Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Co-175-2013.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Subarea
20Co/175/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Tatran Prešov, spol. s r.o., so sídlom Hollého 3, Prešov, IČO: 36 475 807, právne zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 11, Prešov, proti žalovanému T.. C. F., bytom Y. XXX, právne zastúpenému JUDr. Sergejom Romžom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 5, Košice, o zaplatenie 24.957,04 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 11C 9/2013-51 zo dňa 24.04.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie čiastočne čo do zákazu darovať nehnuteľnosti uvedené vo výroku prvostupňového súdu do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C 9/2013.
II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) nariadil predbežné opatrenie v tomto znení:
„Súd zakazuje žalovanému scudziť alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXX, kat. úz. Y. č. C KN 356/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m2, C KN 356/4 - trvalé trávnaté porasty o výmere 235 m2, C KN 356/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2, C KN 356/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, C KN 356/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 a na tejto stojacej dvojgaráži, č. súpisné XXX v podiele 1, nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXX, kat. úz Y., č. C KN 356/3 - trvalé trávnaté porasty o výmere 961 m2 a nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX, kat úz. Y. - stavba - rodinný dom, č. súpisné XXX, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/9/2013.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej .“
Rozhodnutie odôvodnil podľa § 75 ods. 2 a 9 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. e) a ods. 4 O.s.p. a § 102 ods. 1 O.s.p. tým, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného žalobcom. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný je starobný dôchodca a jediným zdrojom jeho príjmu sú dávky dôchodkového zabezpečenia. Žalovaný je jediným spoločníkom spoločnosti Pharmaservising, spol. s r.o., ktorá má ako dlžník vysoké záväzky voči svojim veriteľom. Žalovaný vlastní uvedené nehnuteľnosti, pričom na LV č. XXX kat. úz. Y. je zriadené
záložné právo v prospech Tatrabanka, a.s.. Žalobca taktiež uviedol, že už v dvoch prípadoch došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov na strane žalovaného, a teda žalovaný odďaľuje poskytnutie ochrany oprávneným záujmom žalobcu. Podľa žalobcu je vysoká pravdepodobnosť, že bez vydania predbežného opatrenia by došlo do budúcna k znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie je nepresvedčivé a neúplné, pretože súd sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre vydanie uznesenia. Súd sa obmedzil a nekriticky stotožnil so skutkovými tvrdeniami podaného návrhu bez toho, aby osobitne skúmal, či sú objektívne spôsobilé preukázať, resp. aspoň osvedčiť deklarovanú obavu a potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na to, že jediným príjmom odporcu je starobný dôchodok, nijakým spôsobom neosvedčil tvrdené skutočnosti, t.j. nepredložil žiaden listinný dôkaz o výške starobného dôchodku odporcu. Taktiež ak konštatoval vysoké záväzky spoločnosti Pharmaservising, spol s r.o., ani tieto tvrdenia neosvedčil. Ak by to bola pravda, nevyhnutne by to muselo viesť k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti, čo sa nestalo. Žalovaný uviedol, že disponuje dostatočne bonitným majetkom, ktorého hodnota ďaleko prevyšuje výšku pohľadávky navrhovateľa. Je spoločníkom viacerých aktívnych obchodných spoločností, kde hodnota obchodných podielov je niekoľkonásobne vyššia výška uplatnenej pohľadávky - príkladmo ide o spoločnosti Pharmaservising, spol. s r.o., Lekáreň u spasiteľa, spol. s.r.o., Rabeno, s.r.o. a ďalšie. Vo vzťahu k výške svojho dôchodku žalovaný uviedol, že už jeho výška vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke vylučuje dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Podľa názoru žalovaného nariadenie predbežného opatrenia nedôvodne obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.
Odvolací súd preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 218/2000).
Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
Pred nariadením predbežného opatrenia, ktorým sa má zakázať účastníkovi konania nakladať s vecami alebo právami sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
Žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a to predloženým prehlásením o tom, že si žalovaný od neho na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 06.07.2007 požičal sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84 Eur), pričom splatnosť bola viackrát menená dodatkami k tejto zmluve (zmluva a dodatky na č.l. 6 až 13). Poskytnutie peňažnej sumy vo výške 2.000.000,- Sk je rovnako osvedčené z výpisu z účtu (čl. 14).
Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že v konaní nebol prezentovaný dôkaz o výške jeho starobného dôchodku a že ten je dostatočne vysoký na to, aby vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky vylučoval dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, tu je nutné poznamenať, že žalobca si uplatňuje pohľadávku vo výške 24.957,04 Eur. Žalovaný síce poukázal na to, že jeho starobný dôchodok by mal byť dostatočne vysoký, ani sám jeho výšku nezdokladoval. Výška starobného dôchodku konkrétnej fyzickej osoby nie je verejne prístupným údajom, a preto nebolo možné žiadať od žalobcu, aby jeho výšku preukázal v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Naopak žalovaný takú možnosť na preukázanie svojich tvrdení mal (ak poberá starobný dôchodok, čo potvrdil, musí disponovať dôkazom o jeho výške), čo však nevyužil. Za tohto stavu musí súd vychádzať zo skutočností všeobecne známych a to tých, že pohľadávku vo výške 24.957,04 Eur + príslušenstvo nie je možné jednoducho uhradiť zo starobného dôchodku občana Slovenskej republiky.
Žalovaný taktiež poukázal na svoju účasť vo viacerých spoločnostiach s ručením obmedzeným. Samotná účasť v obchodných spoločnostiach však s určitosťou nepreukazuje, že ide o spoločnosti prosperujúce a že hodnota jeho obchodných podielov vylučuje dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Taktiež skutočnosť, že na majetok obchodnej spoločnosti nie je vyhlásený konkurz ešte neznamená, že ide o spoločnosť prosperujúcu.
Odvolací súd poznamenáva, že zákaz nakladania s vecami možno uložiť predbežným opatrením len v takom rozsahu, aby to bolo primerané právu, ktorého budúci výkon je ohrozený.
Súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002 sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97). „Rozhoduje-li soud o návrhu na vydání předběžného opatření domáhajícího se omezení dispozičních práv odpůrce s nemovitým majetkem, je-li obava, že by výkon soudního rozhodnutí byl ohrožen, posuzuje především ohrožení úhrady dlužné částky navrhovatele a přiměřenost újmy odpůrce, jež mu tímto omezením vznikne. Není tu vždy rozhodující přiměřenost výše dluhu hodnotě věci, jíž se omezení dispozice má týkat (usnesení Vrchního soudu v Praze ze 14. 6. 1993, 7 Cmo 48/93).
V predmetnej veci sa žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovanému zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami z dôvodu obavy, že prípadným prevodom na tretiu osobu vznikne nenávratný alebo ťažko napraviteľný stav.
Je problematické ak nie priamo nemožné dokázať, že dlžník sa zbaví majetku do takej miery, že prípadná exekúcia bude zmarená. Ak súd nezakročí, reálne hrozí, že sa dlžník zbaví majetku na úkor budúcej možnej exekúcie. Preto by súd mal pri takýchto pochybnostiach poskytnúť ochranu možnému právo a dá sa to aj proporcionálnym zákazom darovania nehnuteľnosti. Takéto predbežné opatrenie vecne súvisí s konečným (možným) rozhodnutím o odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý predpokladá ukrátenie veriteľa. Takéto predbežné opatrenie sa zapisuje do katastra a chráni nielen veriteľa, ale aj tretie osoby pred možnými dôsledkami neúčinnosti pochybných právnych úkonov. Údaj o predbežnom
opatrení je spôsobilý narušiť dobromyseľnosť prípadných záujemcov o právne úkony s dlžníkom. Tým, že je predbežné opatrenie zúžené na zákaz darovania, nemalo by to nijako ohroziť žalovaného a účel to splní.
S poukazom na ust. § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka bolo dôvodné preto návrhu vyhovieť.
Za tohto stavu odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie čiastočne čo do zákazu darovať nehnuteľnosti uvedené vo výroku prvostupňového súdu potvrdil a vo zvyšnej časti postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.