Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-114-2013.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľa A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., P. XXX/XX, proti odporkyni R. U., rod. J., nar. X.XX.XXXX, bytom Y., P. XXX/ XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. U., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa A. U., nar. XX.X.XXXX a odporkyne R.A. U., rod. J., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX vo Y., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y., vo zv. X, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .
II. Súd maloletého C. U., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e , tento ponecháva na dohode rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
VI. Štátu sa právo na zaplatenie súdneho poplatku n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.6.2013, doplneným dňa 23.7.2013, žiadal, aby súd svojím rozsudkom jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zveril do osobnej starostlivosti odporkyne a jeho zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 30,-Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril dňa X.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo, z tohto sa narodil maloletý C. U., nar. XX.XX.XXXX. Vzájomné nezhody medzi účastníkmi začali asi tri až štyri mesiace po uzatvorení manželstva. Navrhovateľ poukázal na to, že s odporkyňou nemajú rovnaké záujmy, ich vzájomné nedorozumenia viedli k neustálym hádkam, kvôli ktorým on opustil spoločnú domácnosť a nadviazal aj mimomanželský vzťah; s priateľkou plánuje spoločnú budúcnosť. S odporkyňou sa stretáva len, keď ide navštíviť maloletého.
Odporkyňa sa k návrhu vo veci samej písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení ponechal otázku rozvodu na úvahu súdu. Pre prípad rozvodu manželstva vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému navrhol ho zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľa zaviazať prispievať na výživu maloletého primeraným výživným podľa jeho možností a schopností. Kolízny opatrovník na základe sociálneho zisťovania konštatoval, že žiaden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, obaja absolvovanie procesu odborného poradenstva odmietli. Pokiaľ ide o maloletého, navrhovateľ od kedy opustil spoločnú domácnosť na jeho výživu prispieva pravidelne sumou 30,-Eur mesačne, maloletému zakupuje i potrebné veci. Maloletý je v celodennej starostlivosti odporkyne, je zdravý. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, výchova a opatera maloletého je na dobrej úrovni.
Vo veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 11.10.2013, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinami obsiahnutými v súdnom spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
Na pojednávaní obaja manželia zhodne uviedli, že obnovenie manželského spolužitia nepripúšťajú.
Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na rozvod manželstva. K dôvodom rozvodu uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, nezhody nastali po narodení maloletého. Uviedol, že do manželstva vstupoval ako mladý, on chcel chodiť von s kamarátmi, avšak z dôvodu narodenia maloletého musel byť stále doma, bolo sa mu treba venovať, on na takýto život nebol zvyknutý. Následne dochádzalo medzi ním a odporkyňou k hádkam a nezhodám. Asi pred štyrmi mesiacmi opustil spoločnú domácnosť. Má známosť s inou ženou, s ktorou si plánuje spoločnú budúcnosť. Býva u sesternici v K. R., kde býva aj jeho priateľka. Jeho príjmom je dávka v hmotnej núdzi a príplatok za aktivačné práce. Spolu s priateľkou si našiel prácu v D., v spoločnosti U..
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod aj s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode súhlasí. Dôvody a skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ, sú pravdivé, ona s ním už žiť nechce, nechce mať s ním nič spoločné. Uviedla, že v súčasnosti býva u rodičov navrhovateľa, ale hľadá si podnájom. Jej príjmom je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Maloletý je zdravý, je v jej celodennej starostlivosti.
Kolízny opatrovník zotrval na písomnom stanovisku zo správy zo sociálneho zisťovania, viac k veci neuviedol.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX vo Y., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým číslom XX, z manželstva pochádza maloletý C. U.Á., nar. XX.XX.XXXX. Obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, slovenskej národnosti, u oboch ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko účastníci konania ako manželia mali na adrese Y., P. XXX/XX.
V čase konania je navrhovateľ nezamestnaný, od 3.11.2009 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi (za mesiac august vo výške 125,57 Eur). Odporkyňa je nezamestnaná, na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k trvalému rozvratu manželstva a k formálnemu ukončeniu spoločného života, spoločného hospodárenia a spoločnej starostlivosti o domácnosť; z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že tento opustil spoločnú domácnosť, medzičasom nadviazal mimomanželskú známosť a manželské spolužitie s odporkyňou nemieni obnoviť, čo je známe aj odporkyni. Táto s rozvodom manželstva súhlasila a tiež sa vyjadrila, že manželské spolužitie s navrhovateľom obnoviť nemieni. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, pričom ako dôvody rozvratu manželstva súd zistil nezhody medzi manželmi vyplývajúce z rozdielnych povahových vlastností a názorov na spoločný život a manželské spolužitie.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode súd, za súhlasu otca - navrhovateľa, zveril maloletého do starostlivosti matky - odporkyne, takúto úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že v jej starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Súd určil navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 30,-Eur mesačne. Na takejto výške výživného sa účastníci dohodli, pričom súd je toho názoru, že takto určená výška výživného v súčasnosti zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca maloletého, ktorý je v súčasnosti nezamestnaný a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi a aktivačný príplatok. Súd styk navrhovateľa s maloletým neupravoval, úprava styku nie je žiadaná, odporkyňa uviedla, že stretávaniu navrhovateľa s maloletým brániť nebude.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania o rozvod manželstva. Súd nezistil také okolnosti prípadu a pomery účastníkov, ktoré by prípadné rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania alebo ich časti odôvodňovali.
Podľa § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd vyslovil, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku, navrhovateľ bol od poplatku rozhodnutím súdu oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Povinnosť zaplatiť poplatok prípadne jeho pomernú časť odporkyňa v konaní o rozvod manželstva nemá.
Po vyhlásení rozhodnutia, po jeho stručnom odôvodnení a po poučení o riadnom opravnom prostriedku sa všetci účastníci vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.