na úhrade matkou vyčíslených celkových nákladov spojených s výživou detí, ktoré otec nerozporoval. Takto určený rozsah vyživovacej povinnosti rodičov zodpovedá potrebám maloletých detí, ktoré majú právo na kvalitné vzdelanie a životnú úroveň, zodpovedajúcu životnej úrovni ich rodičov.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.